Sojuz 8

Sojuz 8 (rus. Союз-8) bol sovietsky pilotovaný kozmický let v rámci programu Sojuz. Sojuz 8 bol súčasťou spoločnej sovietskej kozmickej misie spolu s misiami Sojuz 6 a Sojuz 7, ktoré sa stretli na obežnej dráhe v rovnakom čase, a vyniesli sedem kozmonautov.

Sojuz 8
Údaje o misii
Názov misie: Sojuz 8
COSPAR ID:1969-087A
Kozmická loď:Sojuz 7K-OK (A)
Nosná raketa:Sojuz 11A511 (výr. č. Ju15000-18)
Volací znak:Гранит (granit)
Posádka:2
Kozmodróm (rampa):Bajkonur, Kazachstan (LC-31)
Štart: 13. október 1969, 10:19:09 UTC
Pristátie: 18. október 1969, 09:09:58 UTC
145 km severne od Karagandy v Kazachstane
Trvanie: 4 dni, 22 hodín, 50 minút, 49 sekúnd
Počet obehov:80
Apogeum:223,7 km
Perigeum:204,5 km
Doba obehu:88,61 minút
Inklinácia:51,68°
Cieľ spojenia:Sojuz 7 (plánované)
Hmotnosť:6 646 kg (kozmická loď pri štarte)
Fotografia posádky

Šatalov (vľavo) a Jelisejev (vpravo)
Navigácia
Predchádzajúca misiaNasledujúca misia
Sojuz 7 Sojuz 9

Pozri aj Kozmonautický portál

Posádka pozostávala z veliteľa Vladimira Šatalova a palubného inžiniera Alexeja Jelisejeva, ktorých úlohou bolo spojiť sa s loďou Sojuz 7 a uskutočniť presun posádky, tak ako pri misiách Sojuz 4 a Sojuz 5. Úlohou misie Sojuz 6 bolo filmovať priebeh operácie.

Cieľ misie nebol uskutočnený z dôvodu poruchy vybavenia. Bolo to naposledy, čo sa sovietske zariadenie pre pristávanie na Mesiaci s posádkou testovalo na obežnej dráhe a zlyhanie, zdá sa, bolo jednou z príčin ukončenia programu. Volací znak kozmickej lode bol „Granit“.

Posádka

(V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.)

Záložná posádka

Priebeh letu

Loď odštartovala dňa 13. októbra 1969 z kozmodrómu Bajkonur. Bola navedená na obežnú dráhu vo výške 204,5 – 223,7 km s dobou obehu 88,61 minút. Deň predtým vyštartovala na obežnú dráhu loď Sojuz 7 a dva dni predtým, 11. októbra 1969 loď Sojuz 6, takže v priebehu niekoľkých hodín boli na obežnej dráhe Zeme naraz tri sovietske kozmické lode a spoločne tiež komunikovali. Vladimir Šatalov bol vedúcim celej sedmičky kozmonautov na obežnej dráhe. V programe bolo spojenie s loďou Sojuz 7, ale táto operácia za pasívneho prizerania tretej lode Sojuz 6 zlyhala. Lode sa len priblížili na vzdialenosť 500 metrov. Pri priblížení bolo vyskúšané použitie svetelných signálov pre komunikáciu. Počas letu bolo uskutočnené aj televízne vysielanie z paluby lode.

Potom, čo druhé dve lode pristáli na Zemi, nadviazala posádka Sojuzu 8 vtedy experimentálne rádiové spojenie so sovietskou výskumnou loďou plávajúcou v Atlantiku prostredníctvom spojovacej družice Molnija.

Návratový modul Sojuzu 8 úspešne pristál v kazašskej stepi po takmer piatich dňoch letu, 18. októbra 1969, 145 km severne od Karagandy.

Iné projekty
  • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Sojuz 8

Externé odkazy

Zdroj
  • CODR, Milan. Sto hvězdných kapitánů. 1. vyd. Praha : Práce, 1982. 480 s. ISBN 24-033-82.
  • VÍTEK, Antonín, LÁLA, Petr. Malá encyklopedie kosmonautiky. 1. vyd. Praha : Mladá fronta, 1982. 392 s. ISBN 23-079-82.


Predchádzajúca misia:
Sojuz 7		 Program Sojuz Nasledujúca misia:
Sojuz 9


This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.