Slovenská literárna fantastika

Slovenská literárna fantastika je súhrn literárnych diel (zbierka poviedok, román, teoretická práca) slovenských autorov v žánre sci-fi, fantasy a horor, ktoré vyšli v knižnej alebo v elektronickej podobe vo forme knihy či e-knihy. Je súčasťou slovenskej literatúry.

Autori slovenskej literárnej fantastiky

Počiatky v poézii
  • Ján Botto: Svetský víťaz (1846), Poklad Tatier (1847), Báj Maginhradu, Báj Turca, Lucijný stolček (1850), Žltá ľalia (1849), Krížne cesty (1858), Smrť Jánošíkova (1862) – básne a balady

Počiatky v próze

1918 – 1948
  • Václav Chlumecký, alias: Enšpenger (1861 – 1944): novela Janko Kosák v nebi (1914) a román Profesor Šiltao, cestovateľ všehomírom (1923) – prvá slovenská utópia.
  • Jozef Dohnány: Aké bude Slovensko o sto rokov? (1920)

Dobrodružno-fantastická próza
  • Peter Suchanský (1897 – 1979): Záhadné lietadlo (1931), Záhadná krajina (1928), Zlaté mesto v pralesoch (1934)
  • Samuel Dežo Turčan, Alexander Vaško, Ján Makovník Tónin, Ján Kresánek-Ladčan[2]

Zneužívanie techniky, vynálezy
  • Ján Hoffman Bukovinka: Sprisahanci mieru (1947), Oceľový lúč (1947)
  • Samuel Tokeš: Základňa v oblakoch (1948), Dobyvatelia Mesiaca (1948)
  • Ján Poničan, Všetkostroj - utopistická divadelná hra (1932)

1950 – 1968

1969 – 1989

Ivan Izakovič, Ján Lenčo, Ján Fekete, Jozef Viktor Schwartz, Anton Hykisch, Peter Valo, Rudolf Fábry, A.S. Kalma, Štefan Paulov, Alfonz Bednár, Alta Vášová, Antológia: Správy z neznámych svetov (1988)

Detská fantastika

1990 – 2000

Gustáv Murín, Pavol Vilikovský, Andrej Ferko, Dušan Mitana, Ondrej Krug, Štefan Konkol, Alexandra Pavelková, Juraj Červenák, Michal Krompašský, Viliam Klimáček, Igor Otčenáš, V. R. Gogár, Peter Šulej, Michal Hvorecký, Štefan Huslica, Alexandra Pavelková, Jozef Girovský, Juraj Toman, Peter Wittgrúber, Ľubomár Motyčka, Sven Grossman

2001 – 2010

Peter Šulej, Michal Hvorecký, Alexandra Pavelková, Anton Stiffel, Jozef Girovský, Dušan D. Fabian, Michal Jedinák, Sven Grosman, Štefan Konkol, Štefan Huslica, Miroslav Bórik, Igor a Muška Molitorovci, Juraj Červenák, Miloš Ferko, Márius Kopcsay, Ondrej Trepáč

Po roku 2010

Alexandra Pavelková, Juraj Červenák, Marja Holecyová, Lucia Droppová, Dušan D. Fabian, Mark E. Pocha, Katarína Soyka, Jana Plauchová, Lenona Štiblaríková, Sofia Vitalle, Viktória Laurent-Škrabalová, Viliam Klimáček, Blanka Gondová, Lívia Hlavačková, Zuzana Droppová, Ivan Kučera, Peter Jelínek

Hrdinská fantastika

Juraj Červenák, Henrich H. Hujbert, Alexandra Pavelková, Štefan Konkol

Romantická fantastika

Miroslava Varáčková, Nata Sabová, Ivana Ondriová, Michaela Ella Hayduková, Enja Rúčková, Vita Jamborová, Katarína Soyka

Ondrej Herec

V časopise Dotyky uverejnil v rokoch 2003 – 2008 takmer dvadsať štúdií a esejí o svetovej literárnej, filmovej a televíznej fantastike. Seriál o deviatich fantastických netvoroch od Frankensteina po Terminátora ucelene charakterizuje netvorov a ich postavenie v modernej fantastike. Jeho trojdielna štúdia o fenoméne Star Trek a tiež trojdielna štúdia o seriáli Spisy X sú prvými svojho druhu na Slovensku i v Česku. Pozornosť vzbudili i jeho ďalšie eseje. V tomto období Ondrej Herec potvrdil svoje postavenie zakladateľa teórie modernej fantastiky na Slovensku. Okrem vlastných priekopníckych publikácií otvoril priestor aj ďalším autorom, najmä Milošovi Ferkovi.

Samostatné odborné publikácie
  • Ondrej Herec – Fantastika a realizmus (1999), Cyberpunk – vstupenka do tretieho tisícročia (2001)
  • Ondrej Herec (iniciátor, editor a hlavný autor), Miloš Ferko – Slovenská fantastika do roku 2000 (2001)
  • Miloš Ferko – Dejiny slovenskej literárnej fantastiky (2007)
  • Ondrej Herec – Z teórie modernej fantastiky (2008), Dobre organizovaný netvor (2010)

Alexandra Pavelková

Odbornú reflexiu písala pre časopis Pevnost, Fantázia, pre denník SME. Jej esej Fantastické ženy na Slovensku[3] vyšla v antológii Žena se sovou a v rozšírenej podobe je dostupná na stránke internetového denníka Fandom.sk. Pre začínajúcich autorov napísala štvordielnu sériu návodov pod názvom Spisovateľská alchýmia[4], ktorá vyšla v slovenčine aj češtine v rôznych časopisoch a je dostupná na internetovom denníku Fandom.sk.

Literárne súťaže
Cena Gustáva Reussa (1991 – 2002)

Organizoval ju Slovenský syndikát autorov fantastiky (SSAF 1991 – 2004). Prvá a najprestížnejšia súťaž pôvodnej slovenskej fantastiky, v porote sa striedali významné osobnosti slovenského kultúrneho života ako Anton Baláž, Andrej Ferko, Kornel Földvári, Michal Hvorecký, Peter Jaroš, Viliam Marčok, Dušan Mitana a iní. Predsedom poroty bol Ondrej Herec. Vytvorila publikačnú základňu autorov fantastiky na Slovensku. Poviedky víťazov a finalistov súťaže boli uverejňované v zborníkoch Krutohlav, ktoré zostavoval Ondrej Herec. SSAF vytvoril priestor pre nastupujúcu generáciu mladých autorov (Eliáš, Fabián, M. Ferko, Girovský, Huslica, Hvorecký, Weber, Pavelková a iní) a položil základy nasledujúcich súťaží a cien fantastiky na Slovensku.

Cena Fantázie (2003, od roku 2005 ako CeFa, od roku 2013 známa ako Martinus Cena Fantázie – MCF)

Finálové poviedky boli spočiatku uverejňované v časopise Fantázia. V roku 2005 boli finálové texty vydané v malom zošitovom/fanzinovom formáte a od roku 2006 vychádzajú v samostatných zborníkoch Fantázia. Pridruženými cenami súťaže sú: Cena Béla (od 2009), Cena spoločnosti Intel pre najlepšiu sci-fi poviedku (od 2011), Cena OZ Fantázia pre najlepšiu fantasy a Cena poroty (obe od 2012). Od roku 2011 vychádzajú aj e-zborníky Fantázia s ďalšími poviedkami z tejto súťaže.

Poviedka Istroconu

Súťaž poviedok na určitú konkrétnu tému, organizuje sa v rámci festivalu Istrocon.

Poviedka SlavConu

Poviedková súťaž organizovaná pod záštitou festivalu SlavCon.

Ohnivé pero

Súťaž mikropoviedok, dvakrát ročne prebieha na stránkach internetového denníka Fandom.sk.

Dumky podvečerné

Vyhlasuje ju internetový portál pre začínajúcich autorov Storywriters inc., súťaží sa vo viacerých kategóriách v poézii aj v próze.

Časopisy
  • SF 01, SF 02 – prvý slovenský magazín fantastiky (1989 – 1990)
  • Meč a mágia – (1993 – 1995), fanzin pre hráčov hier na hrdinov (vyšlo 11 čísel)
  • Fanzín (FANtastický magaZÍN) – (1996 – 1997) – časopis priaznivcov sci-fi, fantasy, hororu a hier na hrdinov (vyšli 3 čísla), vydavateľom bol PhDr. Milan Aľakša.
  • Istrozin – fanzin bratislavských scifistov od začiatku 90. rokov. V elektronickej forme od roku 2006 do roku 2011. Zorganizoval niekoľko kôl súťaže „Poviedka za tisícku“
  • Fantázia – (1997 – 2012), časopis o popkultúre. Okrem literárnej fantastiky sa venoval televíznym seriálom, filmu, komiksom, hudbe, hrám, rôznym fenoménom popkultúry a životnému štýlu fanúšikov.
  • Jupiter – elektronický časopis venovaný SF,F a H, vznikol v roku 2011
  • Kobka – elektronická časopis venovaný hororu, vznikol v roku 2012

Žánrové vydavateľstvá
  • Vydavateľstvo „PhDr. Milan Aľakša“ – založené v roku 1997 – vydalo časopis Fantázia (0. a 1. číslo), od roku 1998 (č. 2) až do konca Fantázie ako vydavateľstvo: „Mgr. Ivan Aľakša – Fantázia“ – vydávalo aj zborníky a e-knihy od 2006 do 2011, od roku 2012 je to vydavateľstvo Fantázia media s.r.o.
  • Fantázia media, s. r. o. – vydáva zborníky Fantázia, v ktorých sú uverejnené víťazné poviedky súťaže Cena Fantázie.
  • Rogerbooks – založené v roku 2013, vydáva časopis Jupiter.
  • Artis Omnis - vydavateľstvo fantastických kníh, funguje od roku 2005, v súčasnosti sa orientuje na vydávanie slovenských autorov.
  • Vydavateľstvo Hydra – založené v roku 2012

Fandom

Fandom je voľné združenie ľudí, ktorí sa denne či príležitostne zaoberajú fantastikou, a zároveň sa stretávajú s ľuďmi podobných záujmov.[5]

Cony

Festivaly fantázie, na ktorých sa stretávajú fanúšikovia sci-fi, fantasy a hororu – čitatelia, autori, vydavatelia, ilustrátori, hráči a milovníci tohto žánru.

Pozri aj

Referencie
  1. Literárne informačné centrum - Ivan Krasko
  2. Literárne informačné centrum - Ján Kresánek-Ladčan
  3. Fandom.sk/Fantastické ženy na Slovensku
  4. fandom.sk/Spisovateľská alchýmia
  5. Čo je to fandom?
  6. Pegascon 2013 - comeback po rokoch
  7. . Dostupné online.

Zdroje a externé odkazy
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.