Therion

Skupina Therion bola pôvodne založená v roku 1987 pod menom Blitzkrieg v mestečku Upplands Väsby (prímestská časť Štokholmu vo Švédsku). Christofer Johnsson hral vtedy na basu a spieval. Spoluzakladatelia boli Peter Hansson, ktorý hral na gitaru a Oskar Forss (bicie). Ich tvorba bola ovplyvnená Metallicou a Slayerom aj keď výsledok viac pripomínal Venom a Motörhead. Skupina Blitzkrieg nikdy nezverejnila žiadne demo, no niektoré nahrávky boli zverejnené v roku 2001 na kompilácii Bells of Doom.

Pod hudobným vplyvom skupiny Celtic Frost a ich albumu To mega Therion, zmenili Christofer Johnsson, ktorý prešiel z basy na gitaru a Peter Hansson názov na Megatherion. O niečo neskôr sa k nim znovu pridal aj Oskar Forss. Nového basistu našli v bývalom členovi death metalovej skupiny Dismember – Erikovi Gustafssonovi. Onedlho však bolo meno skrátené len na Therion.

V roku 1989 nahrala skupina na magnetofónovú pásku svoje prvé dve demá: Paroxysmal Holocaust a Beyond the Darkest Veils of Inner Wickedness. V roku 1990 nahrali tretiu, tentoraz EP nahrávku Time Shall Tell. Táto platňa sa postarala o záujem a tak skupina prišla k svojej prvej zmluve – s vydavateľstvom Deaf Records. V roku 1991 bol vydaný prvý album Of Darkness…. Na albume sa nachádzali staršie skladby, album bolo koncipované ako „Best of“ predchadzajúcej tvorby. V roku 1992, krátko pred nahraním druhého albumu opustil skupinu Erik Gustafsson, ktorý sa vrátil naspäť do USA. Skupina ďalej pokračovala ako trio, Christofer Johnsson a Peter Hansson prevzali hru na basu. Po prvých pokusoch s klávesmi a čistým spevom bola skupina označovaná ako experimental death metal. Vydanie Beyond Sanctorum, už v pod krídlami nového vydavateľstva Active Records, priniesol viacero ponúk na koncertovanie, prevažne v krajinách Beneluxu.

Po nahraní albumu opustil skupinu Oskar Forss a chvíľu na to ho nasledoval zo zdravotných dôvodov aj Peter Hansson. V Holandsku už skupina koncertovala v novom zložení. Za bicie zasadol Piotr Wawrzeniuk, ktorého Johnsson poznal zo skupiny Carbonized (kde tiež hrával), basu prevzal Andreas Wahl a na gitare začal hrať Johnssonov niekdajší kamarát zo školy Magnus Barthelsson.

Paris, 22/12/2007.

V novom zložení a pod krídlami nového vydavateľa sa skupina pustila do nahrávania tretieho albumu Ho Drakon Ho Megas. Tento album je označovaný za najviac experimentálny. V skladbách sa okrem death metalu nachádzajú aj prvky jazzu, industriálneho, gotického, doom a klasického heavy metalu 80-tych rokov a dokonca chórový spev a klasika. V roku 1994 skupinu opúšťajú z finančných dôvodov Magnus Barthelsson a Andreas Wahl. Ku gitare sa znova vracia Johnsson a na post basgitaristu prichádza nováčik Fredrik Isaksson. Skupina dostáva ponuku od veľkého vydavateľstva Nuclear Blast Records, ktorú aj vďaka tomu, že Megarock Records im nerobí problémy pri predčasnom ukončení zmluvy, prijíma a pod týmto vydavateľstvom už zostáva.

Pred uverejnením albumu Lepaca Kliffoth vychádza promo singel „The Beauty in Black“. Predajnosť albumu dosiahla viac ako 15 000 kusov. Skupina vyráža na koncertné turné po Európe a Južnej Amerike. Po osobných problémoch odchádza Isaksson, nahradil ho Lars Rosenberg z Entombed.

Album Theli bol nahraný v štúdiu Impuls v Hamburgu. Popri klasickom zbore boli v albume silne zastúpené klávesy a samozrejme že nemohli chýbať prvky klasickej hudby. Do hudby bol taktiež zakomponovaný Johnssonov spev. Úspech albumu bol zarážajúci (oproti Lepaca Kliffoth bola predajnosť dvojnásobná). Čas medzi nahrávaním a zverejnením albumu, taktiež aj následné turné bol pre skupinu problematický. Mellberg a Rosenberg mali problémy s alkoholom Mellberg opustil jedného dňa bez slova štúdio a viac sa nevrátil. Rosenberg bol vyhodený, Wawrzeniuk kvôli štúdiu nemohol ísť na koncertné turné. Živé vystúpenie si vyžadovalo aj prítomnosť klasického orchestra, čo však bola nákladná záležitosť.

Nakoniec bol Johnssonom pozliepaný orchester z amatérskych hudobníkov a miesta chýbajúcich členov boli doplnené novými menami: Tobias Sidegård a Kimberly Goss. Turné malo veľký úspech; Therionu bol pridelený vlastný manažér a bol im zvýšený rozpočet. K nahrávaniu ďalšieho albumu boli prizvaní profesionálni hudobníci Sarah Jezebel Deva a Martina Astner. Nahrávania sa prvýkrát zúčastnil aj profesionálny orchester. Tommy Eriksson vypomáhal na gitare. Vovin bol melodickejší, produkcia bola čistejšia a album bol prístupnejší širšiemu publiku. Predaj sa opäť zdvojnásobil oproti albumu Theli a z Therionu sa stala často hraná a najlepšie predávaná skupina vydavateľstva Nuclear Blast na metalovej scéne. Následne celoeurópske turné sa uskutočnilo zo skupinou Moonspell a dočasný bubeník Sami Karppinen dostal ponuku na stále miesto v skupine. V novom zložení bola nahratá EP Crowning of Atlantis.

Karppinen bol pomerne známym hudobníkom vo Švédsku a mal dobré kontakty. Vďaka nemu sa k skupine pridal gitarista Kristian Niemann a krátko na to aj jeho brat Johan Niemann ktorý hral na base. Konečne mala skupina fixnú zostavu. Johnnson stihol medzičasom nahromadiť dostatočné množstvo materiálu na vytvorenie nového albumu. Vznikol album Deggial (2000). Album bol komplexnejší ako jeho predchodca Vovin a aj napriek novému zloženiu skupiny je možné opäť tento album považovať za Johnssonov sólo album. Album sa predával lepšie ako Theli ale album Vovin v predajnosti nepredbehol. Therion sa s novým albumom vydali na turné prvýkrát ako headliner, za podpory skupin Voivod a Flowing Tears.

V roku 2001 bol vydaný album Secret of the Runes ktorý bol založený na prvkoch severskej mytológie. Boli pridané dve cover verzie ako bonus a to od ABBY a Scorpions. Pre nahrávanie albumu sa Therion rozhodli spraviť veľmi rázny krok, zobrali celý svoj rozpočet a vybudovali si vlastné štúdio s názvom Modern Art. K tomuto ráznemu kroku sa uchýlili z dôvodu, aby nemuseli čakať na štúdio kým sa uvoľní, aby sa nemuseli držať predpísaného časového harmonogramu v štúdiach iných nahrávacích spoločností za ktoré platili veľké poplatky. Sami Karppinen štúdio navrhol a pomáhal pri jeho výstavbe. Po dokončení štúdia prevzal funkciu sound engeneera.

Vydaniu albumu nasledovalo ďalšie turné. Ako support boli prizvané skupiny Evergrey a My Insanity. Po ukončení turné sa Karppinen rozhodol pre prácu na plný úväzok v štúdiach Modern Art. Ale našiel za seba náhradu, Richarda Evensanda. V roku 2001 vznikol aj album Bells of Doom ktorý bol limitovaný len na 1 000 kusov a určený len pre členov oficiálného fanklubu (dnes Therion Society). Okrem neuverejneného materiálu obsahoval album skladby z doby keď sa skupina ešte volala Blitzkrieg. V roku 2002 oslávila skupina svoje 15 ročné jubileum a pri tejto príležitosti zverejnila koncertný dvojalbum Live in Midgård.

Po úspešnom absolvovaní ďalšieho turné začala skupina pracovať na nových Johnnsonových nápadoch. Od albumu Secret of the Runes vzniklo veľa nových skladieb a do toho sa pridali príspevky ktoré mali bratia Niemanovci. Po roztriedení všetkého materiálu skupina zistila, že má k dispozícii viac ako 55 nových skladieb. Nie všetky boli kompletné, ale skupina mala dosť materiálu aby mohla vydať 3 albumy. Skupina sa rozhodla vydať dva albumy súčasne. Na vytváraní albumov sa podieľalo 171 hudobníkov a nahrávanie trvalo 9 mesiacov. Okrem iného bol použitý aj 32 členný Pražský orchester. Výsledkom boli dva albumy Lemuria a Sirius B, ktoré boli v roku 2004 vydané v limitovanom vydaní ako dvojalbum, neskôr sa tieto albumy predávali jednotlivo. V skladbách boli do značnej miery zastúpené gitary a album bol tvrdší ako jeho posledný predchodcovia. Piort Wawrzeniuk poskytol svoj hlas k dispozícii spolu s Matsom Levénom.

Bubeník Richard Evensand hral v tej dobe vo viacerých skupinách okrem iného aj v skupine Soilwork, pre ktorú sa neskôr rozhodol. Jeho miesto zaujal Petter Karlsson. Skupina sa vydala spolu s Matsom Levénom a sopranistkou Karin Fjellander na turné Sirius B a Lemuria v rámci ktorého navštívili Európu, Rusko, Južnú Ameriku, a USA.

Dňa 18. júla 2005 bol vydaný ďalší album Atlantis Lucid Dreaming a ako napovedá názov album bola kompilácia skladieb z albumov A'arab Zaraq – Lucid Dreaming z roku 1997 a Crowning of Atlantis z 1999. V marci 2006 oznámil Christofer Johnsson že končí so spievaním v Therione, chcel sa zamerať čisto na písanie piesní a hranie na gitaru. Dňa 5. mája 2006 vydala skupina ich prvé DVD Celebrators of Becoming . Vlastne to bol set 4 DVD a 2 CD ktoré obsahovali koncert z Lemuria/Sirius B turné, live a backstage material, videoklipy a krátky film ktorému robil Johnsson zvuk a prehľad histórie skupiny.

Dňa 12. januára 2007 vydala skupina album Gothic Kabbalah. Na albume sa ako speváci prezentovali Mats Levén a Snowy Shaw. Tento koncepčný album sa tematicky venuje osobe Johannesa Bureusa a knihe "Adulrunan och den götiska kabbalan" (Adulruna a božská Kabbala) od Thomasa Karlsona, ktorý napísal aj texty piesní. Zároveň v tomto roku oslávila skupina 20-tku.

V roku 2008 bol vydaný koncertný album Live Gothic, o rok neskôr ďalší s názvom The Miskolc Experience. Posledným albumom skupiny je Sitra Ahra z roku 2010.

• Christofer Johnsson – vokály (1987 – 2006), gitara, klávesy (1987 – )
• Thomas Vikström – vokály (2007 – )
• Nalle Påhlsson – basgitara (2008 – )
• Johan Koleberg – bicie (2008 – )
• Christian Vidal – gitara (2010 – )

• Oskar Forss – bicie (1987 – 1992)
• Peter Hansson – gitara, klávesy (1987 – 1993)
• Andreas Wahl – basgitara (1993 – 1994)
• Piotr Wawrzeniuk – bicie, vokály (1993 – 1996)
• Magnus Barthelson – gitara (1993 – 1994, 2008)
• Tommy Eriksson – gitara, bicie (1994, 1997 – 1998)
• Lars Rosenberg – basgitara (1995 – 1996)
• Jonas Mellberg – gitara, klávesy (1995 – -1996)
• Kimberly Goss – klávesy, vokály (1996- – 1997)
• Sarah Jezebel Deva – spev/soprán (1997 – 2002)
• Wolf Simon – bicie (1998 – 1999)
• Sami Karppinen – bicie (1998 – 2001)
• Johan Niemann – basgitara (1999 – 2008)
• Kristian Niemann – gitara (1999 – 2008)
• Richard Evensand – bicie (2001 – 2004)
• Petter Karlsson – bicie (2004 – 2008)
• Matti Kärki – vokály (???)

• Tommie Helgesson – vokály (2006 – 2010, 2010 – )
• Ferdy Doernberg – klávesy (2007 – )
• Lori Lewis – vokály (2007 – )
• Martina Astner – spev/soprán (1998 – 1999)
• Risto Hämäläinen – spev/barytón (2000 – 2006)
• Johanna Mårlöv – spev/alt (2001, 2004 – 2006)
• Petri Heino – spev/barytón (2001)
• Jari-Petri Heino – spev/barytón (2001, 2004 – 2006)
• Anders Engberg – spev/tenor (2001)
• Maria Ottoson – spev/soprán (2001)
• Suvi Virtanen – spev/soprán (2001, 2004 – 2006)
• Mats Levén – vokály, gitara (2004 – 2008)
• Karin Fjellander – spev/soprán (2004 – 2006)
• Katarina Lilja – vokály (2006 – 2007, 2008 – 2011)
• Waldemar Sorychta – gitara (2010 – 2011)
• Linnéa Vikström – vokály (2011 – )

• Of Darkness… (1991)
• Beyond Sanctorum (1992)
• Symphony Masses: Ho Drakon Ho Megas (1993)
• Lepaca Kliffoth (1995)
• Theli (1996)
• Vovin (1998)
• Crowning of Atlantis (1999)
• Deggial (2000)
• Secret of the Runes (2001)
• Lemuria (2004)
• Sirius B (2004)
• Gothic Kabbalah (2007)
• Sitra Ahra (2010)

• Time Shall Tell (1990)
• Crowning of Atlantis (1999)
• Lemuria/Sirius B (2004)

• „The Beauty in Black“ (1995)
• „The Siren of the Woods“ (1996)
• „Eye of Shiva“ (1998)
• „Wand of Abaris“ (2006)
• „The Wand of Abaris / Path to Arcady“ (2007)

• Live in Midgård (2002)
• Celebrators of Becoming - Live in Mexico (2006)
• Live Gothic (2008)
• The Miskolc Experience (2009)

• A'arab Zaraq - Lucid Dreaming (kompilácia 1997)
• The Early Chapters of Revelation (box-set 2000)
• Bells of Doom (kompilácia vydaná pre oficiálny Therion fan klub 2001)
• Atlantis Lucid Dreaming (kompilácia 2005)
• Celebrators of Becoming (box-set 2006)

• Live Gothic (2008)

• Paroxysmal Holocaust (1989)
• Beyond the Darkest Veils of Inner Wickedness (1989)
• Time Shall Tell (1990)
• Rehearsal (1990)