Márius Kopcsay

Po maturite na gymnáziu v Bratislave (1986) pokračoval v štúdiu na Chemickotechnologickej fakulte SVŠT a v rokoch 1988 – 1993 na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave, no štúdium prerušil. Od roku 1992 pracoval ako redaktor v komunálnej a stavovskej tlači (Obecné noviny, Stavebný podnikateľ). V rokoch 1994 – 1998 bol slovenským dopisovateľom ZN-novín, v rokoch 2003 – 2005 písal pre český Týden. Od roku 1997 pôsobil ako politický komentátor v slovenských denníkoch Nový Čas, Národná obroda, Pravda a SME, kde pracuje aj v súčasnosti. V rokoch 2005 – 2007 bol šéfredaktorom časopisu Mosty. Žije v Modre, je ženatý, má dve deti.[1]

• 1998 – Kritický deň, zbierka poviedok, za ktorú získal Cenu Ivana Kraska
• 2004 – Stratené roky, zbierka poviedok
• 2005 – Domov, román nominovaný na cenu Anasoft litera
• 2006 – Zbytočný život, zbierka poviedok, nominovaná na cenu Anasoft litera
• 2008 – Mystifikátor, román nominovaný na cenu Anasoft litera
• 2009 – Medvedia skala, novela nominovaná na cenu Anasoft litera
• 2011 – Veselé príhody z prázdnin, zbierka poviedok
• 2014 – Jednouholník, novela nominovaná na cenu Anasoft litera
• 2015 – Asvabaždénie, román
• 2018 – Stena, román

Márius Kopcsay patrí k strednej generácii slovenských spisovateľov. Ako prozaik na seba upozornil v polovici deväťdesiatych rokov poviedkou Načo sú nám bimbongy?, ktorá bola ocenená v literárnej súťaži Poviedka ´96. V jeho tvorbe dominuje každodennosť; jeho hrdinovia žijú v ustavičnom strachu o prežitie, sú zamestnaní permanentným riešením praktických problémov, ich život je utváraný nenaplnenými ambíciami a komplexmi, hoci skryte túžia po lepšom osude. Grotesknosť jeho próz je umocnená aj fyziologicky – výzorom a celkovou telesnou konštitúciou, ktorá je sprevádzaná stratou životnej vitality a až chronickým bolestínstvom. Podobne aj literárne prostredie je zaplnené bezútešnou každodennosťou, dominujú metafory rozkladu, svet je zmietaný najrozličnejšími kataklizmami a život je jednou veľkou dezilúziou.

V Kopcsayovej tvorbe sa často objavuje téma domova a rodinného života. Miesto tradičnej predstavy „tepla rodinného kozuba“ však nachádzame iba chlad, pocity odcudzenia a chaosu (hory špinavého riadu, plesnivé a vlhké steny, hrdzavá vaňa, špinavé a neumyté dlaždice, neurotická manželka). Svojou celkovou grotesknosťou a absurdnosťou nesie jeho písanie znaky čierneho humoru, resp. strieda sa tu humor s tragikou (smiech cez slzy). Kopcsayovi je cudzí sentimentalizmus a moralizmus, pred ktorým ho chránia aj funkčne používané vulgarizmy či opis rozličných fyziologických pochodov.

V nepraktickosti, nešikovnosti a a neschopnosti Kopcsayových hrdinov zvládať elementárne životné situácie je čosi čitateľsky príťažlivé. Čitateľ sa totiž rád identifikuje s takýmto typom hrdinstva, ktorý mu pripomína vlastné životné „trapasy“. Takéto typy (anti)hrdinov či outsiderov sú napríklad vďačným objektom aj filmového stvárnenia a próza Máriusa Kopcsaya je v mnohom inšpirovaná práve filmom.

Ďalším spoločným znakom Kopcsayových próz je konflikt hlavnej postavy s okolím. Preto sa v jeho tvorbe nachádzajú aj príležitostné literárne „glosy“, postrehy či rozličné narážky na aktuálne spoločenské a politické reálie (ide najmä o raný kapitalizmus 90-tych rokov s jeho rýchlokvasenou kapitálotvornou vrstvou a rozličnými bizarnými zjavmi, ktoré dotvárali dobový kolorit "báječných liet s Mečiarom"). Kopcsayovi hrdinovia však nerevoltujú, už len náznak vzbury je čímsi alebo kýmsi hodnotovo vyprázdnený. Ako jedinou alternatívou z bezvýchodiskovosti sa často javí smrť (samovražda), no aj tá má podobu každodennosti. Aj tu je prítomný komický rozmer Kopcsayovho písania (karnevalizácia smrti a umierania). Pocit bezútešnosti zo súčasného sveta sa často strieda so spomienkami na detstvo. Písanie Máriusa Kopcsaya je v mnohom autobiografické a má aj charakter generačnej výpovede.[2]

Autor sa venuje tiež hudobnej tvorbe. V súčasnosti píše aj televízne scenáre.

Tvorba Máriusa Kopcsaya bola ocenená Cenou Ivana Kraska za knihu Kritický deň, bol trojnásobným finalistom literárnej súťaže Poviedka a päťkrát bol nominovaný na cenu Anasoft litera. Za román Domov získal medzinárodné ocenenie – bol finalistom Veľkej ceny za východoeurópsku literatúru (Großen Preises für Osteuropäische Literatur). V roku 2007 získal výročnú cenu Asociácie organizácií spisovateľov Slovenska.

"Neviem si predstaviť, že by som písal niečo, čo nemám osobne zažité, napríklad o nejakom úspešnom pracovníkovi reklamnej agentúry, alebo o nejakých exotických krajinách, kde som nikdy nebol. Nie je to však denníkové písanie, vlastné zážitky sa snažím literárne štylizovať a posúvať aj do iných polôh, hoci môže vznikať dojem, že text je oveľa viac autobiografický, než v skutočnosti je. Teda je tam viac vymysleného a pretvoreného materiálu. Dôležité je, aby to pôsobilo dôveryhodne, aby sa nedalo rozlíšiť, čo bola pravda a čo literárna fikcia. V mojom prípade by som teda hovoril skôr o štylizovanej autobiografickosti. Nevylučujem však, že sa pokúsim písať aj v iných žánrových polohách."^{[chýba zdroj]}

1. Slovník slovenských spisovateľov, Kalligram, Bratislava 2003, s. 294
2. Literárnokritická reflexia slovenskej literatúry, Ars Poetica, Bratislava 2007

• (recenzie na autorove knihy)
• (o autorovi)
• (ukážky z autorovej tvorby)
• (ukážky z hudobnej tvorby autora)