Rothschildovci

Zakladateľom dynastie Rothschildovcov je Mayer Amschel Rothschild, pôvodným menom Mayer Amschel Bauer, (23. februára 1744 Frankfurt nad Mohanom - 19. septembra 1812 Frankfurt nad Mohanom). Skúsenosti vo finančníctve získal u bankovej rodiny Oppenheimovcov v Hannoveri. Po smrti svojho otca Mosese Amschela Bauera zdedil jeho obchod vo frankfurtskom gete a premenoval sa na Mayer Amsel Rothschild, podľa červeného štítu, ktorý visel pred otcovým domom. Postupom času sa stal veľmi vplyvným a bohatým finančníkom, zvlášť vďaka výnosným obchodom a transakciám a tiež vďaka tomu, že sa stal správcom obrovského majetku landgrófa Viléma I. Hesenského.

Mayer Amsel Rothschild sa 29. augusta 1770 oženil s Gutele Schnapperovou 1753 - 1849, mali spolu päť synov a päť dcér. Svoje finančné impérium rozšíril za hranice Nemecka tým, že synov poslal do piatich rôznych miest v rôznych európskych krajinách, aby tam začali podnikať (Frankfurt nad Mohanom, Viedeň, Londýn, Neapol a Paríž). V prípade nepriaznivej situácie v jednej zemi si mali bratia navzájom pomáhať, čo sa naozaj dialo, po celú dobu ich života úzko spolupracovali; každý vo svojej novej vlasti založil novú vetvu rodu. Rodinné bohatstvo malo byť ďalej zachovávané prostredníctvom dohodnutých svadieb medzi bratrancami z prvého alebo druhého kolena, hlava rodiny mala zostať vo Frankfurte. V roku 2005 bol Mayer Amsel Rothschild označený časopisom Forbes za siedmeho najvplyvnejšieho podnikateľa všetkých dôb a za "zakladateľa medzinárodného finančníctva".[1]

• Mayer Amschel Rothschild (1773 – 1855), sídlo: Frankfurt nad Mohanom. Amschel bol najstarší syn, po svojom otcovi prevzal obchody vo Frankfurte nad Mohanom a stal sa hlavou rodu. Frankfurt zostal miestom, kde sa celá rodina stretávala.
• Salomon Mayer von Rothschild (1774 - 1855), sídlo Viedeň. Stal sa zakladateľom rakúskej dynastie Rothschildovcov, ktorá bola jedným z hlavných financovateľov Metternichovho režimu a tým i celého Nemeckého spolku. Salomonovi nebolo pôvodne umožnené kupovať pôdu, v roku 1822 bol však spolu s bratmi uvedený do šlachtického stavu a nakúpil množstvo pozemkov. V roku 1835 získal koncesiu na výstavbu Severnej dráhy cisára Ferdinanda, stal sa tak vlastníkom Vítkovických železiarní.
• Nathan Mayer Rothschild (1777 - 1836), sídlo: Londýn. Medzi rokmi 1790 a 1800 pôsobil ako obchodník s textilom v Manchesteri. V roku 1811 založil v Londýne banku N. M. Rothschild & Sons, ktorá je činná dodnes (viď. internetové stránky).[2] Investoval tiež do britskej Východoindickej spoločnosti. Veľké imanie zarobil medzi rokmi 1813 a 1815 počas napoleónskych vojen, kedy sa mu podarilo získať zmluvu na financovanie Wellingtonovej britskej armády v Španielsku a Portugalsku, Európa bola v tej dobe pod Napoleónovou kontinentálnou blokádou. V roku 1818 poskytli pruskej vláde velkú pôžičku; emisie dlhopisov a pôžičky zostali hlavnou činnosťou ich banky.
• Carl Mayer von Rothschild (1788 - 1855), sídlo: Neapol. Do Neapola sa odsťahoval v roku 1821, kde spravoval financie rakúskych vojakov. Založil bankovú inštitúciu, ktorá ale existovala iba do roku 1864. Neskôr sa premenoval z Kalman Rothschild na Carl Mayer von Rothschild.
• James de Rothschild(1792 - 1868), sídlo: Paríž. Bol najmladší z piatich bratov, v roku 1812 odišiel do Paríža, kde založil bankovú inštitúciu Rothschild Frères; neskôr sa premenoval z Jakoba Rothschilda na James de Rothschild. Stal sa jedným z najvýznamnejších francúzskych finančníkov a slúžil ako poradca francúzskych kráľov. Financoval tiež výstavbu železníc a baní. Jeho banku znárodnil spolu s ostatnými v roku 1982 Francois Mitterrand.

Všetci bratia boli 29. septembra 1822 uvedení Rakúskom do šlachtického stavu a mohli uvádzať titul Freiherr - slobodný pán.

Rodokmeň Rothschildovcov

(podľa dátumu narodenia)

• Anselm Salomon von Rothschild (1803-1874), zakladateľ rakúskej spoločnosti Creditanstalt.
• Lionel Nathan de Rothschild (1808-1879), bankár a prvý židovský člen britskej dolnej snemovne - Dolná snemovňa Spojeného Kráľovstva.
• Mayer Carl von Rothschild (1820-1886), v roku 1853 postavil zámok Rennhof.
• Nathaniel Meyer Rothschild, prvý barón Rothschild (1840-1915), britský bankár, v roku 1885 sa stal Peerom.
• Ferdinand de Rothschild (1839-1899), bol spoluzakladateľom britskej lóže slobodomurárov pomenovanej po ňom: Ferdinand Rothschild Lodge No. 2420.
• Edmond James de Rothschild (1845-1934), francúzsky sionista, filantrop, mecenáš a zberateľ.
• Maximilian von Goldschmidt-Rothschild (1843-1940), nemecký bankár, mecenáš a zberateľ umenia.
• Albert Salomon Anselm von Rothschild (1844-1911), jeden z najvýznamnejších predstaviteľov rakúskej vetvy Rothschildovcov.
• Lionel Walter Rothschild, druhý barón Rothschild (1868-1937), britský bankár a zoológ.
• Louis Nathaniel von Rothschild (1882-1955), posledný dôležitý predstaviteľ viedenskej vetvy Rothschildovcov.
• James Armand de Rothschild (1878-1957), britský liberálny politik a filantrop
• Philippe de Rothschild (1902-1988), dedič vinice Château Mouton-Rothschild pri Bordeaux.
• Pauline Fairfax-Potter, barónka de Rothschild (1908-1976), americká módna ikona, dizajnérka a spisovateľka.
• Guy de Rothschild (1909-2007), francúzsky bankár, priemyselník, zaoberal sa tiež jazdeckými športami.
• Elie de Rothschild (1917-2007), francúzsky bankár a vinár.
• Nathaniel Philip Rothschild *1971, finančník
• Simon de Rothschild, piaty barón Rothschild *1972, bývalý riaditeľ Canadian Northern Railway.
• David Mayer de Rothschild *1978, britský dobrodruh, ekológ a šéf Adventure Ecology.

Desaťročia po smrti Mayera Amsela Rothschilda sa stali Rothschildovci najvýznamnejšími bankármi Európy, významne prispeli k industrializácií Európy a financovali okrem iného železnice alebo stavbu Suezského prieplavu. Pomocou zvláštneho systému pôžičiek spravili francúzsku vládu závislú na ich (Rothschildovských viď. Jan van Helsing "Tajnej spoločnosti") vlastných bankách, ktoré vlastnili. Rothschildovci tiež našli záľubu v zberateľstve cenných predmetov a filantropii.

Staviteľstvo

Waddesdon Manor

V rokoch 1874-1889 bola na objednávku Ferdinanda von Rothschilda postavená rezidencia Rothschildovcov v anglickom Buckinghamshire: Waddesdon Manor, kde sa nachádza archív viac než 15 000 fľiaš vín z Rothschildovských viníc. James de Rothschild postavil medzi rokmi 1855-1859 zámok Ferrières en Brie, na konci 19. storočia postavil Nathaniel Meyer von Rothschild Schloss Rothschild v Dolnom Rakúsku.

Príbehy rodu Rothschildovcov boli stvárnené v rade diel, napríklad v hollywoodskom filme The house of Rothschild z roku 1934 alebo v muzikáli The Rothschilds z roku 1970.

Vo Francúzsku je meno Rothschild asociované s extrémnym bohatstvom, le goût Rothschild znamená veľmi okázalý spôsob života; rovnako ako v Izraeli, kde je rozšírené porekadlo "keby som bol Rothschild".

Rothschildovci dnes vlastnia veľké množstvo podnikov a inštitúcií, z nich sú najvýznamnejšie tieto:

V roku 2003 sa spojili francúzske a britské banky vlastnené Rothschildovcami pod spoločný holding Concordia BV, s riaditeľom Dávidom René de Rothschild. Dodnes funguje inštitút N. M. Rothschild & Sons, ktorý sa špecializuje na poradenstvo pri akvizíciach, v tejto oblasti je v Spojenom Kráľovstve druhý najvýznamnejší. V roku 2006 mal zisk pred zdanením 83,2 GBP a aktíva vo výške 5,5 miliárd GBP.

Jamesov potomok, Edmond Adolphe de Rothschild 1926-1997 založil LFC Rothschild Group so sídlom v Ženeve, ktorá zahŕňa niektoré ďalšie podniky Rothschildovcov; špecializuje sa na asset management a súkromné bankovníctvo, rovnako ako na vinárstvo, luxusné hotelníctvo a jachtárske preteky. LFC Rothschild Group v súčasnosti predsedá Benjamin Rothschild, syn Edmonda Adolpha.

Jacob Rothschild, štvrtý barón Rothschild je vlastníkom IT Capital Partners, v súčasnosti najväčšieho investičného trustu v Spojenom Kráľovstve.

1. NOER, Edited By Michael. The Twenty Most Influential Businessmen Of All Time [online]. Forbes, [cit. 2019-04-30]. Dostupné online. (po anglicky)
2. www.rothschild.com, [cit. 2019-04-30]. Dostupné online.

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Rothschild family na anglickej Wikipédii a Rothschild na nemeckej Wikipédii.

• COMAY, Joan; COHN-SHERBOK, Lavinia. Who's Who in Jewish History: After the Period of the Old Testament. London : Routledge, 2002. 407 s. Dostupné online. ISBN 978-0415260305. (anglický)