Tunel Branisko

Tunel Branisko je slovenský diaľničný tunel na diaľnici D1, ktorý sa nachádza na úseku medzi Beharovcami a Fričovcami, na rozhraní okresov Levoča a Prešov, v katastrálnom území obcí Široké a Korytné. So svojou dĺžkou 4 975 m je v súčasnosti najdlhším prevádzkovaným dopravným tunelom na Slovensku[1].

Tunel Branisko
diaľničný tunel
Západný portál
Štát Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Cesta Beharovce-Široké
Prechod cez pohorie Branisko
Súradnice 48°59′47″S 20°54′19″V
Dĺžka 4 975 m
Počet tubusov 1
Staviteľ Váhostav a.s , ZPA Krížik a.s.
Stavebné náklady 8,5 miliardy Sk
Začiatok výstavby 1. apríl 1996
 - Otvorenie 1. tubusu 29. jún 2003
Správca Národná diaľničná spoločnosť
Poloha tunela v rámci Slovenska
Poloha tunela v rámci Slovenska
Poloha v rámci Prešovského kraja
Poloha v rámci Prešovského kraja
Wikimedia Commons: Branisko Tunnel
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Geografický portál

Tunel nahradil náročný prechod cez priesmyk Branisko po štátnej ceste I/18, ktorý leží vo výške 751 m n. m. v pohorí Branisko.

Podľa SSC bola v roku 2015 priemerná denná intenzita dopravy 10 359 áut/deň.[2]

História

Razba tunela sa začala razením prieskumnej štôlne v osi ľavého (severného) tubusu v apríli roku 1996[3][4]. Prerazený bol v decembri 1997 a dnes slúži ako úniková štôlňa v prípade nehody v tuneli. V budúcnosti sa stane základom pre druhý definitívny tubus pre automobilovú dopravu[5].

Južnú, definitívnu tunelovú rúru začali raziť v máji 1997 a slávnostne bola prerazená dňa 1. mája 1999 za prítomnosti vtedajšieho predsedu vlády Mikuláša Dzurindu[6]. Pri stretnutí oboch častí tunela počas razenia vznikla odchýlka iba 13 milimetrov[4]. V ďalších mesiacoch nasledovala úprava interiéru tunela, výstavba vetracích šácht a vozovky a inštalácia technologického zariadenia. K slávnostnému otvoreniu tunela v polovičnom profile došlo dňa 29. júna 2003[4]. Do 1. októbra 2003 bol tunel len v skúšobnej prevádzke a maximálna rýchlosť v ňom bola obmedzená na 60 km za hodinu[4]. Na dostavbu druhej tunelovej rúry v súčasnosti prebieha proces územného konania a začiatok výstavby je plánovaný na rok 2020.

Na jar v roku 2012 bol tunel uzavretý, boli nutné opravy "štrbinovej kanalizácie, oprava odsávacích ventilátorov a komplexné skúšky technológií" a vodorovného značenia.[7]

Parametre

Dĺžka razenej časti sprevádzkovaného južného tubusu tunela je 4822 metrov. Dĺžka západného, spišského portálu je 73,4 metra a východného, šarišského portálu 79,2 m, teda celková dĺžka tubusu je 4974,6 metra. Maximálne stúpanie v tuneli je 1,2 percenta a celkový svetlý prierez tubusu 68 metrov štvorcových. Prívod čerstvého vzduchu je zabezpečený od portálov, opotrebovaný vzduch je odvádzaný cez vetraciu šachtu hlbokú 120 metrov s priemerom 7 metrov, ktorá sa nachádza približne v polovici tunela[8].

V tuneli je dohromady šesť núdzových zálivov, z toho sú štyri jednostranné a dva obojstranné. Vozovka je cementobetónová a prevádzkovaný tubus je prepojený so súbežnou únikovou štôlňou na trinástich miestach, v priemere na každých 360 metroch. V tuneli sa nachádza spolu 22 núdzových SOS hlások, priemerne na každých 240 metroch a na každých 120 metroch sú umiestnené protipožiarne výklenky s hydrantmi[8]. Nachádza sa v ňom približne 650 svetiel.

V interiéri tunela je pomocou vyžarovacieho kábla cez vyžarovacie štrbiny na frekvencii 92,2 MHz šírený rádiový signál stanice Rádio Slovensko (Slovenský rozhlas 1)[4].

Kritika

Výstavba tunela je kritizovaná najmä kvôli jej predraženiu, pričom existencia faktúr za nevykonané práce vzbudzuje podozrenie z tunelovania rozpočtu na tento projekt. Dodávka technologického vybavenia tunela bola údajne predražená takmer trojnásobne z pôvodných 670 miliónov korún na 1,97 miliardy korún. Peniaze údajne odišli na súkromné účty osôb zo Slovenska v švajčiarskych bankách[9].

Pochybné financovanie sa prejavilo pri poddimenzovanom geologickom prieskume, ktorý mal za následok nevhodné umiestnenie portálov tunela. V dôsledku toho došlo počas stavby k opakovanému zaplaveniu portálových častí stavby.

Referencie

  1. Zoznam tunelov [online]. Bratislava : Národná diaľničná spoločnosť, [cit. 2010-12-30]. Dostupné online.
  2. Prešovský kraj | Slovenská správa ciest - ssc.sk [online]. www.ssc.sk, [cit. 2019-01-23]. Dostupné online.
  3. Zajtra v programe premiéra: Kontrolný deň výstavby diaľnic [online]. Bratislava : TASR, Mesto.sk, 11.04.1996, [cit. 2010-12-30]. Dostupné online.
  4. Tunel Branisko [online]. [Cit. 2010-12-30]. Dostupné online.
  5. Tunelári [online]. 20.07.2007, [cit. 2010-12-30]. Dostupné online.
  6. Diaľničným tunelom pod Braniskom prešli v sobotu prvé autá [online]. Obec Široké, 03.05.1999, [cit. 2010-12-30]. Dostupné online.
  7. TIMKOVÁ, Ingrid. Tunel Branisko už vyčistili [online]. Bratislava : Denník SME, 04.05.2012, [cit. 2012-05-05]. Dostupné online.
  8. Tunel Branisko [online]. Bratislava : Národná diaľničná spoločnosť, [cit. 2010-12-30]. Dostupné online.
  9. Tunelári v tuneli [online]. Extra Plus, máj 2008, [cit. 2010-12-30]. Dostupné online.

Iné projekty

Externé odkazy

Portál cesty
Slovenský portál
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.