Tatra 138

Tatra T 138 (1959 – 1971) je česko-slovenský nákladný automobil s podvozkom 6x6, prípadne 4x4 s nosnosťou 12 ton. O nasledovníkovi Tatry 111 sa rozhodlo už v roku 1952, kedy bolo centrálne naplánované, že sedem až desať tonové nákladné automobily sa budú vyrábať v Tatre. Išlo o úplne nový typ nákladného automobilu stavebnicovej koncepcie označenej súhrnne T 137. Označenie sa zmenilo na T 138 potom, čo LIAZ podal protest proti tomu, že Tatra chcela vstúpiť do kategórie sedemtonových dvojnápravových vozidiel.

Tatra T138
Výrobca Tatra
Produkcia 1959 – 1971
Krajina pôvodu ČSSR
Predchodca Tatra 111
Nasledovník Tatra T148
Typ karosérie Nákladný automobil
Usporiadanie Tradičná koncepcia
Motor(y) vznetový vzduchom chladený
V8, 11 762 cm³ – 180 k
Prevodovka(y) 10+2 stupňová manuálna
Tatra T 138 Hasičská nadstavba

Vývoj

Už v roku 1956 sa na "II. výstavě československého strojírenství v Brne" objavili 2 nové typy nákladných automobilov pod označením T 137 a T 138. Obidva vozy mali 70 % dielov spoločných: motor, spojku, prevodovku, podvozok konštrukcie Tatra-concept, kabínu a mnohé ďalšie. V novom voze sa objavili tiež nové prvky uľahčujúce vodičovi ovládanie vozu: hydraulický posilňovač riadenia, tlakovzdušný posilňovač spojky a elektropneumatické radenie. Obidva typy rešpektovali najmodernejšie vývojové trendy vo vývoji nákladných automobilov, ale koncepčne nadväzovali na staršie typy.

Podvozok

Základ vozidiel tvoril pre Tatru typický podvozok Tatra-concept, nesúci prednú nápravu odpruženú skrutnými tyčami s nastaviteľným predpätím, ďalej nasledovala hlavná a prídavná prevodovka (obidve v jednom bloku), medzikus, rozvodovka prvej zadnej nápravy s medzikusom a druhá zadná náprava. Obidve zadné nápravy boli odpružené pozdĺžne uloženými pololeliptickými listovými perami. Pohon prednej nápravy bol vypínateľný. Vozidlo dosahuje brodivosť 800 mm a môže byť k nemu pripojené prívesné vozidlo do celkovej hmotnosti 15 000 kg.

Pohonná jednotka

Motor je umiestnený nad prednou nápravou kvôli lepšiemu nájazdovému uhlu a väčšej svetlej výške. Dostal označenie T 928, bol tradične naftový, vzduchom chladený, osemvalcový s usporiadaním do "V", s uhlom medzi radmi valcov 75°, s ventilovým rozvodom OHV, mal jeden vačkový hriadeľ spoločný pre sacie aj výfukové ventily, jeden axiálny ventilátor a novinkou bolo, že motor nebol chladený stále, ale chladil sa na základe teploty motorového oleja. Olej prechádzal kvapalinovou spojkou a termostat buď zapol ventilátor, alebo nie. Mazacia sústava mala suchú kľukovú skriňu, olejovú nádrž na 23 litrov a chladič oleja. Kompresný pomer – 16,5:1, vŕtanie/zdvih – 120/130 mm, celkový obsah valcov – 11 762 cm³, výkon – 132 kW (180 koní), maximálny točivý moment 720 N.m. pri 1 200 otáčkach za minútu. Vozidlo dosahovalo maximálnu rýchlosť 71, 6 km/h pri priemernej spotrebe 36 litrov nafty na 100 kilometrov. Palivová nádrž mala objem 150 litrov nafty. Elektrická inštalácia bola 24 V, dva akumulátory, štartér 6 koní / 24 V a dynamo 24 V/ 500W.

Prevodovka a spojka

Obidve prevodovky (hlavná aj prídavná) boli kompaktné v jednom celku. Pri hlavnej mechanickej prevodovke sa použil nový systém Tatra-Synchron s piatimi prevodovými stupňami vpred a jedným vzad, pričom druhý až piaty prevodový stupeň bol istený tzv. blokovanou synchronizáciou, ktorá nedovolila zaradiť skôr, kým nemali obidve spojované súčasti rovnaké otáčky. Obidva stupne v prídavnej prevodovke sa radili elektropneumaticky pomocou predvoliča na rýchlostnej páke, a to tak, že sa príslušný "polstupeň" predvolil na rýchlostnej páke a po zošliapnutí spojkového pedála sa pneumaticky zaradil. Elektropneumaticky sa ovládali tiež uzávierky diferenciálov a radenie pohonu prednej nápravy.

Spojka je suchá, dvojlamelová s kvapalinovým ovládaním a so vzduchovým posilňovačom. Výkon motora sa prenášal pomocou kĺbového hriadeľa od konca spojky do prevodovky. Táto koncepcia bola zvolená preto, aby mohla byť vo vozidle rovná podlaha, a mohli v kabíne sedieť dvaja závozníci a vodič.

Brzdy

Brzdy boli dvojokruhové, vzduchotlakové, pôsobiace na všetky kolesá. Ručná brzda bola prevodová, pôsobila na bubon na konci prevodovky. Vozidlo malo prvýkrát u Tatry použitú odľahčovaciu motorovú brzdu.

Druhy prevedení
Tatra 138 autožeriav

Tatry 138 sa veľmi dobre exportovali – napr. Bulharsko, ZSSR, Poľsko, Rumunsko, ale aj Holandsko, Francúzsko, Rakúsko a ďalšie štáty. Jedna špeciálne karosovaná T 138 absolvovala študentskú expedíciu Lambaréné. Tento voz je vystavený v pôvodnom stave v Technickom múzeu v Kopřivnici. Celkovo sa vyrobilo 45 996 kusov tohto automobilu. Vyrábal sa nemalý počet druhov prevedení, napr.:

  • jednostranné sklápače (T 138 S1M)
  • trojstranné sklápače (T 138 S3M)
  • vojenské a civilné valníky (T 138 V, VN)
  • bagrovacie, žeriavové nadstavby
  • cisterny
  • vojenské špeciálne vozidlá (T 138 P1V)
  • hasičské nadstavby
  • autožeriav

Pozri aj

Iné projekty
  • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Tatra 138

Externé odkazy
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.