Rudo Moric

• 1941 – 1943 učiteľ, Belá
• 1944 – 1945 vojak v SNP; bol v nemeckom zajatí
• 1946 – 1948 učiteľ, Stupava (tu redigoval a vydával časopis pre deti Okienko Záhoria)
• 1948 – 1950 dramaturg Školfilmu – Ústav pre školský a osvetový film
• 1950 – 1959 pracovník Výskumného ústavu pedagogického
• 1959 – 1985 riaditeľ vydavateľstva Mladé letá
• 1959 tajomník Zväzu slovenských spisovateľov
• 1964 – 1970, 1974 – 1984 predseda výboru Slovenského literárneho fondu

• 1975 zaslúžilý umelec
• 1984 národný umelec
• 1956, 1959, 1969 Cena vydavateľstva Mladé letá
• 1968 Cena Fraňa Kráľa za tvorbu pre deti a mládež
• 1971 Cena Zväzu slovenských spisovateľov za knihu Rozprávky z lesa
• Na Čestnú listinu IBBY boli zapísané knihy Rozprávky z lesa (1974), Rozprávky z ostrova orchideí (1979).
• 1980 Cena Zväzu slovenských spisovateľov za knihu Podivuhodné príbehy Adama Brezuľu
• 1983 Čestné uznanie v Cene Maxima Gorkého za knihu Žalobaba

Publikovať začal v 40.rokoch 20.st.v časopisoch pre deti Priateľ dietok a Slniečko. Neskôr prispieval do Okienka Záhoria, ktoré sám redigoval. Knižne debutoval r.1947 prózou Lyžiar Martin. V nej aj nasledujúcich prózach Žofka (1948) a Družina z Dlhej ulice (1949) nadviazal na medzivojnový model triviálnej spoločenskej prózy, ktorý prehliadal dobovú sociálnu realitu a svet detí štylizoval výlučne zo zábavno-výchovnej pozície. V knižnej poviedke Miško hrdina (1949) tematizoval už spoločenskú realitu, protifašistický motív však aj tentoraz vyjadril spôsobom tradičnej výchovnej prózy. R.1951 vydal román Explózia, v ktorom v intenciách pofebruárovej interpretácie SNP predstavil dobovému detskému čitateľovi protifašistický odboj. K relatívne akceptovateľnejšiemu výsledku podmienenému hlavne zreálnením detských postáv a ich účasti v odboji sa dopracoval až v jeho neskorších reedíciách. V zmysle pofebruárových názorov na detskú literatúru ako prostriedku ideologickej výchovy mladých generácií napísal aj romány z učňovského prostredia Tri roky (1951) a Prvý z Dvorov (1953).

V polovici 50.rokov sa usiloval vymeniť spoločenskú prózu zo života súčasného dieťaťa za ideológiou nezdiskreditovanú tematiku. V knihe Majster pästiarskych rukavíc (1954) zbeletrizoval život olympijského víťaza Jána Zacharu, v literárnej reportáži Cez šesťdesiatjeden končiarov (1956) spracoval zimný horolezecký prechod Vysokými Tatrami. Ku kvalitnému reflektovaniu športovej tematiky dospel však až na začiatku 60.rokov v zbierke poviedok Smutný Suarez (1962), v ktorej športovú tému neprezentoval ako fyzický akt, ale ako prostriedok mravnej sebaprojekcie. Pôsobivé etické podložie je príznačné aj pre jeho najznámejšiu a umelecky najhodnotnejšiu prácu Z poľovníckej kapsy (1955). Tematicky je táto poviedková kompozícia len zdanlivým záznamom poľovníckych príhod a zážitkov, v skutočnosti ide o umeleckú emocionálno-poetickú projekciu prírodnej reality, pričom podľa Stanislava Šmatláka „umelecká presvedčivosť tohto rozprávania vychádza z dlhodobej životnej skúsenosti človeka, z jeho schopnosti nielen poznať, ale aj ľudsky porozumieť všetkému tomu, čo sa ustavične okolo neho vo voľných priestoroch lesnej prírody odohráva.“ Úspech knihy navyše podmienila „aliancia“ autora a jeho neliterárneho „informátora“ horára Bohdana, ktorý svojou prítomnosťou nielen rozširuje vecno-dokumentárnu rovinu diela o individuálny ľudský rozmer, ale „ktorý práve preto, že dobre rozumie zákonom i tajomstvám prírody, dokáže prenikavo vidieť pod kožu i ľudským postavám“, a tak byť kvalifikátorom hodnotového systému človeka. Vo vývine autorovej tvorby kniha Z poľovníckej kapsy nebola však impulzom k novej, kvalitatívne vyššej tvorivej fáze. Už nasledujúca kniha, vedecko-fantastický román so špionážnou zápletkou Prípad „Tuberlicín“ (1957) je návratom k predchádzajúcej popisnosti a literátskosti. Štandardnú úroveň bez metaforického myšlienkového posolstva moderného cestopisného žánru, má aj cestopisná próza inšpirovaná pobytom vo Vietnamskej ľudovej republike Pri zakliatej rieke (1958).

Začiatkom 60. rokov – pod vplyvom poetiky detského aspektu – zameral sa opätovne na spoločenskú prózu zo života detí (Našiel som vám kamarátov, 1960; Trikrát som ušiel, 1961; Oktávia ide stovkou, 1964), výchovná koncepcia detskej beletristiky mu však nedovoľovala prepracovať sa k objaveniu autentického detského sveta. Prijateľnejší výsledok dosiahol sériou autorských rozprávok, neskôr zhrnutých do súboru Rozprávky z lesa (1971), v ktorých sa vrátil k svojej bytostnej téme, k prírode. Prostredníctvom antropomorfizácie a analógie medzi svetom prírody a svetom ľudí uviedol v nich čitateľa do kolobehu života, do jeho elementárnych etických vzťahov.

V 60. rokoch 20. st. rozšíril svoj žánrovo-tematický register aj o historicko-životopisný román Teraz ho súdia nepriatelia (1967). Cez tragický osud rodáka učiteľa Juraja Langsfelda, dejovo situovaný do Turca, zobrazil v ňom národný entuziazmus a mravnú imperatívnosť romantickej generácie počas revolučných rokov 1848 – 49. Rodný región ho inšpiroval aj k napísaniu turčianskych povestí O Blažejovi, čo sa nebál (1975). Po povesťovo-rozprávkových knižkách inšpirovaných návštevou Kuby (Svetlo náčelníka Hatueya, 1975; Rozprávky z ostrova orchideí, 1976) na podklade povesťového materiálu, ktoré zozbierali a spracovali Igor a Dušan Janotovci, napísal zbierku bratislavských povestí Zvon lumpov (1979), ktorou kvantitatívne rozmnožil existujúce literárne adaptácie podunajského a bratislavského slovenského folklóru. Kvantitatívnym rozšírením dobového čitateľského repertoáru bola aj kniha Podivuhodné príbehy Adama Brezuľu (1980), v ktorej sa inšpiroval tradíciou prášilovských príbehov.

V 80. rokoch napísal ešte niekoľko knižiek pre čitateľov mladšieho školského veku, popisný realizmus a sklon k didaktickosti, dva atribúty príznačné pre celú jeho tvorbu, mu však nedovolili prekročiť vlastnú limitovanosť a dospieť k umeleckej výpovedi. Román Sen značky Pelé (1987), situovaný do brazílskeho sociálneho a športového prostredia, jeho tvorbu definitívne uzavrel. Posmrtne vyšiel aj výber z jeho literárnej publicistiky Detstvo tohto času (1986), ktorý dokumentuje jeho vlastný celoživotný záujem o literárnu tvorbu pre deti a mládež, jeho manažérske aktivity a rôzne edičné projekty, ktoré ako dlhoročný riaditeľ vydavateľstva Mladé letá inicioval a podporoval.

• 1947 – Lyžiar Martin, výchovno-zábavná literatúra, knižný debut
• 1948 – Žofka, výchovno-zábavná literatúra
• 1949 – Družina z Dlhej ulice, výchovno-zábavná literatúra
• 1949 – Miško hrdina, príbeh z obdobia SNP
• 1950 – Pozor, filmujeme! , beletrizovaná náučná kniha
• 1951 – Explózia, príbeh z obdobia SNP
• 1951 – Tri roky, román z učňovského prostredia
• 1952 – Ako sme sa hrali
• 1953 – Prvý z Dvorov, román z učňovského prostredia
• 1954 – Majster pästiarskych rukavíc, publicisticko-umelecký životopis olympijského víťaza Jána Zacharu
• 1955 – Z poľovníckej kapsy, zbierka poviedok, ktoré sú koncipované ako spomienky starého horára z Kysúc
• 1956 – Cez šesťdesiatjeden končiarov, reportážny román o horolezcoch vo Vysokých Tatrách
• 1957 – Prípad „Tubercilín“, špionážny a vedecko-fantastický román
• 1958 – Pri zakliatej rieke, cestopisné dielo pre deti z pobytu vo Vietname
• 1960 – Našiel som vám kamarátov, zbierka krátkych próz
• 1961 – Trikrát som ušiel, detský román o cigánskom chlapcovi z detského domova
• 1962 – Smutný Suarez, zbierka športových poviedok
• 1962 – O divej kačičke, rozprávka
• 1962 – Čo je rýchlejšie, leporelo
• 1964 – Oktávia ide stovkou
• 1965 – Kukučia rozprávka, rozprávka
• 1966 – Srnček Parožtek, rozprávka
• 1967 – Srnka s červenými hviezdičkami, rozprávka
• 1969 – Ako vretenica Kľukatá o chvost prišla, rozprávka
• 1972 – O muške Svetluške, rozprávka
• 1973 – O Haríkovi a Billovi, dvoch kamarátoch, rozprávka
• 1970 – Ako sa princezná Ňurka stratila a ako sa našla, rozprávka
• 1971 – Rozprávky z lesa, zbierka próz
• 1975 – O Blažejovi, čo sa nebál, zbierka povestí prevažne z Turca
• 1975 – Svetlo náčelníka Hatueya, kniha inšpirovaná jeho návštevou Kuby
• 1976 – Ako som krstil medveďa, cyklus krátkych próz
• 1976 – O Pichuľkovi, Svetluške a mravcoch Pobehajcoch, rozprávka
• 1976 – Rozprávky z ostrova orchideí, kniha inšpirovaná jeho návštevou Kuby
• 1977 – Po lesných chodníkoch, zbierka próz
• 1977 – Koník majstra Machuľku, rozprávky
• 1977 – O dvoch mravcoch Pobehajcoch, rozprávka
• 1978 – Môj veľký malý kamarát, kniha krátkych próz o súčasných deťoch
• 1979 – Zvon lumpov, zbierka bratislavských povestí
• 1980 – Podivuhodné príbehy Adama Brezuľu, kniha autorských rozprávok inšpirovaných ľudovým rozprávačom Adamom Brezuľom
• 1980 – Žalobaba, kniha krátkych próz o súčasných deťoch
• 1983 – Hlupáčik s velikánskou jednotkou

• 1964 – Taký je svet, zbierka poviedok
• 1967 – Teraz ho súdia nepriatelia, životopisno-historický román o Ďurkovi Langsfeldovi
• 1969 – Sen o chlebe, autobiografické krátke prózy z obdobia jeho zajatia po SNP
• 1977 – Smrť tridsaťsedmičky, cyklus poviedok o osudoch mužov obsluhujúcich počas SNP kanón kalibru 37
• 1986 – Detstvo tohto času, výber z publicistiky (editor Ondrej Sliacky)

• 1963 – Vítězislav Kocourek: Si skvelý, Ogimura