R-37

V prvej polovici osemdesiatych rokov 20. storočia boli zahájené práce na modernizácii lietadla MiG-31, ktoré dostalo označenie MiG-31M. Vývoj tohto výrazne modifikovaného variantu síce nebol v dôsledku zmeny politickej situácie ukončený, ale umožnil vznik novej protilietadlovej strely dlhého dosahu, ktorá bola vyvinutá na báze rakety R-33. MiG-31M totiž mal byť vybavený okrem modernejšej avioniky aj novou raketou typu vzduch-vzduch s dlhším doletom.

Projekt vývoja rakety nazvanej K-37 (Výrobok 610) bol zahájený v konštrukčnej kancelárii Vympel dňa 8. apríla 1983. Prvá fáza testovania novej rakety sa začala v roku 1988, pričom najskôr išlo len o niekoľko skúšobných výstrelov bez riadiaceho systému. O rok neskôr už boli otestované prvé dve rakety s navádzacím systémom a v apríli 1994 K-37 úspešne zasiahla vzdušný cieľ na rekordnú vzdialenosť 304 km. Testovanie strely pokračovalo až do roku 1997, v ktorom došlo k zásadnému zlomu, keď sa naštrbila spolupráca s ukrajinskými dodávateľskými podnikmi. Tie boli významným faktorom pri vzniku rakety, keďže sa podieľali na vývoji jej navádzacieho systému. Preto bolo prijaté rozhodnutie, že navádzací systém bude vlastnej produkcie a bude pozostávať iba z ruských komponentov. Takto modifikovaná raketa dostala označenie K-37M (Výrobok 610M) a bola integrovaná do zbraňových systémov novej verzie MiG-31BM. Pod označením RVV-BD bola raketa prezentovaná na niekoľkých výstavách vojenskej techniky a jej sériová výroba bola spustená v roku 2014.

R-37M má na dnešnú dobu už klasické usporiadanie. V prednej časti sa nachádza aktívna rádiolokačná navádzacia hlavica 9b-1103M-350 vyvinutá Výskumným ústavom "AGAT", za ktorou je bezkontaktný rádiový, ale aj kontaktný elektromechanický zapaľovač. Nasleduje vysoko výbušná bojová hlavica s hmotnosťou 60 kg. V zadnej časti je pohonná jednotka na pevné palivo. Raketa je dlhá 4,06 m a váži 510 kg. Za dlhými nosnými plochami v polovici trupu nasledujú štyri ovládacie plochy v zadnej časti rakety, ktoré sú sklopné kvôli lepšiemu umiestneniu pod trupom lietadla. Trup strely má priemer 38 cm a rozpätie zadných ovládacích plôch je 1,02 m.

Strela je schopná ničiť nepriateľské lietadlá manévrujúce s preťažením 8 g. Bola vyvinutá pre lietadlo MiG-31BM/BSM, ktoré môže niesť na závesníkoch AKU-410-1 (CRA-620) až 4 rakety tohto typu. MiG-31 dokáže navádzať tieto strely súčasne na 4 ciele nachádzajúce sa v rôznych výškach. RVV-BD je schopná zasahovať jednak nízkoletiace ciele od výšok 15 m nad zemou, ale aj ciele vo vysokých letových hladinách až do nadmorskej výšky 25 000 m. Raketa má maximálnu rýchlosť Mach 6.

V počiatočnej fáze letu približne je navedenie inerciálne s povelovou korekciou pomocou datalinku, v záverečnej fáze je raketa navádzaná aktívnym radarovým systémom.

Uvádzaná životnosť rakety je 8 rokov.[1]

• R-37M – počiatočná produkčná verzia zavedená v roku 2014 a určená pre ruské letectvo.
• R-37ME – exportná verzia s doletom len 200 km.[2]

Rusko