Uhol

Polpriamky určujúce uhol v rovine sa volajú ramená uhla, spoločný bod ramien sa volá vrchol uhla. Množina bodov roviny vyseknutej uhlom sa nazýva vnútorné body uhla (vnútrajšok uhla), ostatné body z roviny voláme vonkajšie body uhla (vonkajšok uhla). Uhol sa znázorňuje pomocou ramien, medzi ktorými sa vyznačí oblúčikom vrchol uhla. Zápis vnútorného uhla sa vykonáva pomocou písmen gréckej abecedy napr. ${\displaystyle \alpha }$, ${\displaystyle \beta }$, ${\displaystyle \gamma }$, vonkajší uhol sa označuje znakom vnútorného uhla s čiarkou ${\displaystyle \alpha }$', ${\displaystyle \beta }$', ${\displaystyle \gamma }$'. Iným spôsobom označovania je pomocou symbolu uhla a troch bodov v poradí bod ramena – vrchol – bod na druhom ramene, napr. ${\displaystyle \angle AVB}$.

• Nulový uhol je uhol, ktorého ramená ležia na sebe (všetky ich body sú totožné). Má presne 0°.
• Ostrý uhol je uhol menší ako pravý uhol. Má viac ako 0° ale menej ako 90°.
• Pravý uhol je polovica priameho uhla. Označujeme ho bodkou v oblúčiku, alebo hranatým "oblúčikom". Má presne 90°.
• Tupý uhol je väčší ako pravý uhol. Má viac ako 90° ale menej ako 180°.
• Priamy uhol je uhol, ktorého ramená sú navzájom opačné polpriamky, čiže spolu vytvárajú priamku. Má presne 180°.
• Plný uhol je uhol, ktorého ramená sú totožné (ležia na sebe). Za uhol považujeme celú rovinu okolo nich. Je to doplnok nulového uhla v rovine. Má presne 360°.
• Kosý uhol je uhol, ktorý nie je nulový, pravý, priamy ani plný (šikmý, nepriamy, nerovnobežný).
• Dutý uhol je uhol, ktorý je menší ako priamy.

• Konvexný uhol je uhol priamy, alebo menší než priamy
• Konkávny uhol je väčší než priamy

• Vrcholové uhly sú dva uhly, ktorých ramená sú opačné polpriamky. Vrcholové uhly sú zhodné.

• Vedľajšie (susedné) uhly sú dva uhly, ktorých jedno rameno je spoločné a druhé ramená sú opačné polpriamky. Súčet vedľajších uhlov je priamy uhol, teda dva susedné uhly zvierajú 180°.

• Súhlasné uhly sú dva uhly, ktorých prvé ramená ležia na jednej priamke a druhé ramená sú rovnobežné, pritom smer príslušných ramien je rovnaký (súhlasný). Súhlasné uhly sú zhodné.

• Striedavé uhly sú dva uhly, ktorých prvé ramená ležia na jednej priamke a druhé ramená sú rovnobežné, pritom smer príslušných ramien je opačný (striedavý). Striedavé uhly sú zhodné.

Všetky uhly sú osovo súmerné, os uhla prechádza vrcholom a rozdeľuje uhol na dve zhodné časti (polovice uhla).

Orientovaným uhlom nazývame usporiadanú dvojicu polpriamok ${\displaystyle {\begin{matrix}\rightarrow \\VA\\\end{matrix}}}$, ${\displaystyle {\begin{matrix}\rightarrow \\VB\\\end{matrix}}}$ so spoločným bodom ${\displaystyle V}$, pričom polpriamku ${\displaystyle {\begin{matrix}\rightarrow \\VA\\\end{matrix}}}$ nazveme počiatočným ramenom uhla a polpriamku ${\displaystyle {\begin{matrix}\rightarrow \\VB\\\end{matrix}}}$ nazveme koncovým ramenom uhla. Bod ${\displaystyle V}$ je vrcholom orientovaného uhla.

Veľkosť uhla je nezáporné číslo, ktoré sa dá priradiť každému uhlu. Platí pritom, že zhodné uhly majú rovnakú veľkosť a tiež, že súčet veľkostí uhlov ${\displaystyle \angle AVX}$ a ${\displaystyle \angle XVB}$ je rovný veľkosti uhla ${\displaystyle \angle AVB}$.

Číselná veľkosť uhla je daná voľbou nenulového uhla, ktorému priradíme veľkosť 1. V praxi sa pre meranie uhla používa

Sčítanie uhlov

• Dva uhly sa sčítajú tak, že vezmete kružidlo a ľubovoľne ním pretnite uhol ktorý máte narysovaný, kružidlo zapichnite ne ľubovoľné miesto na dolnej čiare a prejdite čiarou k čiare 2.
• Dole na uhla od čiary kružidla zapichnite kružidlo do dolnej čiary do miesta kde sa pretínajú čiary uhla a kružidla a druhý koniec kružidla na druhú čiaru kde sa pretína čiara uhla a kružidla a nechajte v kružidle veľkosť ktorú ste si z uhla vytiahli.
• Ak máte 2 uhly na sčítanie nechajte si ešte stále veľkosť kružidla z prvého uhla a na druhom narysujte tak že ľubovoľne zapichnete kružidlo s veľkosťou z minulého uhla na čiaru druhého uhla a nakreslite oblúk na druhú čiaru a veľkosť na kružidle si o opäť ponechajte.
• Narysujte čiaru s jedným bodom a kružidlo so stále rovnakou veľkosťou zapichnite do bodu (bod musí bít na ľavej strane) a narysujte kružidlom oblúk doľava.
• Na oboch uhloch zanikli ramená tam kde sa pretína oblúk kružidla a uhol tak tam zapichnite kružidlo a nakreslite oblúk do druhého ramena. Nechajte si veľkosť a zapichnite kružidlo na narysovanú čiaru a na bode zapichnite a narysujte oblúk do predchádzajúceho oblúka od kružidla než sa stretnú a potom odtiaľ kde sa stretli pravítkom narysujte čiaru do bodu a to isté s druhým uhlom a na obrázku vidíte výsledok.

Odčítanie uhlov

• Dva uhly sa odčítajú tak, že sa jedným ramenom priložia dovnútra seba a výsledný uhol vznikne medzi druhými dvoma ramenami. Výpočtovo stačí odčítať veľkosti uhlov.

Násobenie uhlov prirodzeným číslom

• Násobenie uhla prirodzeným číslom sa vykonáva na opakované sčítanie toho istého uhla toľkokrát, koľko je dané prirodzené číslo. Číselne sa vynásobí veľkosť uhla daným prirodzeným číslom.

Delenie uhlov dvoma

• Uhol sa delí dvoma zostrojením osi uhla. číselne sa vydelí veľkosť uhla dvoma. Konštrukčne nie je možné vykonať presné delenie všeobecného uhla troma, úloha je známa pod menom trisekcia uhla.

Meranie a určovanie uhlov je v praxi veľmi dôležité. Využíva ich astronómia, geodézia a mnoho ďalších odborov. Preto sa tiež vyvinul rad meracích prístrojov.

• uhlomer – najjednoduchšie meradlo – ide o polkruhovú dosku so stupnicou po obvode. Zložitějšie prístroje majú pohyblivé rameno.
• Jakubova palica – jednoduchý stredoveký astronomický prístroj merajúca na princípe porovnávania strán trojuholníka
• Kvadrant, sextant, oktant – používané v navigácii
• teodolit – základný prístroj používaný v geodézii na meranie a určovanie zvislých a vodorovných uhlov

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému uhly.

• Priestorový uhol
• Steradián
• Trisekcia uhla

• Stupňová a oblúková miera