Death metal

Anglická heavymetalová skupina Venom z Newcastlu svojím albumom Welcome to Hell z roku 1981 položila základ pre neskorší thrash metal, death metal a black metal.[15] Svojím temným, surovým zvukom, drsným spevom, a pyšní na svoju strašidelnú satanistickú image dokázali inšpirovať extrémne metalové skupiny.[16] Americká kapela Slayer, založená roku 1981, sa taktiež zaraďuje medzi významné kapely, ktoré ovplyvnili raný death metal. Ide síce o thrashmetalovú kapelu, ale ich hudba bola surovejšia než hudba ich thrashových rovesníkov Metallicy, Megadeth a Exodus.[17] Svojou krkolomnou rýchlosťou a inštrumentálnym majstrovstvom, a takisto textami zaoberajúcimi sa smrťou, násilím, vojnou a satanizmom, si získali široký okruh oddaných priaznivcov.[18] Podľa serveru Allmusic tretí album Slayer Reign in Blood „inšpiroval celý deathmetalový žáner“.[19] Mal veľký vplyv na čelných predstaviteľov žánru.[17]

Jeff Becerra zo skupiny Possessed, ktorý prvý použil pojem „death metal“ v názve piesne na rovnomennom demo albume „Death Metal“ z roku 1984.[20][21]

Skupine Possessed, založenej v roku 1983 v oblasti sanfranciského zálivu, sa pripisuje zásluha na „pospájaní styčných bodov“ medzi thrash metalom a death metalom svojím debutovým albumom Seven Chuches z roku 1985.[22] Zatiaľ čo kritici pripisujú kapele vplyv Slayer,[23] súčasní aj bývalí členovia skupiny ale uvádzajú, že najväčšmi ovplyvnili ich sound Venom a Motörhead, ako aj raná tvorba Exodus.[24][25] Aj keď skupina vydala iba dva štúdiové albumy, hudobnými kritikmi a hudobníkmi býva označovaná ako „veľkolepá“, čo sa rozvoja deathmetalového štýlu týka,[26] a tiež býva považovaná za prvú deathmetalovú kapelu vôbec.[27][28][29] Earache Records poznamenáva, že „ich obľuba Treya Azagthotha a Morbid Angel ich viedla k tomu, čo robili vo svojich počiatkoch na legendárnej nahrávke Seven Churches. Possessed preukázateľne urobili pre rozvoj 'Death Metalu' viac, než ktorákoľvek iná kapela z ranej scény druhej polovice 80. rokov.[30]

Kapela Death vyfotená v Mexiku v júni 1989. Zľava: Terry Butler, Paul Masvidal, manažér Eric Greif, Bill Andrews a Chuck Schuldiner.

V období, keď sa formovali Possessed, sa na Floride vynorila ďalšia prelomová kapela: Death. Skupinu, pôvodne známu ako Mantas, založili roku 1983 Chuck Schuldiner, Kam Lee a Rick Rozz. Roku 1984 vydávajú svoje prvé demo nazvané Death by Metal nasledované ďalšími demo kazetami. Už onedlho boli medzi obchodníkmi s kazetami rovnako výrazne podporovaní ako „ktorýkoľvek iný dobre zavedený metalový počin.“[31] S gitaristom Schuldinerom čoby spevákom, mala skupina Death veľký vplyv na rozvíjajúcu sa scénu. Rýchle riffy v molových tóninách a gitarové sóla dopĺňalo rýchle bubnovanie, vytvoriac tak štýl, ktorý sa uchytil medzi obchodníkmi s kazetami.[32][33] Podľa redaktora Allmusic Eduarda Rivadavia je Schuldiner „všeobecne považovaný za otca death metalu“.[34] Chad Bowar z About.com vyhlásil, že debutový album Death Scream Bloody Gore z roku 1987 je „evolúciou od thrash metalu smerom k death metalu“[35], a v novinách San Francisco Chronicle bol vyhlásený za „prvú skutočnú deathmetalovú nahrávku“.[36]

Medzi ďalších priekopníkov death metalu v Spojených štátoch, sa popri Possessed a Death, zaraďujú Autopsy, Necrophagia, Master, Morbid Angel, Massacre, Atheist, Post Mortem,[37][38][39] Obituary a Deicide.

Logá deathmetalových skupín.

Okolo roku 1989 začali mnohé kapely, medzi inými floridskí Obituary, Morbid Angel či Deicide, podpisovať zmluvy s dychtivými labelmi, ktoré vytušili príležitosť ako vytĺcť zo žánru peniaze. Tieto kapely z Floridy bývajú zväčša označované ako „floridský death metal“. Koncom 80. rokov sa deathmetalové hnutie rozšírilo tiež do Švédska, kde medzi priekopníkov patrili kapely ako Carnage, God Macabre, Entombed, Dismember a Unleashed. Počiatkom 90. rokov sa začal formovať zväčša melodický „göteborský metal“, zastupovaný kapelami ako Dark Tranquillity, At the Gates a In Flames.

Koncom desaťročia sa k slovu začínajú dostávať taktiež nové štýly. Britská kapela Napalm Death sa začala stále väčšmi spájať s death metalom, predovšetkým po vydaní albumu Harmony Corruption roku 1990. Tento album sa vyznačuje agresívnym a značne technickým gitarovým riffovaním, komplexnou rytmikou, sofistikovaným growlingom Marka „Barneyho“ Greenwaya a textami zameranými na spoločenské problémy, čím sa prelínal s grindcoreom. Medzi ďalšie skupiny, ktoré najväčšmi prispeli k tomuto raného hnutiu, sa zaraďujú Briti Bolt Thrower a Carcass, a Newyorčania Suffocation.

A napokon, v roku 1991 vydávajú Death svoj štvrtý album Human, ukážkový príklad moderného death metalu. Zakladateľ Death Schuldiner pomohol posunúť hranice nekompromisnej rýchlosti a technickej virtuozity, keď spojil technickú a spletitú gitarovú hru s komplexným aranžmánom a emotívnymi gitarovými sólami.[40] K ďalším ukážkam možno zaradiť Necroticism – Descanting the Insalubrious od Carcass, Effigy of the Forgotten od Suffocation a Clandestine od Entombed, vydané roku 1991. Všetky hore uvedené albumy nesú nasledovnú charakteristiku: nepredvídané zmeny v tempe a štruktúre, zvyčajne extrémne rýchle bubnovanie, morbídne texty a hrdelné vokály.

Earache Records, Relativity Records a Roadrunner Records sa stali najdôležitejšími labelmi žánru.[41] Earache vydáva albumy Carcass, Napalm Death, Morbid Angel a Entombed, a Roadrunner albumy skupín Obituary a Pestilence. Aj keď sa spočiatku nejednalo o labely vyhranené na death metal, v priebehu prvej polovice 90. rokov sa postupne stali vlajkovými loďami žánru. Okrem vyššie spomenutých vznikli nové spoločnosti, napríklad Nuclear Blast, Century Media a Peaceville. Mnohé z týchto labelov boli v 90. rokoch úspešné aj v iných odnožiach metalu.

V septembri 1990 manažér Death Eric Greif zorganizoval jeden z prvých deathmetalových festivalov v Severnej Amerike nazvaný Day of Death. Festival sa konal na predmestí Milwaukee Waukesha vo Wisconsine a vystúpilo na ňom 26 interpretov, medzi inými napríklad Autopsy, Broken Hope, Hellwitch, Obliveon, Revenant, Viogression, Immolation, Atheist a Cynic.[42]

Popularita death metalu dosiahla svoj vrchol v rokoch 1992-93, keď sa niektorým kapelám ako Morbid Angel, Cannibal Corpse a Obituary podarilo vydobyť mierny komerčný úspech. Avšak žánru ako celku sa nikdy nepodarilo preraziť v strednom prúde populárnej hudby. Narastajúca popularita žánru bola pravdepodobne dôvodom rivality medzi nórskou blackmetalovou a švédskou deathmetalovou scénou. Fenriz zo skupiny Darkthrone poznamenal, že nórski blackmetaloví hudobníci mali v tej dobe „plné zuby celej deathmetalovej scény“.[43] V 90. rokoch sa death metal začal rozčleňovať, vytvoriac tak množstvo štýlov, ktoré majú v „podzemí“ stále obrovské množstvo verných priaznivcov.

Typická zostava deathmetalových kapiel najčastejšie pozostáva z dvoch gitaristov, basgitaristu, speváka a bubeníka, väčšinou využívajúceho „hyper dvojkopákové blast beaty“.[44][45] Aj keď takáto zostava býva najbežnejšia, kapely príležitostne využívajú aj iné nástroje, napríklad klávesy.[46]

Žáner je často spájaný s rýchlymi, hlboko skreslenými a podladenými gitarami; gitarová hra využíva techniky ako palm muting a tremolo picking. Bicie sú zväčša agresívne a energické; nesmierne rýchle údery bicích dotvárajú spletitosť žánru.[47]

Death metal je známy prudkým tempom a nepredvídanými zmenami tempa a taktu. Nezvyčajné nie sú ani chromatické progresie a premenlivá štruktúra skladieb, často bez klasického usporiadania strofa-refrén. V niektorých kruhoch sa kvôli efektu používajú melodické riffy a harmónie. Tento melodický a harmonický štýl hry dal vzniknúť melodickému death metalu. Pri tom všetkom býva vyzdvihovaný neustály vývoj tém a motívov.

Psychopatický vrah Freddy Krueger z hororovej série Nočná mora v Elm Street. Hororová tematika sa opakovane objavuje v textoch, choreografii i na obálkach albumov deathmetalových skupín.

Spev v death metale pozostáva väčšinou z hrdelných škrekov, chrochtania, bľabotania a nízkeho vrčania, tzv. „growlingu“. Growling je omylom považovaný za formu screamingu, ktorý používa najnižší hlasový register známy ako „vocal fry“. Síce skúsení speváci dokážu predniesť growling využitím tejto techniky, známej ako „fry screaming“, no „pravý“ deathmetalový growling vzniká využitím úplne odlišnej techniky.[48] Medzi najčastejšie, a často medzi sebou mylne zamieňané, metódy „drsného“ spevu používaného v žánri patrí „vocal fry scream“, „false chord scream“ a „pravý“ death growl.[49] Growling je občas ironicky označovaný aj ako „vokál štýlu cookie monster“, podľa rovnomennej populárnej postavičky zo seriálu Sezam, otvor sa! (v českej mutácii známej ako „Keksík“), ktorej hlas znie veľmi podobne hrdelnému spevu.[50] Často kritizovaný deathmetalový hrdelný spev je dôležitý na presvedčivé dokreslenie agresívneho textového obsahu.[51] Screaming vo vysokých tónoch, príležitostne využívaný v death metale, možno počuť v piesňach skupín Death, Exhumed, Dying Fetus, Cannibal Corpse, Job for a Cowboy a Deicide.

Textová náplň death metalu obyčajne popisuje násilné skutky známe z tzv. „béčkových“ hack’n‘slash hororových filmov o masových vrahoch,[52] ale zapodieva sa tiež takými témami ako sú satanizmus, náboženstvo, okultizmus, Lovecraftovský horor, príroda, mystika, filozofia, science fiction či politika.[53][54] Tematika násilia sa síce objavuje aj v iných hudobných žánroch, deathmetalová textová náplň ale vyviera z detailného popisovania odporných skutkov rôznych psychopatov, ktorí praktizujú násilie v rámci sadistického mučenia, opisuje sa mrzačenie, znásilňovanie, kanibalizmus, nekrofília a „ďalšie relaxačné radovánky“.[55] Anglická sociologička Keith Kahn-Harris tvrdí, že toto očividné glorifikovanie násilia možno pripísať na vrub „fascinácii“ ľudským telom, ktoré všetci ľudia majú do určitej miery rovnaké, fascináciou, ktorá je zmesou túžby a znechutenia.[56]

Deathmetaloví hudobníci a publicisti obhajujú túto hudbu tým, že ide iba o druh umenia a zábavy, síce trošku extrémnejší, zdieľajúci však charakteristické znaky s filmovým hororom.[2][57] Jan Petričko, redaktor českého rockového časopisu Spark sa vyjadril, že „len naprostý naivka by si myslel, že všetko toto... neovplyvnilo extrémne odnože rockovej hudby. Naopak, tvrdý rock bol od prvej chvíle soundtrackom pre tieto zhusta kontroverzné a provokatívne umelecké a kultúrno-spoločenské aktivity, heavy metal potom ich priamym bastardom...“[58]

Takýmto vysvetlením sa dostávajú hudobníci pod paľbu kritiky medzinárodných aktivistov, ktorí tvrdia, že táto hudba sa podpisuje pod to, že veľké množstvo dorastajúcej mládeže glorifikuje násilie, nepoznajúc spoločenský kontext či neuvedomujúc si, že takéto metafory môžu stimulovať násilné správanie.[2] Podľa Alexa Webstera basgitaristu Cannibal Corpse nie sú „krvilačné texty tým, čo nás drží bokom od mainstreamu, ako vravia ľudia. Myslím si, že im skôr vadí naša muzika, pretože mainstreamový zábavný priemysel je plný násilia.“[59]

Existujú ďalšie heavymetalové štýly, ktoré vznikli zlučovaním death metalu s nemetalovými žánrami, napríklad fúzia death metalu a džezu. Príkladmi sú Atheist a Cynic; Atheist zašli tak ďaleko, že do svojej tvorby včlenili bubenícke sóla a là jazz, zatiaľ čo posledne menovaná kapela do svojej tvorby zakomponovala prvky jazz fusion. Nile začlenili do svojej tvorby egyptskú hudbu a tematiku stredného východu, a Alchemist obohatili svoj sound o prvky psychedélie a hudby austrálskych domorodcov. Niektoré skupiny, napríklad Nightfall, Septic Flesh a Eternal Tears of Sorrow používajú vo svojej tvorbe klávesy a symfonické elementy, čím vytvorili fúziu symfonického metalu a death metalu, niekedy označovanú ako symfonický death metal.

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Death metal na anglickej Wikipédii.