Doom metal

V polovici 80. rokov 20. storočia začali v novej vlne britského heavy metalu (skupiny ako Iron Maiden či Judas Priest) vznikať rýchle metalové žánre. V Európe to bol melodickejší speed/power metal (Helloween, Grave Digger, Running Wild) a v USA skôr brutálnejší thrash metal (Megadeth, Anthrax, Slayer, Metallica a ďalšie).

Prirodzenou reakciou bolo oživenie pomalej odnože metalu. Začali vznikať skupiny, ktoré svoju hudbu označovali ako doom (preklad: zánik, beznádej, osud …) metal. Po hudobnej stránke tieto kapely väčšinou vychádzali z pomalých a hutných gitarových rífov skupiny Black Sabbath. V Európe boli najvýznamnejšími zoskupeniami tohto žánru Candlemass (Švédsko) s kultovými albumami Epicus Doomicus Metallicus či Nightfall a anglická skupina Cathedral.[1] V Amerike skupiny St. Vitus s ich legendárnym albumom Born Too Late a v Mexiku Solitude Aeternus.

Na začiatku 90. rokov 20. storočia sa začali na thrash metalovom základe vyvíjať black metalové a death metalové skupiny, s ktorými sa na hudobnú scénu do metalového hudobného prejavu dostal skreslený chrčivý spev nazvaný growling. Vznikli nové kapely hrajúce tzv. doom/death metal, ktoré väčšinou kombinujú skreslený a neskreslený spev. Priekopníkmi sú skupiny ako Winter s albumom Into Darkness z roku 1990 a Thergothon s demom Fhtagn nagh Yog-Sothoth.[1] Do doom metalovej hudby sa začínajú dostávať netradičné, nemetalové nástroje ako sú husle, ktorými sa preslávila skupina My Dying Bride. Vznikla tak často používaná nepresná definícia doom metalu ako pomalého death metalu (s husľami).

Ďalšími významnými kapelami sú Katatonia a Saturnus, skupiny Paradise Lost alebo Anathema, ktoré sa v druhej polovici 90. rokov vydali nemetalovým smerom. Ich skladby často obsahujú akustické alebo naopak rýchlejšie pasáže, texty sú na rozdiel od pôvodných doom metalových skupín väčšinou lyrické.

Námety textov doom metalových skladieb sú v súlade s hudobnými témami. Väčšinou sú ponuré, u prvých skupín v nich išlo hlavne o vyjadrenie osobných problémov - časté sú námetmi beznádej, alebo protivojnové či spoločensko kritické témy. Využíva sa kresťanská symbolika, neskôr aj "gotizujúce" námety.[2] Na začiatku 90. rokov s príchodom nových žánrov sa texty stali lyrickejšie, námety sú viac osobné, okrem vyjadrení depresívnych stavov z pohľadu na svet sa v textoch objavuje aj téma lásky.

V dnešnej podobe je doom metal rozvetveným žánrom. Vznikajú jeho nové odnože. Je to doom ako melancholickejšia odnož retro rocku, extrémne depresívny funeral či naopak psychedelický space doom. Stále však ešte existujú nové skupiny, ktoré hrajú pôvodný tradičný doom metal ako sú Thunderstorm, Reverend Bizarre, či doom/death metal v podaní skupín The Prophecy, Evoken.

V súčasnosti sa doom metal člení na:

• traditional doom metal
  • skupina Saint Vitus, staršie skladby skupiny Trouble
• epic doom
  • skupiny Candlemass, Solitude Aeternus, Isole
• stoner doom
  • skupiny Sleep, Electric Wizard
• sludge doom
  • skupina Crowbar
• death/doom
  • začiatky skupín Anathema a Paradise Lost, My Dying Bride
• black doom
  • začiatky skupiny Katatonia
• folk doom
  • skupiny Agalloch, Mael Mórdha
• funeral doom
  • skupiny Skepticism, Shape of Despair

• ^ zároveň je Thergothon jednou z prvých kapiel subžánru zvaného funeral doom viz.Thergothon na Encyclopaedia Metallum

1. článok History of doom metal na doom-metal.com(po anglicky)
2. FAQ na doom-metal.com(po anglicky)

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému doom metalové hudobné skupiny

• Doom-metal.com