Tatra 72
Tatra 72 bol ľahký vojenský nákladný automobil s pohonom 6 × 4 a nosnosťou 1,5 tony, vyrábaný podnikom Tatra v Kopřivnici. Vznikol modernizáciou typu Tatra 26 podľa požiadavky VTLÚ. Väčšinu vyrobených kusov odobrala Česko-slovenská armáda, okrem toho ho licenčne vyrábala francúzska firma Lorraine. Na podvozkoch Tatry 72 boli tiež osadené obrnené automobily vz. 30. Počas rokov 1933 – 1936 vzniklo v Kopřivnici zrejme 320 vozidiel Tatra 72 (vrátane podvozkov pre obrnené automobily) a ďalších zhruba 200 v licencii. Jeho nástupcom sa stal typ Tatra 82.
| Tatra 72 | |
|---|---|
 | |
| Výrobca | Tatra Lorraine |
| Produkcia | 1933 – 1936 |
| Krajina pôvodu | Československo |
| Predchodca | Tatra 26 |
| Nasledovník | Tatra 82 |
| Trieda | ľahký nákladný |
| Usporiadanie | klasické |
| Motor(y) | zážihový vzduchom chladený plochý 4-valec s objemom 1 910 cm³ a výkonom 22 kW (29 koní) |
| Max. rýchlosť | 60 – 70 km/h |
| Spotreba
(90/120/mesto) |
18 l/100 km |
| Prevodovka(y) | 4+1 stupňová mechanická |
| Rázvor | 3 635 mm |
| Dĺžka | 4 620 mm |
| Šírka | 1 670 mm |
| Výška | 1 590 mm (bez strechy) |
| Hmotnosť | 1 300 – 1 400 kg |
| Kapacita nádrže | 45 l |
História
Vozidlo Tatra 72 vzniklo v roku 1933 úpravou automobilu Tatra 26/30 podľa požiadaviek Vojenského technického a leteckého ústavu.[1] Hlavnou zmenou bol väčší a výkonnejší motor z vozidla Tatra 52, došlo tiež k zosilneniu podvozku a jeho úpravám, mechanické brzdy boli nahradené hydraulickými. Nákladné verzie dostali dvojmontáž kolies na zadných nápravách. Takto zdokonalený typ mal lepšie jazdné vlastnosti na ceste aj v teréne. Vozidlo Tatra 72 následne začala česko-slovenská armáda odoberať v počtoch a verziách, pôvodne uvažovaných pre jeho predchodcu Tatra 26/30. Najviac vozidiel, 100 kusov, vzniklo s valníkovou nadstavbou, ďalšími verziami boli veliteľská, spojárska a guľometná. Vzniklo tiež niekoľko vozidiel vo forme nosičov protileteckých svetlometov. Armáda vozidlá dostala v rokoch 1934 – 1935 a tie sa v jej službe osvedčili ako výkonné a spoľahlivé. Päťdesiatjeden podvozkov poslúžilo k stavbe sériových obrnených automobilov vz. 30, skonštruovaných už skôr na báze Tatry 26/30. Menší počet vozidiel s otvorenou karosériou bol vyvezený do Číny.[2][3]
Tatra tiež vyrobila 30 samostatných podvozkov[4], určených pre karosovanie zákazník mi. Niekoľko ich zakúpili predstavitelia švajčiarskej armády.[2] Menšie počty vozidiel získali civilní užívatelia. Jeden podvozok kúpil cestovateľ RNDr. Jiří Baum, ktorý na ňom nechal postaviť expedičné vozidlo, s ktorým potom v roku 1935 absolvoval spolu so svojou manželkou cestu naprieč niekoľkými svetadielmi.[5]
Významnou kapitolou sa stala licenčná výroba vo francúzskej firme Lorraine, prebiehajúca od roku 1935. Vozidlá označené Lorraine 72 dodávala francúzskej armáde, niektoré z nich so skráteným rázvorom. Typickým znakom licenčných vozov bola dvojica malých nájazdových kolies vpredu, obmedzujúcich riziko uviaznutia v teréne.[2] Jedno z vozidiel bol skúšobne vybavený pancierovou karosériou.
Celkom vzniklo 320[4] (podľa iných údajov 328[1]) vozidiel, zrejme vrátane 51 podvozkov pre obrnené automobily vz. 30[4]. Ďalších vyše 200 vozidiel bolo postavených v licencii firmou Lorraine.[2] Nástupcom Tatry 72 sa stal ďalej zdokonalený a robustnejší typ Tatra 82.
Popis vozidla
Motor a prevodovka
Tatru 72 poháňa plochý, vzduchom chladený zážihový štvorvalec s rozvodom OHV. Motor má zdvihový objem 1 910 cm³ (vŕtanie valcov 80 mm, zdvih 95 mm). Dosahuje najvyšší výkon 22 kW (30 k) pri 2650 ot./min. Palivovú zmes pripravuje karburátor Zenith 30T (U30) alebo Solex 30 BFVC. Umiestnenie motora je vpredu, nad prednou nápravou.[2][6]
Mazanie je tlakové obežné, so suchou kľukovou skriňou. Chladenie vzduchom je podporené ventilátorom umiestneným na zotrvačníku za motorom. Palivová nádrž má objem 45 l. Za motorom je umiestnená suchá štvorlamelová spojka. Za ňou potom nadväzuje štvorstupňová prevodovka a dvojstupňová redukčná prevodovka v skrini diferenciálov zadných náprav.[2][6]
Elektrická sústava pracuje s napätím 12 V. Vozidlo je vybavené magnetovým zapaľovaním Bosch alebo scintilla.[6]
Podvozok
Základ podvozku tvorí oceľová chrbticová rúra, vpredu opatrená prírubou pre blok motora a prevodovky. Vzadu sú dve hnacie nápravy s výkyvnými polosami. Tie sú na každej strane odpružené spoločným poleliptickým listovým perom. Predná náprava poháňaná nie je a je vybavená nezávislým zavesením polonáprav, odpružených priečnym poleliptickým listovým perom. Poháňané zadné nápravy majú uzávierky diferenciálov (prvej alebo oboch náprav). Rozchod predných kolies predstavuje 1 300 mm, zadných 1 300 mm (s dvojmontážou 1 692 mm). Rázvor náprav je 2 200 mm (krátky) alebo 2 900 mm (dlhý) + 920 mm. Svetlá výška pod nápravami je 220 mm.[2][6]
Vozidlo je opatrené hydraulickými bubnovými brzdami systému Lockheed na všetkých kolesách. Kolesá sú osemnásťpalcové diskové (pri vojenských verziách dvadsaťpalcové) s pneumatikami rozmeru 5,50 × 18 "alebo 6,50 × 20".[6]
Karosérie
Kabína vozidla je zmiešanej konštrukcie, s drevenou kostrou potiahnutou oceľovým plechom.
Vojenské vozidlá niesli tieto nadstavby:
- Veliteľský automobil vz. 30, na podvozku štandardného rázvoru, s otvorenou šesťmiestnou osobnou karosériou, krytou skladacou strechou z umelej kože. Vpredu má dve sedadlá pre vodiča a spolujazdca, vzadu sedadlá štyri. Vzadu je debna na prístroje s dvoma náhradnými kolesami. Čs. armáde bolo dodaných 30 vozidiel.[2]
- Veliteľský automobil vz. 30 predĺženej konštrukcie, na podvozku rázvoru 2 900 mm, s otvorenou šesťmiestnou osobnou karosériou typu break, krytou skladacou strechou z umelej kože. Vpredu má dve sedadlá pre vodiča a spolujazdca, vzadu dve pozdĺžne lavice. Dve rezervné kolesá sú umiestnené na bokoch karosérie pred zadnými kolesami. Čs. armáde bolo dodaných 14 vozidiel.[2]
- Nákladné auto s nosnosťou 1,5 až 2 tony – valník so sklopnými drevenými bočnicami a sťahovacou plachtou. Zadné nápravy majú dvojmontáž kolies. Dve náhradné kolesá sú na streche kabíny. Česko-slovenská armáda prevzala 100 kusov, určených primárne k doprave munície v oddieloch ľahkého motorizovaného delostrelectva.[3]
- Spojársky (telefónny) automobil, konštrukčne podobný nákladnému automobilu. Zadné nápravy majú iba jednoduchú montáž kolies. Na korbe sú dve sklopné pozdĺžne lavice. Pod podlahou korby je úložný priestor pre spojovacie vybavenie. Čs. armáde bolo dodaných 52 vozidiel.[3]
- Guľometný automobil, opäť podobný nákladnému automobilu. Navonok sa odlišoval nižšími bočnicami korby. Slúžil pre prepravu ťažkého guľometu vz. 24. Konštrukčná úprava umožňovala paľbu priamo z korby. Česko-slovenská armáda prevzala 23 kusov, ktoré zaradila k rote cyklistických práporov.[3]
Technické údaje
Údaje sa líšia podľa prevedenia. Rozmery na veliteľský automobil[2]:
- Dĺžka: 4,62 m
- Šírka: 1,67 m
- Výška: 1,59 m (bez strechy)
- Rázvor: 3,635 m
- Motor: zážihový vzduchom chladený plochý 4-valec s rozvodom OHV
- Maximálna rýchlosť: 60 – 70 km/h
- Spotreba: 18 l/100 km
- Prevodovka: 4+1 stupňová mechanická
- Podvozok: oceľová chrbticová rúra
- Hmotnosť podvozku: 908 kg[1]
- Pohotovostná hmotnosť: 1 300 – 1 400 kg
- Užitočná hmotnosť: 1 500 až 2 000 kg
- Brzdy: hydraulické na všetkých kolesách
Referencie
- KUBA, Adolf. Atlas našich automobilů 3: 1929–1936. Praha : NADAS, 1989. 256 s. S. 133 – 135.
- ZAVADIL, Radomír. Vojenské automobily Tatra v letech 1918 až 1945: osobní automobily. Nevojice : Jakab, 2007. 80 s. ISBN 978-80-87161-00-5. S. 47 – 51.
- ZAVADIL, Radomír. Vojenské automobily Tatra v letech 1918 až 1945: nákladní a speciální automobily. Nevojice : Jakab, 2008. 80 s. ISBN 978-80-87161-03-6. S. 16 – 22.
- ROSENKRANZ, Karel. Nákladní automobily Tatra. Kopřivnice : Tatra, a.s., 2007. 661 s. ISBN 978-80-239-9877-1. S. 241.
- FOLPRECHT, Radek. První tatra kolem světa. Cestovali s ní manželé Baumovi v roce 1935. idnes.cz, 12 2016, roč. 3. Dostupné online.
- Tatra 72 [online]. tatraportal.sk, [cit. 2019-02-17]. Dostupné online.
Externé odkazy
Zdroj
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Tatra 72 na českej Wikipédii.