Hummel (samohybná húfnica)
Hummel bolo samohybné delo používané Wehrmachtom v druhej svetovej vojne od roku 1942 až do konca vojny.
| Hummel | |
|---|---|
 Sd.Kfz. 165 | |
| Základná charakteristika | |
| Posádka | 5 až 6 osôb |
| Dĺžka | 7,17 m |
| Šírka | 2,91 m |
| Výška | 2,81 m |
| Hmotnosť | 23,5 t |
| Pancierovanie a výzbroj | |
| Pancierovanie | 10 – 30 mm |
| Hlavná zbraň | húfnica FH 18 kaliber 150 mm |
| Sekundárne zbrane | guľomet MG 34 kaliber 7,92 mm |
| Pohon a pohyb | |
| Pohon | Maybach HL 120 TRM V-12 296 hp (221 kW) |
| Odpruženie | |
| Max. rýchlosť | 42 km/h (na ceste) |
| Pomer výkon/hmotnosť | hp/tona |
| Dojazd | 250 km |
| Priechodnosť | |
Išlo o stroj, ktorý vznikol v roku 1942 na základe požiadavkov na nosič, schopný niesť 150 mm húfnicu FH-18. Vzhľadom na to, že nebol k dispozícii vhodný nosič, bol skonštruovaný nový na základe skúseností s podvozkami nemeckých tankov Panzer III. a IV. Na tento podvozok bola nainštalovaná korba zo zvarených pancierových plátov hrubých 10 mm. V zadnej stene sa nachádzali dvojdielne dvere slúžiace pre posádku i nakladanie munície. Bojový priestor bol zhora celkom otvorený a posádka sa musela proti nepriaznivému počasiu chrániť impregnovanou plachtou. Samohybné delo malo hlavnú nevýhodu v tom, že zásoba vezenej munície mala len 18 kusov. Preto museli byť niektoré stroje prestavané na zásobovacie. V rokoch 1943 – 1945 bolo vyrobených 724 kusov týchto samohybných diel.
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Hummel na českej Wikipédii.