Dingo austrálsky

Dingo austrálsky[2] (iné názvy: pes dingo, dingo[3]; lat. Canis dingo, Canis lupus dingo) je austrálska psovitá šelma, väčšinou chápaná ako poddruh vlka dravého (Canis lupus dingo), niekedy ako samostatný druh Canis dingo.

dingo austrálsky
Stupeň ohrozenia
VyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
[1]
Vedecká klasifikácia
 
Vedecký názov
Canis dingo
Meyer, 1793
Synonymá
Canis familiaris dingo, Canis familiaris
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
 Biologický portál

Pravdepodobne vznikol zo psa domáceho počas posledných 10 000 rokov a je teraz schopný žiť v mnohých prírodných terénoch. Loví raz denne za súmraku. Loví králiky, hlodavce, malé kengury a vtáky. Príležitostne alebo v čase núdze sa živí aj ovocím, časťami rastlín a zdochlinami. Mladé samce bývajú samotárske a potulné. Dospelí dingovia obvykle tvoria ustálené svorky, ale tam, kde je populácia riedka a silno roztrúsená, žijú skôr v pároch. Pária sa v júni až auguste. Šteňatá sa narodia približne za 9 týždňov po spárení. Samici sa môže narodiť až deväť šteniat. Mláďatá sú schované v brlohu pod zemou, z ktorého prvýkrát vylezú po troch týždňoch od narodenia. Po ôsmich týždňoch opúšťajú brloh úplne. Mladých dingov na cestách najprv sprevádzajú dospelí, v troch až šiestich mesiacoch sa úplne osamostatnia.

Pôvod

Pomocou genetickej analýzy bolo preukázané, že pes dingo sa izolovane vyvíjal v Austrálii počas asi 5 000 rokov a bol do nej pravdepodobne zavlečený pravekými ľuďmi prichádzajúcimi do Austrálie z juhovýchodnej Ázie.[4]

Základné informácie
  • dĺžka: 0,72 – 1,1 m
  • chvost: 21 – 36 cm
  • hmotnosť: 9 – 21,5 kg
  • dĺžka života vo voľnej prírode: 8 – 10 rokov
  • dĺžka života v zajatí: až 14 rokov

Referencie
  1. Corbett, L.K. 2008. Canis lupus ssp. dingo. The IUCN Red List of Threatened Species 2008: e.T41585A10484199. http://dx.doi.org/10.2305/IUCN.UK.2008.RLTS.T41585A10484199.en. Prístup 13. marec 2019.
  2. LUPTÁK, Peter. Slovenské mená cicavcov sveta. [1. vyd.] Bojnice : Zoologická záhrada, 2003. 218 s. ISBN 80-969059-9-6.
  3. dingo. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2003. 702 s. ISBN 80-224-0761-5. Zväzok 3. (Č – Eg), s. 390.
  4. Matkou psů dingo byla fena čínského domestikovaného psa [online]. osel.cz, [cit. 2019-03-13]. Dostupné online. (po česky)

Iné projekty

Zdroj
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Dingo na českej Wikipédii.
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.