Jagdtiger
Jagdtiger (SdKfz 186) bol nemecký ťažký stíhač tankov vyrábaný od začiatku roka 1944 až po rok 1945 a používaný na konci druhej svetovej vojny.
| Jagdtiger | |
|---|---|
 Jagdtiger (Sdkfz 186) | |
| Základná charakteristika | |
| Posádka | 6 (vodič, veliteľ, strelec, dvaja nabíjači, radista-guľomtečík) |
| Dĺžka | 10,65 m s kanónom |
| Šírka | 3,6 m |
| Výška | 2,8 m |
| Hmotnosť | 75 t |
| Pancierovanie a výzbroj | |
| Pancierovanie | čelné 250 mm, na veži 100 mm, boky a zadná časť 80 mm, strop 40 mm |
| Hlavná zbraň | 1x 128 mm PaK 44 L/55, s zásobou 40 granátov |
| Sekundárne zbrane | 1x pevný guľomet MG 34 kalibru 7,92 mm 1x voľný guľomet MG 42 2x voľne uložený samopal |
| Pohon a pohyb | |
| Pohon | benzínový dvanásťvalec Maybach HL 230 P30 520 kW (700 k) |
| Odpruženie | torzné tyče |
| Max. rýchlosť | 40 km/h na ceste 10 km/h v teréne |
| Pomer výkon/hmotnosť | 9,21 k/tona |
| Dojazd | 120 km (na ceste), 80 km (v teréne) |
| Priechodnosť | |
Jagdtiger predstavuje jeden z vrcholov snáh zbrojného priemyslu Tretej ríše v smere budovania stále ťažšej a väčšej obrnenej techniky. Bolo to najťažšie a najlepšie pancierované sériovo vyrábané obrnené vozidlo svojej doby. Rekordná bola aj jeho hlavná zbraň – kanón 128mm PaK 44 L/55. Tomu však zodpovedala aj mimoriadna výrobná cena a spotreba paliva. Rovnako ani rýchlosť paľby nebola veľmi veľká.
Bolo vyrobených cca 70 kusov; boli použité v bitke v Ardenách, pri Remagene a ďalej na západnom fronte. Niekoľko strojov celkom úspešne bojovalo v Rakúsku proti Červenej armáde.
Hodnotenie
Jagdtiger predstavoval vážnu hrozbu aj pre tie najťažšie nepriateľské tanky, ktoré mohol účinne ostreľovať na vzdialenosť minimálne pol kilometra, zatiaľ čo žiaden protivník ho nedokázal spredu vážne ohroziť ani z tesnej blízkosti. No napriek tomu je projekt všeobecne hodnotený ako chybný a neúspešný – Jagdtiger predstavoval luxus, ktorý si Nemecko nemohlo dovoliť. Jeho výroba bola extrémne drahá a pomalá, spotreba paliva príliš vysoká. Stroj trpel celou radou porúch vyplývajúcich z uponáhľaného nasadenia na fronte a prílišného namáhania hnacích systémov. Bol tiež príliš nemotorný a rovnako ako Ferdinand sa nedokázal vysporiadať s útokom väčšieho množstva nepriateľov, ktorý sa dostali do jeho tesnej blízkosti a zvyčajne ho bez problémov vymanévrovali. Rovnako tak bol zraniteľný útokmi nepriateľského letectva.
Referencie
- Pejčoch, Ivo: Obrněná technika 2
Externé odkazy
- Detailní popis, TTD, fotografie (po česky)
- Článok s fotografiami (po česky)
- Podrobné pojednanie o histórii (po anglicky)