Severo Ochoa
Severo Ochoa de Albornoz (* 24. september 1905, Luarca, Španielsko – † 1. november 1993, Madrid) bol španielsko-americký lekár a biochemik, ktorý spolu s Arthurom Kornbergom získal v roku 1959 Nobelovu cenu za fyziológiu a medicínu, a to za objav mechanizmu biosyntézy RNA.
Severo Ochoa | |||
španielsko-americký lekár a biochemik | |||
| |||
Narodenie | 24. september 1905 Luarca, Španielsko | ||
---|---|---|---|
Úmrtie | 1. november 1993 (88 rokov) Madrid, Španielsko | ||
Odkazy | |||
Commons | |||
Životopis
Vyštudoval medicínu na univerzite v Madride.
Ešte ako študent, na konci 20. rokov urobil svoj prvý objav, vyvinul metódu na meranie malých množstiev kreatínu v svaloch. To ho tiež nasmerovalo do výskumu miesto k lekárskej praxi. Úspech s kreatínom mu priniesol pozvanie Otta Meyerhofa (nositeľa Nobelovej ceny za rok 1922) do jeho laboratória v Inštitúte pre biológiu cisára Viliama v Berlíne, kde strávil rok. Postgraduálne štúdium potom začal na London National Institute for Medical Research. Tu sa začal zaujímať o enzýmy, čo bol začiatok jeho kľúčového záujmu. Roku 1933 sa vrátil do Madridu, čoskoro však vypukla občianska vojna. Ochoa Španielsko preto opustil a po peripetiách na mnohých výskumných inštitúciách v Európe (Heidelberg, Oxford) nakoniec zamieril do USA, na New York University, kde sa venoval chemickej syntéze RNA, za čo tiež nakoniec získal Nobelovu cenu.
Roku 1956 získal americké občianstvo, v závere života sa však vrátil do Madridu, kde roku 1993 zomrel.