Psovité

Psovité alebo vlkovité (lat. Canidae) sú čeľaď radu mäsožravce (Carnivora) triedy cicavce (Mammalia). Do tejto čeľade patria psy, líšky, vlky, dingovia, kojoty, šakaly, psy hyenovité.

psovité

kojot prériový (Canis latrans)
Vedecká klasifikácia
 
Vedecký názov
Canidae
G. Fischer de Waldheim, 1817
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
 Biologický portál

Charakteristika

Divé druhy čeľade psovité sa okrem Antarktídy vyskytujú na každom kontinente a obývajú rozličné biotopy ako napr. púšte, hory, lesy a lúky. Líšia sa veľkosťou od fenka s 24 cm na dĺžku po vlka dravého, ktorý môže byť až 200 cm dlhý a môže vážiť až 80 kg.

S výnimkou psa pralesného (Speothos venaticus) majú všetky psovité relatívne dlhé nohy a pružné telo prispôsobené na naháňanie koristi. Všetky psovité sú prstochodce. Majú huňatý chvost, nezaťahovateľné pazúry a piaty prst s pazúrom na predných labách. Samce majú penisovú kosť, ktorá pri párení napomáha k tomu, že zvieratá sú niekedy spojené až hodinu. Mladé psovité sa rodia slepé, oči otvoria až o niekoľko týždňov neskôr.

Mnoho druhov žije a loví vo svorkách a majú zložitý sociálny systém. Všeobecne sú vysoko prispôsobivé.

Evolúcia

Eocén

Čeľaď Miacidae, ktorej príslušníci boli predchodcami dnešných psovitých, sa vyvinula asi pred 40 miliónmi rokmi v neskorom eocéne.

Oligocén

Najranejšia vetva psovitých bola línia Hesperocyoninae, ktorej zástupca bol Mesocyon z oligocénu (38 – 24 mil. r.). Tieto rané psovité sa začali zameriavať na prenasledovanie koristi v lúčnych biotopoch.

Ďalšími psovitými z tejto doby boli Tomarctus, ktorý žil v Severnej Amerike pred 10 mil. rokmi, Leptocyon, ktorý sa podobal na líšku.

Miocén

Asi pred 9 – 10 mil. rokmi počas neskorého miocénu sa začali z juhozápadnej časti Severnej Ameriky rozširovať rody Canis, Urocyon a Vulpes. Úspech týchto psovitých bol spojený s vyvinutím trhákov (carnassial), ktoré boli schopné aj strihať aj žuvať. Pred 8 mil. rokmi sa cez Beringov most dostali do Eurázie.

Skorý pliocén

Počas pliocénu (pred 4 – 5 mil. rokmi) sa v Severnej Amerike objavil Canis lepophagus. Bol malý a podobal sa na kojota. Niektorí vedci sa domnievajú, že kojot (Canis latrans) sa vyvinul práve z neho. Pred 1,5 až 1,8 mil. rokmi už v Európe žila celá škála vlkov.

Stredný pliocén

Pred asi 800 000 rokmi žil v Severnej Amerike Canis ambrusteri, o ktorom si myslia[kto?], že sa dostal až do Južnej Ameriky, kde bol predchodcom vlka Canis dirus.

Neskorý pliocén

Pred 300 000 rokmi sa plne vyvinul vlk dravý (Canis lupus) a bol rozšírený po celej Európe a severnej Ázii. Beringov most mu umožnil cestu do Severnej Ameriky. Pred 100 000 rokmi bol Canis dirus (jeden z najväčších psovitých všetkých čias) rozšírený od južnej Kanady po Južnú Ameriku. Pred 8 000 rokmi vyhynul.

Klasifikácia

Psovité[1]:

  • rod Canis (sensu stricto)
  • rod Cuon
    • dhoul červený (kuon horský, kuon), Cuon alpinus
  • rod Lycaon
    • pes hyenovitý, Lycaon pictus
  • rod Atelocynus
    • líška malouchá (líška krátkouchá), Atelocynus microtis
  • rod Cerdocyon
    • líška maikong (líška krabožravá, pes maikong), Cerdocyon thous
  • †rod Dusicyon (sensu stricto)
  • rod Lycalopex (=Pseudalopex)
    • líška horská (pes horský), Lycalopex culpaeus (Pseudalopex culpaeus)
    • líška Darwinova, Lycalopex fulvipes (Pseudalopex fulvipes)
    • líška pampová (pes pampový), Lycalopex griseus (Pseudalopex griseus)
    • líška Azarova, Lycalopex gymnocercus (Pseudalopex gymnocercus)
    • líška sečurská, Lycalopex sechurae (Pseudalopex sechurae)
    • líška popolavá, Lycalopex vetulus (Pseudalopex vetulus)
  • rod Chrysocyon
  • rod Speothos
    • pes pralesný (psík pralesný), Speothos venaticus
  • rod Vulpes
  • rod Urocyon
    • líška červenosivá (líška sivá), Urocyon cinereoargenteus
    • líška ostrovná, Urocyon littoralis
  • rod Otocyon
    • pes ušatý (líška ušatá), Otocyon megalotis
  • rod Nyctereutes

Pes domáci je niektorými vedcami klasifikovaný ako Canis familiaris, kým iný ho pokladajú za poddruh vlka dravého (t. j. Canis lupus familiaris). Aj dingo býva rôzne klasifikovaný: Canis dingo, Canis lupus dingo, Canis familiaris dingo a Canis lupus familiaris dingo.

Referencie
  1. slovenské názvy primárne podľa: (1) LUPTÁK, Peter. Slovenské mená cicavcov sveta. [1. vyd.] Bojnice : Zoologická záhrada, 2003. 218 s. ISBN 80-969059-9-6. S. 61 – 62. ; (2) Zviera. Bratislava : Ikar, 2002. 623 s. ISBN 80-551-0375-5. S. 181 – 186. ; (3) Príloha č. 2 k vyhláške 93/1999 Z. z. Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky z 18. februára 1999 o chránených rastlinách a chránených živočíchoch a o spoločenskom ohodnocovaní chránených rastlín, chránených živočíchov a drevín (detto: ); (4) Anonym (preklad: GUTTEKOVÁ, A.). Svet živočíšnej ríše. Dotlač 1. vydania. Martin: Osveta, 1984; (5) psovité. In: Pyramída
  2. Príloha č. 1 k vyhláške č. 143/2012 Z. z.
  3. LUPTÁK, Peter. Slovenské mená cicavcov sveta. [1. vyd.] Bojnice : Zoologická záhrada, 2003. 218 s. ISBN 80-969059-9-6. S. 62.
  4. Anonym (preklad: GUTTEKOVÁ, A.). Svet živočíšnej ríše. Dotlač 1. vydania. Martin: Osveta, 1984. s. 246
  5. psovité. In: BETINA, Vladimír et al. Malá encyklopédia biológie. Bratislava: Obzor, 1975. s. 407
  6. fenek. In: Slovník súčasného slovenského jazyka A–G, H-L, M-N, 2006, 2011, 2015 dostupné online

Iné projekty
  • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Psovité
  • Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Psovité
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.