Yas Marina Circuit

Okruh Yas Marina je unikátnym a supermoderným dielom známeho nemeckého architekta, ktorý na ňom naprojektoval 21 zákrut. Osobitým prvkom tejto trate, ktorý na iných tratiach nemá obdobu je netradične riešená boxová ulička, ktorá vedie prejazdom cez tunel na jej konci. Luxusne vybavená trať disponuje 70 klimatizovanými garážami v dvoch budovách a ďalším symbolom je podjazd popod hotelovým komplexom, či dokonca podjazd pod tribúnu v jednej z únikových zón. Všetky tribúny na okruhu sú kryté, aby divákov chránili pred slnkom, zatiaľ čo VIP hostia môžu sledovať dianie z 60 metrovej veže „Sun Tower“. Veža sa nachádza v blízkosti cieľovej rovinky a využíva solárnu energiu.

Medzi hlavné lákadlá okruhu patrí okrem veľmi rozmanitého prostredia (moderné mesto, prístav, či púšť) i zaujímavý tvar samotnej trate. Ponúka dlhé rovinky vhodné na predbiehanie i veľké množstvo zákrut rôznych druhov, z ktorých niektoré sú inšpirované slávnymi zákrutami z tradičných okruhov. Obsahuje veľmi rýchlu a na druhej strane extrémne pomalú sekciu. Okrem náročnosti samotného okruhu sa piloti musia vyrovnať aj s vysokými teplotami a množstvom piesku na trati.

Yas Marina Circuit má 12 ľavotočivých a 9 pravotočivých zákrut, čo znamená, že rovnako ako v Brazílii či Turecku sa na ňom jazdí proti smeru hodinových ručičiek. Jeho dĺžka je 5 554 metrov a nachádzajú sa na ňom štyri dlhé rovinky. Najdlhšia z nich má dĺžku 1 173 metrov a je zároveň najdlhšou rovinkou v kalendári šampionátu Formuly 1 vôbec. Pre zlepšenie možností na predbiehanie sú tu dlhé rovinky zakončené prudkými zákrutami (č. 8 a 11). Niektoré z nich (napríklad č. 16 a 17) sú pomerne zradné, pretože sú opačne klopené a piloti v nich môžu stratiť kontrolu nad zadnou časťou monopostu. Druhá časť okruhu sa vyznačuje sériou rýchlych zákrut, ktoré prispievajú k zvýšeniu priemernej rýchlosti, ktorá sa pohybuje na hranici 200 km/h. Podľa tohto údaju ide o tretiu najpomalšiu trať v kalendári. Súčet uhlov všetkých zákrut je 1 000°, čo je v porovnaní s inými okruhmi podpriemerné číslo. Tímy tu nastavujú monoposty na vysoký aerodynamický prítlak. Vysokému opotrebeniu sú vystavené brzdy, a preto je možné na autách vidieť väčšie brzdové kanáliky pre efektívne chladenie bŕzd.

Abú Zabí sa nachádza na úrovni morskej hladiny, čím má najvyšší priemerný atmosférický tlak (1 013 hPa) zo všetkých tratí v kalendári. Motory tu disponujú vzhľadom k okolitému tlaku veľkým výkonom, čo je diametrálne odlišná situácia v porovnaní s Veľkou cenou Brazílie, s ktorou Veľká cena Abú Zabí susedí. V Brazílii sa výkon agregátov prepadol až o 8% kvôli nadmorskej výške 750 m n. m.

Zaujímavou výzvou je druhý tréning, kvalifikácia a najmä preteky – v čase kedy sa jazdia totiž zapadá slnko, čo má veľký vplyv na podmienky na trati. Ide najmä o rozdiel teplôt, ktorý sa prejaví na vyvážení monopostu. Do pretekov piloti štartujú ešte za denného svetla, no do cieľa dorazia až po zotmení.

Okrem hlavnej trate pre preteky Formuly 1 má okruh ešte ďalšie dve možné konfigurácie s dĺžkou 3,15 a 2,36 kilometra. Tie môžu byť používané nezávisle od seba.

Zámer usporiadať Grand Prix Abú Zabí bol po prvýkrát oznámený počas sezóny 2007 na Festivale Formuly 1. Za krátky čas bol vypracovaný územný plán a začali sa prvé pohovory o vzhľade budúceho okruhu. Na pozíciu hlavného architekta bol vymenovaný Hermann Tilke, ktorý sa rozhodol, že nová trať bude podliehať všetkým obľúbeným trendom. Prvým rozhodnutím, ktoré padlo, bol výber vhodnej lokality, ktorou sa stal umelo vybudovaný ostrov Yas. Na ňom neskôr vyrástol obrovský zábavný park Ferrari s celkovou rozlohu 250 tisíc metrov štvorcových, pričom okruh leží v jeho samotnom strede. Súčasťou tohto komplexu je dokonca i najrýchlejšia horská dráha na svete. Zakrátko po oznámení projektu, získala Grand Prix Abú Zabí bohatého sponzora, ktorým sa stala letecká spoločnosť Etihad Airways. Doba kontraktu bola stanovená na tri roky.

Výstavba okruhu sa začala vo februári 2007 a vystriedalo sa na nej asi 14 tisíc robotníkov. Na dokončenie bolo potrebných 35 miliónov človekohodín. Premiestnených bolo 1,6 milióna metrov kubických zeminy, položených 720 tisíc metrov štvorcových asfaltu, použitých 225 metrov kubických betónu, položených 30 km vedení pre elektrické káble a 25 km samotných káblov, 17 km kanalizácie a 22 km zavlažovacieho potrubia. Počas Grand Prix na okruhu vypomáha asi 900 dobrovoľníkov.

V roku 2009 sa uskutočnila premiérová exotická Veľká cena Abú Zabí a ponúkla veľmi zaujímavé a dramatické vyvrcholenie sezóny. Víťazom sa stal Sebastian Vettel, a keďže majstrom sveta sa už v Brazílii stal Jenson Button, Vettel si tým zabezpečil miesto vicemajstra. U väčšiny tímov bolo možné vidieť uvoľnený prístup k pretekom a každý zúčastnený si ich užíval.

O rok neskôr v udalosťami nabitej a vzrušujúcej sezóne už v Abú Zabí taká idylka nepanovala. Malo sa totiž rozhodnúť o majstrovi sveta. Súboj sa odohrával medzi Fernandom Alonsom, Markom Webberom, Sebastianom Vettelom a Lewisom Hamiltonom. Sebastian Vettel v pretekoch dominoval a vďaka druhému miestu Lewisa Hamiltona, siedmemu Fernanda Alonsa a ôsmemu Marka Webbera získal titul majstra sveta.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Yas Marina Circuit

• Yas Marina Circuit
• Satelitné snímky z Google Maps
• Údaje okruhu na Formula1.com