Hadonos (súhvezdie)

Hadonos (pôvodne doslova „Serpentarius“) je na oblohe znázorňovaný ako muž držiaci hada. Pôvodne to bol bájny Asklépios, Apolónov syn, ktorý sa stal slávnym lekárom. Asklépios sa staral o mužstvo lode Argó pri plavbe do Kolchidy po zlaté rúno. V mladosti bol zverený do výchovy múdremu a vzdelanému kentaurovi Cheirónovi, ktorý sa takisto dostal na oblohu ako súhvezdie. Cheirón ho vraj naučil liečiť všetky choroby a hojiť všetky zranenia, ba dokonca aj kriesiť mŕtvych. Pretože tým porušil rád sveta, bohovia sa na Aesculapa nahnevali. Najmä Hádes, boh podsvetia prosil Dia, aby Asklépia odstránil, pretože podsvetie sa rýchlo vyprázdňovalo. Mocný Zeus ho teda preniesol na oblohu. Had, ktorý Asklépiovi pomáhal hľadať liečivé byliny, sa dostal na oblohu spolu s ním. Dodnes je v znaku lekárov a lekárnikov ako symbol opatrnosti a múdrosti.

Najjasnejšia hviezda tohoto súhvezdia je alfa Ras Alhague. Okrem Ras Alhague sú v tomto súhvezdí ešte štyri hviezdy, ktoré majú jasnosť väčšiu ako tretiu magnitúdu. Jednou z nich je aj beta, Cebalrai, čo znamená „pastiersky pes“. V západnej časti súhvezdia sa nachádzajú blízko seba dve hviezdy: Výrazne červená delta nazývaná Yed Prior („prvá hviezda ruky“) a trochu pod ňou biela epsilon Yed Posterior („posledná hviezda ruky“). Lambda Ophiuchi sa nazýva Marfik („lakeť“). Hviezda éta s menom Sabik („predchádzajúca“) je tesná dvojhviezda. Zeta Ophiuchi je veľmi hmotná hviezda typu O hlavnej postupnosti s viac ako 20-násobkom hmotnosti Slnka. Zároveň sa vyznačuje veľmi rýchlym vlastným pohybom, až 24 km/s. Jej intenzívny hviezdny vietor stláča a zahrieva materiál vo smere jej pohybu.

V súhvezdí sa nachádza aj niekoľko ľahko rozlíšiteľných dvojhviezd: 36 Ophiuchi, 67 Ophiuchi, 70 Ophiuchi, xí Ophiuchi a ró Ophiuchi. Zároveň sa ako ró Ophiuchi označuje aj mohutný komplex medzihviezdnej hmoty rozprestierajúci sa od hviezdy ró Ophiuchi až k hviezde Antares. Tento prachoplynový komplex označovaný aj ako IC 4603-4604 je jedna z najfarebnejších oblastí na oblohe. Je zároveň emisnou, reflexnou, aj tmavou hmlovinou.

Ďalším objektom je nevýrazná hviezda G1 699, ktorá dostala názov Barnardova hviezda, prezývaná aj „Barnardova šípka“. Táto červená hviezdička jasná 9,6 magnitúdy sa však preslávila hneď dvoma vecami: Je to náš druhý najbližší hviezdny systém hneď po alfa Centauri a zároveň je to hviezda s najväčším vlastným pohybom na oblohe.

V roku 1604 vzplanula v južnej časti Hadonosa supernova, ktorá bola jasnejšia než Jupiter. Nazýva sa Keplerova supernova, podľa slávneho hvezdára na dvore Rudolfa II. Kepler ju ale neobjavil, iba popísal.

Hadonos leží na Mliečnej ceste a je to oblasť veľmi bohatá na hviezdy. Obsahuje aj veľké množstvo objektov, medzi ktoré patria otvorené a guľové hviezdokopy a tiež hmloviny. Súhvezdie je známe najmä veľkým množstvom guľových hviezdokôp. Tých jasnejších je okolo dvadsať, Messierov katalóg ich zahŕňa sedem: M9, M10, M12, M14, M19, M62 a M107. Najľahšie pozorovateľné sú M10 a M12.

Mmlovinový komplex Ró Ophiuchi

Jasnou, tentoraz otvorenou hviezdokopou je IC 4665 v blízkosti hviezdy Cebalrai. V severovýchodnej časti súhvezdia, tesne na rozhraní so súhvezdím Hada, leží otvorená hviezdokopa NGC 6633.

V Hadonosovi sa nachádza taktiež tmavý mrak, ktorý je známy ako Barnard 68. Táto zóna, zdanlivo bez hviezd sa považuje za pravdepodobné miesto vzniku hviezd. Tento nepriehľadný a hustý mrak prachu je tzv. „Bokova globula“ a blokuje svetlo hviezd nachádzajúcich sa za ním. Ďalším oblakom je Barnard 72, pre svoj poskrúcaný tvar zvaný Hadia hmlovina.

V súhvezdí sa nachádza aj niekoľko planetárnych hmlovín. Jediná z nich, ktorú môžeme ešte ako-tak pozorovať aj menším amatérskym ďalekohľadom, je NGC 6309 (rektascenzia = 17h 14,1´, deklinácia = -12° 55´) a pripomína slabšiu verziu hmloviny Prstenec v Lýre. Tie ďalšie vyzerajú krásne najmä na fotografiách z Hubblovho vesmírneho teleskopu. Najznámejšia z nich je Motýlia hmlovina (NGC 2346). Už v 18. storočí objavil anglický astronóm nemeckého pôvodu William Herschel planetárnu hmlovinu NGC 6369, keď skúmal ďalekohľadom súhvezdie Hadonos. Táto prstencová hmlovina je pomerne slabá a pravdepodobne aj preto dostala názov Dušička. V strede planetárnej hmloviny Minkowski 2-9 alebo M2-9, vo vnútri plynného disku veľkosti desaťnásobku obežnej dráhy Pluta, pravdepodobne obiehajú v tesnej blízkosti dve hviezdy.

NGC 6384 je typickou špirálovou galaxiou. NGC 6240 je kolízia galaxií v natoľko pokročilom štádiu, že sa katalogizovala ako jeden objekt.

Hadonos je síce veľké, ale dosť problematické súhvezdie na nájdenie. Leží totiž v oblasti bohatej na hviezdy, pričom samotné hviezdy jeho obrazca nie sú nijako výrazne jasné. Hviezdu Ras Alhague môžeme ľahko identifikovať, lebo sa nachádza blízko hviezdy Ras Algethi zo súhvezdia Herkules. Celé súhvezdie sa rozprestiera kolmo dole pod Herkulom. Z východu i zo západu ho ohraničuje súhvezdie Had. Ešte východnejšie od Hada sa nachádza Orol a z druhej strany, západne od Hadonosa a Hada nájdeme Váhy. Najjužnejšou základnou hviezdou obrazca je pomerne jasná éta Ophiuchi (Sabik), ktorá tvorý veľký rovnostranný trojuholník s hviezdami Vega a Arktúr. Priamo pod Hadonosom sa zase rozprestiera výrazné súhvezdie Škorpión. Hadonosom prechádza svetový rovník.