Sojuz T-4
Sojuz T-4 (rus. Союз Т-4) bol sovietsky pilotovaný kozmický let v rámci programu Sojuz. Sojuz T-4 vyštartoval 12. marca 1981 z kozmodrómu Bajkonur k stanici Saľut 6. Podľa katalógu COSPAR dostal Sojuz T-4 označenie 1981-023A. Išlo o 76. registrovaný let kozmickej lode s ľuďmi na palube zo Zeme. Jej volací znak bol „fotón“.
Údaje o misii | |||||
---|---|---|---|---|---|
Názov misie: | Sojuz T-4 | ||||
COSPAR ID: | 1981-023A | ||||
Kozmická loď: | Sojuz T | ||||
Nosná raketa: | Sojuz-U | ||||
Volací znak: | Фотон (fotón) | ||||
Posádka: | 2 | ||||
Kozmodróm (rampa): | Bajkonur, Kazachstan (LC-1) | ||||
Štart: | 12. marec 1981, 19:00:11 UTC | ||||
Pristátie: | 26. máj 1981, 12:37:34 UTC | ||||
Trvanie: | 74 dní, 17 hodín, 37 minút, 23 sekúnd | ||||
Počet obehov: | 1 178 | ||||
Apogeum: | 250 km | ||||
Perigeum: | 201 km | ||||
Doba obehu: | 88,7 minút | ||||
Inklinácia: | 51,6° | ||||
Cieľ spojenia: | Saľut 6 | ||||
Spojenie: | 13. marec 1981, 20:33 UTC | ||||
Odpojenie: | 26. máj 1981, 09:20 UTC | ||||
Hmotnosť: | 6 850 kg (kozmická loď pri štarte) | ||||
Fotografia posádky | |||||
Kovaľonok (vľavo) a Savinych (vpravo) | |||||
Navigácia | |||||
| |||||
Pozri aj Kozmonautický portál |
Posádka
Vladimir Kovaľonok (3), veliteľ, Bielorus, 39 rokov Viktor Savinych (1), palubný inžinier, Rus, 41 rokov
(V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.)
Záložná posádka
Viačeslav Zudov, veliteľ Boris Andrejev, palubný inžinier
Priebeh letu
Štart
Loď odštartovala 12. marca 1981 večer z kozmodrómu Bajkonur pomocou nosnej rakety Sojuz-U. Štart sa vydaril, loď sa dostala na obežnú dráhu vo výške 245 – 315 km s periódou obehu okolo planéty za 90 minút. Bez problémov fungoval aj zapnutý systém automatického približovania k stanici.
Práca na stanici
V čase svojho príletu bola u zadného spojovacieho uzla už 7 týždňov pripojená nákladná loď Progress 12 (COSPAR 1981-007A), predchádzajúca posádka už pred 4 mesiacmi odletela v Sojuze T-3.
Loď Sojuz T-4 sa pripojila ku stanici 13. marca 1981 o 21:33 SEČ. Stanica v tom čase mala za sebou 3,5 roka na obežnej dráhe, bola predchádzajúcou posádkou trochu zmodernizovaná. Obaja kozmonauti svoju 74 dní trvajúcu misiu začali vykládkou pripojenej nákladnej lode. Odčerpali z nej aj palivo, okysličovadlá, vodu a vyniesli kusové predmety. Dňa 19. marca 1981 bol prázdny Progress odpojený, aby neskôr zanikol pri zostupe v atmosfére.
Po týždni priletel ku stanici starší typ lode, Sojuz 39, s medzinárodnou sovietsko-mongolskou posádkou Vladimir Džanibekov a Džugderdemidín Gürragča, ktorí tu zotrvali 7 dní. Celá štvorica na stanici plnila 20 rôznych experimentov. Dňa 30. marca 1981 Sojuz 39 odletel na Zem, avšak Sojuz T-4 zostal.
Dňa 7. mája 1981 Kovaľonok so Savinychom pomocou motora svojej lode zvýšili dráhu stanice na 339 – 367 km nad Zemou. Vplyvom zemskej príťažlivosti totiž denne klesala o 100 metrov.
O ďalší týždeň neskôr, 15. mája 1981, sa ku stanici pripojila deviata medzinárodná sovietsko-rumunská posádka z programu Interkozmos. Dvojicu kozmonautov tvorili Leonid Popov a Dumitru Prunariu, prileteli v staršom type Sojuz 40. Aj oni zotrvali v spoločnej práci so základnou posádkou na stanici týždeň. Od stanice odleteli 22. mája 1981 späť na Zem.
Odlet domov
Dňa 26. mája 1981 ukončila svoj program aj piata, na stanici posledná základná posádka a vo svojej lodi pomocou brzdiaceho motora bez problémov pristáli 125 km od Džezkazganu na území Kazachstanu.
Stanica Saľut 6 zostala ešte ďalej krúžiť po obežnej dráhe Zeme. Neskôr sa k nej pripojil aj Kozmos 1267 bez posádky. Na obežnej dráhe bola nahradená novou stanicou, Saľut 7, a neskôr v atmosfére zanikla.
Konštrukcia Sojuzu
Oproti predchádzajúcemu typu Sojuzu bol nový síce vonkajšími rozmermi i tvarom rovnaký, ale vnútro bolo zmenené. Vďaka vývoju mikroelektroniky boli inštalované nové typy počítačov i obrazoviek, zmodernizované boli aj ich programy (orientácia, stabilizácia, manévrovacie schopnosti). Bol dodaný nový typ ľahších nádrží pre pohonné hmoty. Zníženie hmotnosti potom umožnilo namontovať tretie kreslo kozmonauta. Boli inštalované aj slnečné batérie. Hmotnosť lode bola 6 850 kg. Dĺžka lode bola 6,98 m, priemer 2,72 m. Pozostávala z troch častí: SA – návratový modul, BO – obytná sekcia a PAO – prístrojová sekcia. Aj tento typ lode bol vybavený brzdiacimi motormi a padákovým systémom.
Externé odkazy
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Sojuz T-4 na českej Wikipédii.
Predchádzajúca misia: Sojuz T-3 |
Program Sojuz | Nasledujúca misia: Sojuz 39 |