Samuel Šikeť
Samuel Šikeť (* 7. august 1863, Pukanec – † 13. január 1902, Tanga, Tanzánia) bol slovenský cestovateľ a svetobežník, „jeden z najväčších slovenských cestovateľov“.[1]
| Samuel Šikeť | |||
| slovenský cestovateľ, svetobežník | |||
| Narodenie | 7. august 1863 Pukanec | ||
|---|---|---|---|
| Úmrtie | 13. január 1902 (38 rokov) Tanga, Tanzánia | ||
| Rodičia | Michal Šikeť Katarína, rod. Záhorská | ||
| Súrodenci | Ján Šikeť | ||
| |||
Životopis
V rokoch 1878 – 1882 sa učil za debnára. Následne absolvoval vandrovky po mestách Szőgye, Ostrihom, Vacov a Budapešť. V roku 1888 precestoval skoro celú Európu, 1891 sa z neho stal debnársky majster – majiteľ dielne, neskôr mal krčmu vo Viedni. Po neúspechu svojho podnikania sa rozhodol cestovať.[1]
Navštívil Boží hrob (Palestína). V roku 1895 vycestoval do Kanady, odtiaľ do Spojených štátov (prešiel každý z členských štátov), nasledovali Kuba, Mexiko, Haiti, Kolumbia, Venezuela, Brazília. V Ázii to boli štáty: India, Čína, Japonsko, Malajsko, Filipíny, ostrovy: Borneo, Jáva, Sulawesi. Navštívil aj Austráliu a Oceániu: Austrália, Nový Zéland, Tasmánia. V Afrike precestoval: Egypt, Tunis, Alžír, Madagaskar a Tanzániu.[1]
Zomrel v Tanzánii (v tom čase nemecká kolónia), ktorá bola vtedy vo vojnovom stave – pravdepodobne ho popravili ako špióna.[1]
Cestoval vlakom, loďou a pešo. Jeho cesty majú celkovo okolo 250 000 km. Z jeho ciest sa zachovalo 10 listov bratovi (opísal v nich zážitky z ciest, mapky, pamätihodnosti). Počas ciest sa živil uverejňovaním zážitkov v novinách, tlmočníctvom a prekladateľstvom (ovládal sedem jazykov).[1]
Jeho cestovný denník, na základe ktorého chcel vydať cestopis, sa nezachoval.[1]
Zdroje
- ŠIKEŤ, Samuel. In: Slovenský biografický slovník. Zväzok V. R – Š. Martin : Matica slovenská, 1992. 560 s. ISBN 80-7090-216-7. S. 448.
Ďalšia literatúra
- GINDL, Eugen. Svetobežník bez pasu. 1. vyd. Ivanka pri Dunaji : F. R. & G., 2018. 139 s. ISBN 978-80-89499-49-6.