Dlhopis (cenný papier)

Dlhopis alebo v niektorých textoch obligácia je v praxi akýkoľvek druh dlhového cenného papiera spojeného s platbou výnosov (úrokov) okrem niektorých špecifických spravidla krátkodobých dlhových cenných papierov, napr. zmeniek, štátnych pokladničných poukážok[1], vkladových listov a podobne, ale presné definície sa rôznia.

Aj pojem obligácia sa v literatúre a v praxi používa v rôznych významoch, a to najmä:

  • to isté ako dlhopis
  • dlhodobý dlhopis
  • preklad anglického bond (napríklad v slovenskom preklade Medzinárodných účtovných štandardov v Úradnom vestníku EÚ), pričom bond sa najčastejšie (ale zďaleka nie vždy) definuje ako dlhový cenný papier s pevným výnosom (pevným úrokom)
  • "(obvykle dlhodobý) úverový cenný papier s pevne stanoveným časom splatnosti, pri ktorom sa emitent zaväzuje, že v stanovenom čase zaplatí buď jednorazovo alebo v určených termínoch po častiach nominálnu hodnotu a bude v určených termínoch platiť odmeny svojim veriteľom v podobe úroku, prémie a podobne."[2]
  • verejne obchodovateľný dlhopis[3]
  • dlhopis vydávaný obyčajne štátom[4]
  • (obligácie sú) cenné papiere vydávané na menšie zaokrúhlené čiastky, na ktoré sa rozkladá veľká pôžička uzatvorená štátom, bankou alebo veľkým podnikom[5]
  • cenný papier obligačnej povahy (dlhopis v najširšom zmysle slova), najčastejšie čiastočný dlžobný úpis (Ottova encyklopedie nové doby, okolo 1940)

Chaos v pojmoch je spôsobený vplyvom v minulosti nemčiny a v súčasnosti angličtiny, kde v pojmoch (nem. Schuldverschreibung vs. Obligation vs. Rentenpapier a pod.; angl. debenture vs. bond vs. note a podobne) takisto vládne zmätok, ktorý vzájomným prekladaním medzi jazykmi ešte narastá. V súčasnosti sa napríklad v slovenčine zvykne prekladať ako "dlhopis" alebo "obligácia" najčastejšie anglický pojem "bond", ktorý však pri bližšom pohľade nie je zhodný so slovenskou definíciou.

Slovenská právna úprava dlhopisov

Na Slovensku sú dlhopisy rozoberané najmä v zákone o dlhopisoch z roku 1990 v platnom znení. Podľa tohto zákona je dlhopis definovaný ako cenný papier, s ktorým je spojené právo majiteľa požadovať splácanie dlžnej sumy v menovitej hodnote a vyplácanie výnosov z nej k určitému dátumu a povinnosť osoby oprávnenej vydávať dlhopisy (ďalej len "emitent") tieto záväzky splniť.

Pojem "obligácia" v zákone o dlhopisoch nie je definovaný, vyskytuje sa tam ale v spojení komunálna obligácia a zamestnanecká obligácia, ktoré sú spomenuté ako druhy dlhopisov.

V zmysle tejto definície do dlhopisov patria aj zmenky, štátne pokladničné poukážky, vkladové listy, depozitné certifikáty a podobne; tieto sú však z pojmu dlhopis nepriamo vylúčené tým, že sa v texte iného zákona – zákona o cenných papieroch – uvádzajú ako druhy cenných papierov popri dlhopisu. Podľa slovenského práva sú teda v konečnom dôsledku možné nasledovné formy dlhopisov:

  • štátny dlhopis (obligácia),
  • podnikový dlhopis (obligácia) a bankový dlhopis (obligácia)
  • komunálna obligácia,
  • zamestnanecká obligácia,
  • hypotekárny záložný list

Ďalej sa v zákone o dlhopisoch uvádza napr.

  • S dlhopisom môže byť spojené právo na jeho výmenu za iný druh dlhopisu.
  • Menovitou hodnotou dlhopisu je peňažná suma, na ktorú dlhopis znie.
  • Kurzom dlhopisu je cena dlhopisu určená a zverejnená burzou cenných papierov postupom podľa burzových pravidiel.
  • Emisným kurzom dlhopisu je cena, za ktorú emitent predáva dlhopis pri jeho vydaní.
  • Dlhopisy znejú na doručiteľa alebo na meno.

Dlhopis podľa zákona o dlhopisoch musí obsahovať minimálne:

  • a) označenie emitenta
    • pri právnickej osobe jej obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo; pri zahraničnej právnickej osobe 1b) sa identifikačné číslo nemusí uvádzať,
    • pri fyzickej osobe jej meno a priezvisko, bydlisko a rodné číslo,
  • b) názov dlhopisu a jeho označenie podľa medzinárodného systému číslovania na identifikáciu cenných papierov ISIN,
  • c) menovitú hodnotu dlhopisu, a to
    • 1. v slovenskej mene najmenej jedentisíc Sk a vyššie hodnoty vždy v celých tisícoch Sk alebo
    • 2. v cudzej mene, ak je dlhopis vydaný v cudzej mene,
  • d) spôsob určenia výnosu a termíny jeho výplaty,
  • e) vyhlásenie emitenta, že dlhuje menovitú hodnotu dlhopisu jeho majiteľovi,
  • f) termín splatnosti menovitej hodnoty dlhopisu,
  • g) záväzok emitenta splatiť menovitú hodnotu dlhopisu v určenom termíne alebo termínoch a vyplácať výnos dlhopisu v určených termínoch, spôsob týchto výplat a určenie platobného miesta,
  • h) pri dlhopisoch znejúcich na meno aj tieto údaje o prvom majiteľovi:
    • 1. pri právnickej osobe jej obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo; pri zahraničnej právnickej osobe sa identifikačné číslo nemusí uvádzať,
    • 2. pri fyzickej osobe jej meno a priezvisko, bydlisko a rodné číslo; pri zahraničnej fyzickej osobe sa namiesto rodného čísla môže uviesť dátum narodenia,
  • i) faksimile podpisu alebo podpisov osôb oprávnených konať v mene emitenta, ak ide o dlhopisy vydané v listinnej podobe.

Referencie
  1. http://www.investicie.eu/dlhopisy/t80/
  2. Božena Chovancová in: Finančný trh, 1999
  3. V. Polidar in: Management bank a bankovních domů, Praha 1996
  4. obligácia. In: ŠALING, Samo; IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, Mária; MANÍKOVÁ, Zuzana. Veľký slovník cudzích slov. 5. revid. a dopl. vyd. Bratislava – Prešov : SAMO, 2008. 1184 s. ISBN 978-80-89123-07-0. S. 785.
  5. obligace. In: Malá československá encyklopedie IV M-Pol. 1. vyd. Praha: Academia, 1986. s. 602. a Encyklopedie zahraničního obchodu, 1982
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.