Žargón

Podľa B. Hochela: nespisovné jazykové prostriedky, ktorých funkciou a cieľom je utajiť nimi vyjadrované informácie a tým zvýrazniť nadradenosť, výlučnosť jeho používateľov.

Žargón je:

• a) Súbor výrazových prostriedkov (teda reč) hovorovej reči určitej spoločenskej alebo profesionálnej vrstvy ľudí (šľachta, malomeštiaci, isté povolania), ktorý sa od celonárodného jazyka odlišuje najmä slovníkom.
• b) Spôsob silne príznakového (nespisovného) vyjadrovania (teda reči) istej skupiny, najčastejšie za účelom diferencovať sa (ako spoločenská vrstva) a/alebo nadradiť sa voči ostatným skupinám.

V slovenskej literatúre žargón (definícia b) využíva napríklad Vladimír Mináč, Rudolf Jašík, Jonáš Záborský či Ján Palárik, ktorí ako žargón používajú cudzojazyčné (nemecké, latinské, maďarské a podobne) slová v reči postáv.