Sojuz T-2

Sojuz T-2 (rus. Союз Т-2) bol sovietsky pilotovaný kozmický let v rámci programu Sojuz. Predchádzajúce lety lodí nového typu Sojuz T boli nepilotované. So Sojuzom T-2 vyštartovali 5. júna 1980 z kozmodrómu Bajkonur ku kozmickej stanici Saľut 6 kozmonauti Jurij Malyšev a Vladimir Aksionov. Podľa katalógu COSPAR dostal Sojuz T-2 označenie 1980-45A. Išlo o 72. registrovaný let kozmickej lode s ľuďmi na palube zo Zeme. Jej volacím znakom bol „Jupiter“.

Sojuz T-2
Údaje o misii
Názov misie: Sojuz T-2
COSPAR ID:1980-045A
Kozmická loď:Sojuz T
Nosná raketa:Sojuz-U
Volací znak:Юпитер (jupiter)
Posádka:2
Kozmodróm (rampa):Bajkonur, Kazachstan (LC-1)
Štart: 5. jún 1980, 14:19:30 UTC
Pristátie: 9. jún 1980, 12:38:30 UTC
Trvanie: 3 dni, 22 hodín, 19 minút, 30 sekúnd
Počet obehov:62
Apogeum:249 km
Perigeum:202 km
Doba obehu:88,7 minút
Inklinácia:51,6°
Cieľ spojenia:Saľut 6
Spojenie:6. jún 1980, 15:58 UTC
Odpojenie:9. jún 1980, 09:20 UTC
Hmotnosť:6 850 kg (kozmická loď pri štarte)
Fotografia posádky

Malyšev (vľavo) a Aksionov (vpravo)
Navigácia
Predchádzajúca misiaNasledujúca misia
Sojuz 36 Sojuz 37

Pozri aj Kozmonautický portál

Posádka

(V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.)

Záložná posádka

Priebeh letu

Štart

Kozmická loď vyštartovala 5. júna 1980 o 14:19:30 svetového času z kozmodrómu Bajkonur pomocou nosnej rakety Sojuz-U. Štart sa vydaril, loď sa dostala na obežnú dráhu vo výške 191 – 269 km, bez problémov fungoval aj zapnutý systém automatického približovania. Pretože sa však zdalo posádke približovanie lode k stanici pomalé, poslednú fázu manévru prevzal Aksionov a úspešne loď 6. júna 1980 o 15:58 UTC pripojil.

Práca na stanici

Počas pomerne krátkeho pobytu obaja kozmonauti pomáhali štvrtej stálej posádke Leonid Popov – Valerij Riumin s množstvom práce, experimentov aj televíznym prenosom. Avšak hlavným poslaním obidvoch bolo vyskúšať nový druh lode.

Odlet domov

Obaja kozmonauti nastúpili 9. júna 1980 do svojej kozmickej lode, po niekoľkých hodinách sa od stanice odpojili a zahájili zostupný manéver. Orbitálna časť lode sa nad Kamčatkou oddelila od zvyšku lode s vrátane 130 kg odpadu a zanikla v atmosfére až za 92 dní. Oddelila sa aj kabína s kozmonautmi a pomocou padákového systému aj motorov pristála toho istého dňa, teda 9. júna 1980 o 12:38:30 UTC, asi 200 km od Džezkazganu na území Kazachstanu.

Stanica Saľut 6 zostala na obežnej dráhe Zeme aj so svojou stálou posádkou.

Konštrukcia Sojuzu

Oproti predchádzajúcemu typu Sojuzu bol nový síce vonkajšími rozmermi i tvarom rovnaký, ale vnútro bolo zmenené. Vďaka vývoju mikroelektroniky boli nainštalované nové typy počítačov i obrazoviek, zmodernizované boli aj ich programy (orientácia, stabilizácia, manévrovacie schopnosti). Bol dodaný nový typ ľahších nádrží pre pohonné hmoty. Zníženie hmotnosti potom umožnilo namontovať tretie kreslo pre kozmonauta. Boli nainštalované aj slnečné batérie. Hmotnosť lode bola 6 850 kg. Dĺžka lode bola 6,98 m, priemer 2,72 m. Pozostávala z troch častí: SA – návratový modul, BO – obytná sekcia a PAO – prístrojová sekcia.

Iné projekty
  • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Sojuz T-2

Externé odkazy


Predchádzajúca misia:
Sojuz 36		 Program Sojuz Nasledujúca misia:
Sojuz 37


This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.