Sturmgeschütz III

15. júna 1936 bola vydaná požiadavka na vývoj nového vozidla na priamu podporu pechoty, ktoré malo niesť najemenej 75 mm kanón inštalovaný v trupe, aby nebolo potrebné vyrábať stroj s drahou vežou. Prototypy tohto stroja, ktorý bol vysoký ako dospelý človek boli na podvozku tanku Panzer IIIB. V januári 1940 začala výroba prvých strojov, ktoré sa k jednotkám dostali vo februári až máji 1940[1].

Verzie A až E, vyrábané v rokoch 1940-1942 mali 75 mm kanón StuK 37 L/24, ktorý bolo možné natáčať ±12° do strán a námer bolo možné meniť od -10 do +20°. Tieto stroje boli založené na korbe a pohonnej jednotke stroja Panzer IIIF. Boli určené na priamu podporu pechoty. Boje na východnom fronte ukázali, že je potrebné nasadiť bojový prostriedok, ktorý by odolával moderným ruským tankom T-34 a KV-1. Vtedy došlo k urýchlenému vývinu novej generácie útočných diel, ktoré mali efektívne účinkovať v tankovom boji. Išlo o stroje StuG IIIF a StuG IIIG, tiež označované ako StuG 40 (Sdkfz. 142/1). Tieto síce niesli kanón, schopný ničiť nepriateľské tanky, na túto úlohu však mali poddimenzované pancierovanie. Verzia F bola vyrábaná od marca do septembra 1942, F8 od septembra do decembra 1942. Neskoršie verzie StuG IIIG mali tiež upravenú lafetu kanóna a napokon od roku 1943 aj bočné pancierovanie schürzen. Potreba väčšej palebnej sily pri podpore pechoty si nakoniec vyžiadala inštaláciu húfnice kalibru 105 mm, čím vznikol StuH 42. Táto verzia bola veľmi populárna pri podpore pechoty. Jej výroba sa v plnej miere rozbehla až začiatkom roka 1943. V novembri 1943 narušil výrobu podvozkov pre StuG III nálet na továreň Altmärkische Kettenwerk GmbH v Berlínskej štvrti Borsigwalde. Padlo preto rozhodnutie upraviť korby tak aby ich bolo možné montovať na podvozky tankov Panzer IV. Takto improvizovane vznikol StuG IV. Výroba StuGu IIIG sa však opäť rozbehla a pokračovala paralelne so StuG IV. Stroje StuG III boli po vojne používané československou armádou pod označením ShPTK 40/75N.

Verzie Sturmgeschütz III sa líšili v nasledovných parametroch[2]:

• StuG III ausf. A (vyrobených 30 kusov) - prvýkrát použitý v bitke o Francúzsko. Bola použitá korba tanku Pz IIIF a 75 mm kanón StuK 37 L 24.
• StuG III ausf. B (vyrobených 320 kusov) - verzia mala širšie 40 cm pásy, inú prevodovku a upravený motor
• StuG III ausf. C (vyrobených 50 kusov) - inštalovaný periskop pre strelca
• StuG III ausf. D (vyrobených 150 kusov) - rozšírený priestor pre vysielačku
• StuG III ausf. E (vyrobených 272 kusov) - koncipovaný ako veliteľské vozidlo, rozšírený priestor pre vysielačku, zlepšené optické prístroje, pridaný guľomet MG 34 (nesený vnútri, nebol lafetovaný)
• StuG III ausf. F (vyrobených 359 + 334 F/8 kusov) - prezbrojená verzia, pri ktorej bol použitý dlhý 75 mm kanón L/43 alebo L/48 (F/8), neskoršie verzie mali inštalovaný guľomet aj postranné panciere schützen, niesli podvozky tankov Pz IIIJ a L
• StuG III ausf. G (vyrobených 7893 kusov) - výrazná modifikácia - používala korbu tanku Pz III ausf. M, stroje vyrábané od júla 1942 do júla 1944 mali o 30 mm zosilnený čelný pancier, neskoršie verzie od leta 1944 ho mali zosilnený o 80 mm. Od roku 1943 vybavené aj pancierom schützen. Obranný guľomet bol lafetovaný so štítom na mieste poklopu pre strelca, neskôr bol ovládaný diaľkovo. Inštalovaný bol aj spriahnutý guľomet vedľa kanóna.

StuG III nasadený na východnom fronte, august 1943.

Prvé stroje dostali k dispozícii batérie útočných diel 640, 659, 660 a 665, ktoré sa zúčastnili bojov vo Francúzsku[1]. Počet jednotiek aj strojov vo výzbroji nemeckých síl sa v priebehu roku 1941 výrazne zvýšil. Stroje boli nasadené na východnom fronte a od začiatku roku 1942 aj v severnej Afrike.

V júli 1942 mali Nemci 619 bojaschopných strojov StuG III verzií A až E. V júli 1943 ich zostalo len 142 z toho priamo vo frontových jednotkách bolo len 37 strojov.

Stroje StuG III boli pre Nacistické Nemecko počas druhej fázy vojny nepostrádateľnou zbraňou, nielen na podporu pechoty ale aj v úlohe stíhača tankov. StuG III boli lacné, jednoduché na výrobu a efektívne v boji. V počte vyrobených kusov boli spolu s tankom Panzer IV najpočetnejšími ťažkými obrnenými vozidlami nemeckých ozbrojených síl.

StuG III Ausf. G neskorej produkcie vystavený v múzeu SNP v Banskej Bystrici

Na území Československa sa do dnešného dňa dochoval len jediný stroj.[3] Ide o StuG III Ausf. G vystavený v Múzeu Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici. Tento stroj bol po vojne používaný československou armádou. Ide o vozidlo z neskoršej fázy výroby, keďže je vybavené odlievaným štítom kanóna (oficiálne označovaný Topfblende, ale kvôli svojmu tvaru prezývaný Saukopf – prasacia hlava) a guľometom ovládaným zvnútra vozidla.[4]

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Sturmgeschütz III