Húfnica
Húfnica je druh dela, určený predovšetkým na ničenie plošných cieľov a živej sily.
Na rozdiel od kanónu väčšinou strieľa obvykle nepriamou paľbou a hornou skupinou uhlov (nad 45°) a dĺžka hlavne býva najčastejšie do 20 kalibrov, niekedy až do 40 kalibrov, vzácne aj viac.
Používa obvykle delené strelivo (delené náboje), pri ktorom sa strela a nábojka nabíja osobitne. Oddelená nábojka umožňuje jednoduchú zmenu veľkosti výmetnej náplne (množstva strelného prachu v nábojke) a tým aj zmenu počiatočnej rýchlosti strely (300 až 600 m/s), čo zasa umožňuje efektívne meniť dostrel pri nepriamej streľbe.
História
Pojem húfnica pochádza z českého jazyka a rozšírili ho husiti. Názov húfnica vznikol podľa toho, že bola určená na nepresnú streľbu do húfov. Bola kratšia ako tarasnica alebo bombarda ale s väčším kalibrom, až do 30 cm. Od dlhšej tarasnice však bola pomerne účinná, pretože mala zúženú prachovú komoru.
Súčasnosť
V súčasnosti sa presnosť húfnic veľmi zmenila a v niektorých prípadoch už nemožno hovoriť o nepresnej streľbe. Napríklad pri použití digitálneho systému riadenia streľby (skratkou TAD, z angl. Towed Artillery Digitization) a muníciou XM982 Excalibur, ktorá je vybavená pomocným raketovým motorom a družicovým navádzaním možno strieľať až na vzdialenosť 40 km s kruhovou odchýlkou do 10 m.
V súčasnej armáde sa húfnice delia na samohybné a ťažné/ťahané.
- Samohybné húfnice majú síce väčšiu hmotnosť, kvôli pásovému alebo kolesovému podvozku, ale v prípade útoku nepriateľa sa dokážu rýchlo stiahnuť do bezpečia (napr. ShKH Zuzana).
- Ťažné húfnice sú ľahšie, čo im dáva možnosť rýchleho presunu na väčšiu vzdialenosť leteckým transportom, ako aj nižšiu cenu ale v prípade útoku nepriateľom potrebujú viac času na ústup. Medzi dnešnými húfnicami vyniká M777, ktorá má pôvod v britskej húfnici LW155.
Fotogaléria
Britská húfnica QF 25 z druhej svetovej vojny (kaliber 87,6 mm a hmotnosť 1,8 tony)
Munícia XM982 Excalibur (kaliber 155 mm) používaná napr. v húfnici M777
