Kreatín

Kreatín (C4H9N3O2) je organická kyselina, ktorá o. i. prispieva u stavovcov k zásobovaniu svalov energiou. Až 95 % sa ho nachádza v kostrových svaloch. Syntetizuje sa v obličkách, pečeni a podžalúdkovej žľaze z troch aminokyselín (arginínu, glycínu a metionínu) [1] Vyskytuje sa v tele vo voľnej a fosforylovanej forme.

Kreatín
Kreatín
Všeobecné vlastnosti
Sumárny vzorec C4H9N3O2
Synonymá kyselina (α-methylguanido)octová
Fyzikálne vlastnosti
Molárna hmotnosť 131,13 g/mol
Teplota topenia 303 °C
Hustota 1,33 g/cm³
Rozpustnosť 13,3 g/dm³ (pri 18 °C)
Bezpečnosť
NFPA 704
1
2
0
Ďalšie informácie
Číslo CAS 57-00-1
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI.
Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok.
 Chemický portál

História

Objavil ho roku 1832 Eugène Chevreul vo svalovom tkanive, nezistil však, či ide o jeho náhodnú či bežnú zložku. On aj pomenoval kreatín podľa gréckeho názvu pre mäso, κρέας [kreas]. V tom istom roku profesor Lieberg prehlásil kreatín za prirodzenú látku v tele zvierat. O 15 rokov neskôr dokázal, že sa v tele využíva ako zdroj energie pre prácu svalov. V rokoch 1912 – 1914 vedci Folin a Denis prišli po sérii experimentov k záveru, že po suplementácii kreatínom sa môžu zvýšiť jeho zásoby v tele mačiek až o 70 %. V roku 1923 Hahn a Meyer zistili, že v tele človeka (70 kg muž) je cca 140 g kreatínu.

Prvé zdokumentované užívanie kreatínu je datované v r. 1992, keď ho na olympijských hrách v Barcelone použili britskí športovci (atléti z Veľkej Británie vtedy získali 13 olympijských medailí). O rok neskôr už bol kreatín voľne predajný na trhu. Bol účinný, a preto sa stal svetovým hitom.

Účinok kreatínu

Kreatín patrí k najlepšie preštudovaným doplnkom výživy. Športovci ho používajú na zvýšenie sily a výbušnosti. Vzhľadom na slabú chemickú stabilitu kreatínu v jeho čistej forme sa predáva vo forme monohydrátu kreatínu (C4H9N3O2 H2O), ktorý vzniká pridaním molekuly vody do molekuly kreatínu. Dostatok kreatínu napomáha udržiavať optimálnu koncentráciu ATP (adenozíntrifosfát – okamžite použiteľná energia pre svalovú činnosť) vo forme dostatočných zásob kreatínfosfátu, ktorý je nevyhnutný na zvyšovanie objemu svalových buniek a nárast sily. Suplementácia kreatínom je najvhodnejšia na krátkodobé zaťaženie, ako je box, kulturistika, šprint či hokej. Jeho pozitívne účinky pri vytrvalostných športoch neboli hodnoverne preukázané.[2]

Spolu s kreatínom sa do svalu dostáva voda, dochádza k tzv. hydratácii buniek, takže sval pôsobí plnším a mohutnejším dojmom. Vďaka tejto hydratácii sa zvyšuje proteosyntéza a urýchľujú sa anabolické (t. j. rastové) procesy. Vyššie množstvo kreatínu vo svaloch zapríčiní rýchlejšiu obnovu ATP, čo umožňuje tvrdší tréning (a tým aj rýchlejší rast svalov) a zvýšenú výbušnosť, na druhej strane urýchľuje regeneráciu.

V roku 1992 vedci pri pokuse na 17tich mužoch a ženách zistili, že podávanie kreatínu v dávke 5g 4-krát denne po viac ako dvoch dňoch výrazne ovplyvňuje zásobu kreatínu vo svaloch. Tá sa zvyšuje pri pravidelnej záťaži svalov. (Kontrolná skupina testovaných jedincov šliapala jednou nohou na stacionárnom bicykli, po tomto výkone bolo množstvo kreatínu v zaťaženom svale až o 25% vyššie, ako v nohe, ktorá bola v pokoji.) Štúdia preukázala aj fakt, že najvyšší nárast množstva kreatínu nastal u jedincov, ktorí mali na začiatku testu najnižšie hodnoty kreatínu vo svaloch.

Formy kreatínu

Kreatín monohydrát

Pri väčšine štúdií bola testovaná práve táto forma kreatínu, a preto je dokázané, že táto forma je bezpečná a účinná. Najlepšie výsledky sú dosiahnuté pri užívaní 3 až 4 dávok (v závislosti od váhy športovca) po 5 g (spolu s glukózou, ktorá zvyšuje účinok kreatínu až o 40%) v nasycovacej fáze, ktorá po 7 až 14tich dňoch prechádza do udržiavacej fázy, kedy sa kreatín podáva 1 až 2-krát denne. Po cca dvoch mesiacoch je nutné suplementáciu kreatínom ukončiť na dobu 14 dní až mesiac, aby nedošlo k strate účinnosti a nemuseli sa zvyšovať dávky. V súčasnosti sa používa skôr dávkovanie 5 gramov denne bez suplementačnej pauzy, čize kreatín užívate stále. Kreatín monohydrát je najbežnejšia forma predávaného kreatínu. Dôležitá je jeho čistota, preto sa by mal prechádzať HPLC laboratórnym testom, ktorý preverí jeho kvalitu.

Kreatínfosfát

V kreatínfosfáte je molekula kreatínu naviazaná na molekulu kyseliny fosforečnej. Vo svale sa kreatín viaže na fosfátový anión, čím vytvorí kreatínfosfát, preto táto forma kreatínu by mohla byť účinnejšia ako čistý kreatín. Okrem toho fosfátové prostredie tlmí tvorbu kyseliny mliečnej.

Kreatínetylester (CEE)

Chemický názov je etylhydrochloridester kreatínu. Výrobcovia CEE sľubujú lepšie vstrebávanie a vyšší účinok kreatínu v tejto forme.[3] CEE je jedna z mála nových foriem, ktorá prešla testami, tie však vyšší účinok CEE nepotvrdili.[4]

Referencie
  1. BIDMC: Creatine (po anglicky)
  2. University of Maryland Medical Center: Creatine (po anglicky)
  3. Ronnie.cz: CEE (po česky)
  4. JISSN: Efekt suplementácie CEE (po anglicky)

Externé odkazy
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.