Symfonický metal

Pojem „symfonický metal“ sa používa na označenie akejkoľvek metalovej kapely, ktorá používa symfonické alebo orchestrálne prvky; „symfonický metal“ teda nie žáner ako taký, ale skôr len zovšeobecňovacie označenie. Len veľmi málo kapiel označuje samých seba ako „symfonický metal“, predovšetkým Aesma Daeva. Tento pojem sa hodí predovšetkým v súvislosti so žánrovo nevyhranenými kapelami ako Epica a Nightwish

Symfonický black metal má podobné prvky ako melodický black metal, avšak využíva klávesovú hru alebo nástroje obyčajne používané v symfonickej alebo vážnej hudbe. Môžeme sem zahrnúť tiež blackmetalové kapely, ktoré používajú vo svojej hudbe vo veľkej miere atmosférické klávesy, podobne ako v symfonickom metale či gothic metale. Symfonické aspekty tohto žánru sú obyčajne nedeliteľnou súčasťou kapely, a ako také sa zvyčajne využívajú počas celého trvania skladby. Medzi priekopnícke symfonické blackmetalové kapely patria Dimmu Borgir a Emperor.

Pod pojmom symfonický power metal sa rozumejú powermetalové kapely, ktoré vo veľkej miere využívajú klávesy alebo nástroje obyčajne používané v klasickej hudbe, podobne ako je to v symfonickom metale. Predovšetkým tieto dodatočné prvky odlišujú túto hudbu od normálneho power metalu; nielenže vytvárajú ďalšiu vrstvu hudby, ale aj väčšiu rozmanitosť zvuku. Kapely tohto žánru sa obyčajne vyznačujú čistým spevom, poniektoré kapely k tomu pridávajú občasný scream a growl.

Prototypom symfonickej powermetalovej kapely je Nightwish. Piesne Nightwish, ktoré najlepšie demonštrujú tento žáner sú „Wishmaster“ z albumu Wishmaster, „Ghost Love Score“ z albumu Once a „The Poet and the Pendulum“ na albume Dark Passion Play. Tieto piesne sa držia epickej schémy a rozšírených formálnych štruktúr charakteristických pre power metal, spoločne s hojným využívaním orchestrálnych prvkov.

Ďalšou kapelou, na ktorú sa hodí toto označenie je Rhapsody of Fire, známa svojou zmesou gitár, bicích a extrémne veľkých zvukových paliet, neskoršie začala zapájať celý spevácky zbor a symfonický orchester. Silnú inšpiráciu čerpajú z ranej klasickej hudby a obzvlášť z barokovej hudby, a všetky jej albumy sú súčasťou epickej ságy zasadenej vo svetoch hrdinskej fantasy. K piesňam Rhapsody of Fire, ktoré najlepšie dokresľujú tento žáner, patria „The Mystic Prophecy of the Demonknight“ z albumu Triumph or Agony a „Emerald Sword“ z albumu Symphony of Enchanted Lands. Medzi ďalšie kapely, na ktoré sa hodí toto označenie, patria Kamelot, Phoenix Rising, Sonata Arctica, Serenity či Versailles.

Jednou z prvých gothicmetalových kapiel, ktorá vydala štúdiový album obsahujúci vokály „Krásky a zvieraťa“, čiže deathmetalové vokály v protiklade z čistými ženským vokálmi, bola nórska kapela Theatre of Tragedy v roku 1995. V tomto prístupe pokračovali ďalšie kapely ako Holanďania Within Temptation v roku 1996.[5] Debutový album Enter im vyšiel rok nato, načo nasledovalo EP The Dance.[6] V obidvoch nahrávkach využívajú speváčka Sharon den Adel a spevák Robert Westerholt prístup „Kráska a zviera“. Ich druhý štúdiový album Mother Earth vyšiel roku 2000 a zaobišiel sa bez deathmetalových vokálov, namiesto čoho „sa opieral výlučne o den Adelovej majestátne vokálne nadanie“.[6] Album zaznamenal veľký komerčný úspech a titulný singel „Ice Queen“ sa umiestnil na vrcholoch rebríčkoch v Belgicku a ich rodnom Holandsku.[7] Ich tretí album The Silent Force uzrel svetlo sveta roku 2004 ako „ctižiadostivý projekt obsahujúci celý symfonický orchester a kapele robí sprievod 80-členný spevácky zbor“. [8] Výsledkom bol ďalší komerčný úspech v celej Európe[8] a predstavenie „sveta tvrdých gitár a ženských vokálov“ „komerčnému obecenstvu“.

Druh gothic metalu, ktorý hrá Within Temptation, v sebe spája „gitarovú silu hard rocku s rozmachom a grandióznosťou symfonickej hudby“.[8] Kritik Chad Bowar zo severu About.com opisuje ich štýl slovami „optimálna rovnováha“ medzi „melódiou a chytľavosťou komerčného rocku, hĺbkou a komplexnosťou klasickej hudby a temnou stránkou gotického metalu“.[9] Komerčný úspech Within Temptation viedol k vzniku veľkého množstva gotických metalových kapiel na čele s ženskou speváčkou, predovšetkým v Holandsku.

Ďalšou holandskou skupinou hrajúcou v tomto symfonickom gothicmetalovom duchu je After Forever. Ich debutový album Prison of Desire vydaný roku 2000 bol „odvážny, aj keď je to nedokonalá prvá práca v nesporne skľučujúcom podujatí: heavy metal sa oženil s aranžmánmi progresívneho rocku a inštrumentáciou klasickej hudby – všetkému tomu trónia rovnocenné party šeredných cookie-monster vokálov a plne kvalifikovaná operná speváčka“.[10] Iba niekoľko mesiacov po vydaní tohto albumu opustil After Forever zakladajúci člen, gitarista a spevák Mark Jansen.[11] Jansen neskoršie založil skupinu Epica, ďalší holandský počin mixujúci gotický a symfonický metal. V roku 2003 prišli s debutovým albumom The Phantom Agony, ktorý sa hudobne vyznačuje kombináciou Jansenových hrdelných škrekov s „anjelskými tónmi klasicky školenej mezzosopranistky menom Simone Simons, to všetko na bujnom základe symfonického power metalu“.[12] Hudba Epicy bola opisovaná ako kombinácia „temnej, strašidelnej gotickej atmosféry s bombastickou a symfonickou hudbou“.[13] Podobne ako Within Temptation a After Forever, aj Epica je známa tým, že využíva orchester. Ich album The Divine Conspiracy vydaný roku 2007 úspešne zabodoval v hitparádach v ich domovskej krajine.[14]

Takáto zmes symfonického a gotického metalu prišla aj z opačného smeru. Fínska skupina Nightwish začínala ako symfonická powermetalová kapela[15] a gotické prvky uviedla na svojom albume z roku 2004 Once,[16] predovšetkým v skladbe „Nemo“.[17] Na ďalšom albume Dark Passion Play z roku 2007 tiež mixovali svoj „bombastický, symfonický a filmový“ metalový štýl s gotickou atmosférou.[18] Švédska skupina Therion tiež obohatila svoj druh symfonického metalu o gotické prvky na svojom albume vydanom roku 2007, Gothic Kabbalah.[19]