Tókjó tawá

Ohnutá anténa po zemetrasení v marci 2011.

V roku 1953, keď začala vysielať japonská verejnoprávna televízia NHK, vznikla potreba výstavby veľkej telekomunikačnej veže na šírenie signálu v regióne Kantó. Súkromné televízie začali vysielať pár mesiacov potom, čo si NHK začala stavať vlastnú televíznu vežu. Tento telekomunikačný boom viedol k tomu, že by čoskoro celé Tokio bolo posiate anténami a tak japonská vláda predostrela návrh výstavby jednej veľkej veže, ktorá by vysielaním pokryla celý región. Navyše povojnové rýchlo rozvíjajúce sa Japonsko hľadalo symbol svojho ekonomického rastu.

Hisakiči Maeda, zakladateľ firmy Nippon Denpató, operátora a vlastníka veže, pôvodne plánoval vežu vyššiu ako Empire State Building, ktorá vtedy s 381 metrami bola najvyššou stavbou na svete. Napriek tomu sa tento plán neuskutočnil kvôli nedostatku peňazí a materiálu. Výšku veže tak určila potrebná vzdialenosť na vysielanie v celom regióne Kantó, čo je asi 150 km. Architektom veže bol vybraný Tačú Naitó, renomovaný dizajnér vysokých budov v Japonsku. Naitó, hľadajúc inšpiráciu na západe, založil dizajn veže na Eiffelovej veži v Paríži. S pomocou stavebnej firmy Nikken Sekkei Naitó tvrdil, že jeho dizajn môže vydržať zemetrasenie s dvojnásobnou intenzitou zemetrasenia v Kantó z roku 1923, či tajfúny s rýchlosťou vetra do 220 km/h.

Nový stavebný projekt pritiahol stovky tradičných japonských stavbárov tobi, ktorí sa špecializovali na konštrukcie vysokých stavieb. Každý deň sa ich na stavbe nachádzalo najmenej 400. Stavba bola postavená z ocele, z ktorej tretina pochádzala z poškodených amerických tankov z Kórejskej vojny. Keď bola 90-metrová anténa vyvŕšená 14. októbra 1958, Tokijská veža sa stala najvyššou samostatne stojacou vežou na svete, pričom zobrala tento titul Eiffelovej veži. Aj keď je Tokijská veža o 13 metrov vyššia, Tokijská veža váži len okolo 4000 ton, čo je o 3300 ton menej ako Eiffelova veža. Aj dnes, keď sú mnohé veže vyššie, Tokijská veža je stále najvyššou voľne stojacou oceľovou stavbou na svete a najvyššou stavbou v Japonsku do marca 2010, keď ju predbehla veža Tokijský nebeský strom (Tókjó Sukai Curí). Veža vola otvorená pre verejnosť 23. decembra 1958 za celkovú cenu 2,8 miliardy jenov. V roku 2000 bola veža založená za 10 miliónov jenov.

Počas zemetrasenia v roku 2011 v Tóhoku bol vrchol antény poškodený.

Hlavným zdrojom príjmov veže plynie z prenájmu antény a z turizmu. Na veži sa nachádzajú dve vyhliadkové terasy a mnoho iných atrakcií. Od jej otvorenia v roku 1958 ju navštívilo vyše 150 miliónov ľudí. Návštevnosť však klesala, až dosiahla len 2,3 milióna ľudí ročne v roku 2000. Odvtedy návštevnosť stúpa a ročne vežu navštívi okolo 3 miliónov ľudí. Prvé miesto, ktoré návštevníci navštívia, je FootTown, štvorposchodová budova umiestnená priamo pod vežou. Tu môžu turisti jesť, nakupovať a navštíviť niekoľko múzeí a galérií. Z FootTownu vedú výťahy na prvú z dvoch vyhliadkových terás, na dvojposchodové Hlavné observatórium. Za cenu ďalšieho lístka môžu návštevníci nastúpiť na ďalšie výťahy, vedúce na Špeciálne observatórium, ktoré sa nachádza priamo pod anténou.

• Zoznam najvyšších veží na svete

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Tokio Tower na anglickej Wikipédii.