Bahrain International Circuit

Budova pre VIP hostí (Sakhir Tower)

Okruh má niekoľko dlhých roviniek, ktoré poskytujú jazdcom príležitosť na predbiehanie. Napriek tomu okruh v Bahraine nepatrí medzi mimoriadne rýchle trate, práve kvôli technickej pasáži medzi zákrutami 6 až 15. Kvôli problémom s pieskom je povrch trate počas pretekárskeho víkendu ošetrovaný špeciálnou látkou. Cieľovú a zároveň aj najdlhšiu rovinku na trati (1 090 m) zabezpečuje 12 km zvodidiel a 82 000 kusov pneumatík. Ostatné tri rovinky majú dĺžku 555, 680 a 750 m. Najrýchlejším miestom na trati je koniec cieľovej rovinky, popri ktorej sa tiahne hlavná tribúna s 10 500 sedadlami. Naopak najpomalším miestom je zákruta číslo 18 (na jednotku pribl. 65 km/h). Veľmi pomalá je i kombinácia zákrut číslo osem a deväť. Jazdci na okruhu počas jedného kola preradia približne 74-krát. V Bahrajne sa používa extra mäkká a medium zmes.

Fakty a údaje

Hlavná tribúna

• Dĺžka trate: 6 299 m
• Počet kôl pretekov: 49
• Dĺžka pretekov: 308,651 km

• Rozdiel medzi štart. a cieľovou čiarou: 246 m
• Počet zákrut: 23 (13 vpravo a 10 vľavo)
• Šírka trate: 14 – 22 m
• Dĺžka cieľovej roviny: 1 090 m
• Najväčšie stúpanie: 3,60 %
• Najväčšie klesanie: 5,60 %

• Traťový rekord: 1:30,252 (216,074 km/h) – Michael Schumacher/Ferrari (2004)
• Najrýchlejšie kolo kvalifikácie: 1:30,139 (216,345 km/h) – Michael Schumacher/Ferrari (2004)
• Prvá GP: 2004 (víťaz Michael Schumacher (GER) – Ferrari F2004)
• Počet GP: 6

• Priemerná spotreba paliva: 3,3 kg / kolo
• Jazda na plný plyn: 58 %
• Sekcia trate s jazdou na plný plyn: 1 050 m
• Spomalenie množstvom paliva: 0,36 s / 10 kg
• Počet preradení rýchlostných stupňov: 58 / kolo

• Opotrebenie pneumatík: stredné
• Opotrebenie bŕzd: veľké
• Úroveň priľnavosti: stredná

• Stratégia
  • 1 zastávka: 19. – 26. kolo
  • 2 zastávky: 14. – 18. a 27. – 35.
  • 3 zastávky: 12. – 16. a 24. – 30. a 36. – 40.

• Architekt: Hermann Tilke

• Kapacita tribún: 45 000 (100 000 divákov na „zelených“ tribúnach)

Panoráma okruhu

Projekt Bahrajnského okruhu sa začal v roku 2002 a o dva roky neskôr sa na medzinárodnom okruhu v Bahraine konala historicky prvá Veľká cena formuly 1 na blízkom východe. Trať sa nachádza pri meste Sakhir, 30 km juhozápadne od hlavného mesta Manama. Okruh navrhoval Hermann Tilke a celkovo je možné zostaviť päť rôznych konfigurácií trate. Pri stavbe bolo použitých 12 000 ton kameňa, pričom tretinu z toho tvorila waleská žula, ktorá bola použitá na povrchu trate kvôli svojej dobrej priľnavosti. Okolo okruhu je 50 tisíc miest na sedenie pre divákov, celková kapacita okruhu je však dvojnásobne väčšia. Okruh tiež poskytuje zázemie až päťsto novinárom v centre pre médiá. Šírka trate sa mení na konci roviniek, čo umožňuje voľbu rôznej stopy. Z celkových dvanástich zákrut poskytujú najmenej tri z nich dobré možnosti na predbiehanie. Uprostred púšte predstavuje najväčší problém jemný piesok z okolia.

V historicky prvej Veľkej cene Bahrajnu v roku 2004 zvíťazil Michael Schumacher a vďaka Rubensovi Barrichellovi Ferrari získalo double. Ich náskok na tretieho Jensona Buttona v BAR bol približne 25 sekúnd.

Na pretekoch z roku 2005 na prvý pohľad zaujme neobvyklý kvalifikačný čas Fernanda Alonsa. Tri minúty netrvá kolo, ani keď prší. V skutočnosti ale ide o súčet dvoch časov. V prvých šiestich pretekoch sezóny 2005 totiž platil tento kvalifikačný systém. Tréningy sa jazdili v piatok i v sobotu. Do kvalifikačného času sa počítal najrýchlejší čas zo sobotného popoludňajšieho tréningu a kvalifikačné kolo, ktoré sa jazdilo v nedeľu ráno. Novinka nevyvolala nadšenie a zástupcovia tímov už na konci mája presvedčili Maxa Mosleyho, aby sa formula 1 mohla vrátiť k systému jedného kvalifikačného kola. Preteky v Bahrajne vyhral Alonso pred Jarnom Trullim a Kimim Räikkönenom. Po troch pretekoch sezóny mal španiel na konte 26 bodov z 30 možných. Ten deň bol asi najhorúcejší v histórii pretekov formuly 1. Vzduch mal až 42 °C a trať 56 °C. Najrýchlejšie kolo pretekov získal Pedro de la Rosa, ktorý absolvoval svoje prvé preteky v tíme McLaren. Nahradil Juana Pabla Montoyu, ktorý si poranil rameno pri tenise. V zákulisí sa ale hovorilo, že spadol z motorky. V roku 2005 v GP Bahrajnu odstúpilo z pretekov až sedem pilotov.

V roku 2006 sa v Bahrajne konali úvodné preteky sezóny, pretože v Austrálii by sa formula 1 prekrývala s Hrami Commonwealthu. Obhajca titulu Alonso vstúpil do sezóny víťazstvom, v pätách mal Michaela Schumachera a Räikkönena. Fín sa dostal na pódium aj napriek tomu, že štartoval posledný. Veľký deň mal i Nico Rosberg, ktorý vo svojich premiérových pretekoch získal dva body a pripísal si najrýchlejšie kolo pretekov. Vo veku dvadsať rokov sa stal najmladším jazdcom v histórii formuly 1, ktorý získal najrýchlejší čas. V roku 2006 bol v cieli najtesnejší rozdiel medzi prvým a druhým jazdcom (1,246 s). Čelo pretekov sa menilo až šesťkrát a vo vedení sa vystriedali štyria rôzni jazdci.

Po Veľkej cene Bahrajnu v roku 2007 sa vo vedení šampionátu nachádzali traja piloti. Alonso, Räikkönen a Lewis Hamilton mali rovnako 22 bodov. V samotnom Sakhire ale vyhral Felipe Massa. Za ním sa umiestnil Hamilton a za ním Räikkönen. Úradujúci majster sveta Alonso bol až piaty.

Veľká cena Bahrajnu 2008 (prvé kolo pretekov)

Rok 2008 bol v Bahrajne pestrý. Robert Kubica tu získal prvú pole position v kariére a aj keď si ju v pretekoch neudržal ani na jedno kolo, BMW sa dostalo do čela poháru konštruktérov. Poliak prišiel do cieľa tretí, jeho kolega Nick Heidfeld bol hneď za ním. Preteky ovládla dvojica z Ferrari. Massa vyhral a Räikkönen sa vďaka druhému miestu dostal do čela šampionátu jazdcov. Budoúci majster sveta Hamilton mal zlý víkend. V tréningu havaroval a na štarte sa prepadol na desiate miesto. Následne si poškodil predné krídlo. V druhom kole krídlo definitívne prasklo a Hamilton zozadu nekontrolovateľne vrazil do Alonsovho monopostu. Brit prišiel do cieľa trinásty.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bahrain International Circuit

• Bahrain International Circuit
• Satelitné snímky z Google Maps
• Údaje okruhu na Formula1.com