Primera División (Argentína)

Copa Campeonato, prvá trofej pre majstra krajiny.

Začiatok organizovaného ligového futbalu v Argentíne siaha do roku 1891, kedy Angličan Alex Lamont zo súkromnej školy St. Andrew's Scots School v Buenos Aires založil prvú futbalovú súťaž. Bola prvá futbalová liga mimo Britských ostrovov na svete. Prvé zápasy sa hrali 12. apríla 1891 medzi tímami Buenos Aires FC a St. Andrew's a tímami Old Caledonians a Belgrano FC. Hralo sa systémom každý s každým a tím s najviac bodmi získal majstrovský titul. V roku 1912 nastali nezhody vo futbalovej federácií a v krajine sa začali hrávať súbežne dve najvyššie súťaže, jedna organizovaná argentínskou futbalovou federáciu (Asociación del Fútbol Argentino – AFA) a druhá organizáciou Federación Argentina de Football (FAF)[2]. Tento stav trval tri sezóny do roku 1914. Druhé rozdelenie súťaže nastalo v ročníku 1919, kedy väčšina tímov opustila ligu organizovanú futbalovou federáciou (AFA) a vytvorila vlastnú federáciu Asociación Amateurs de Football (AAm), ktorá organizovala vlastnú najvyššiu súťaž[3]. Tento stav trval do sezóny 1926. V roku 1931 sa 18 klubov rozhodlo vytvoriť profesionálnu futbalovú súťaž a vystúpili z vtedajšej amatérskej ligy. Nie všetky tímy sa však pridali a tak sa znova hrali súbežne dve súťaže, profesionálna Liga Argentina de Football (LAF) a amatérska Asociación Argentina de Football (AFA)[4]. Tento stav trval do roku 1934. V roku 1936 sa najvyššia súťaž na jednu sezónu opäť rozdelila na dve súbežne hrané a to na Copa de Honor a Copa Campeonato. Víťazi oboch súťaží následne hrali spolu finále o pohár Copa de Oro[5]. Vo všetkých prípadoch sa za majstrov krajiny rátajú víťazi oboch súbežne hraných súťaží, tým pádom má Argentína v niektorých ročníkoch z tohto obdobia až dvoch majstrov. Už v tejto dobe sa vytvorila tzv. veľká päťka klubov argentínskeho futbalu, ktorú tvoria Boca Juniors, River Plate, Independiente, Racing Club a San Lorenzo. Práve tieto tímy dominovali prvému obdobiu vo futbale v krajine.

Vélez Sarsfield, víťaz časti Nacional 1968.

V roku 1967 bolo rozhodnuté, že turnaj s jednou súťažou sa prestane hrať a bude nahradený dvoma súťažami, ktoré sa budú hrať v rovnakom roku a to ligou Metropolitano a ligou Nacional[6]. Do ligy Metropolitano boli pripustené kluby zo starého systému a do ligy Nacional sa dostali kluby z regionálnych súťaží. Víťazi oboch súťaží sa považujú za majstra krajiny a teda v tomto období má Argentína dvoch rovnocenných majstrov z každej sezóny. Vďaka tomuto systému sa dokázali presadiť aj tímy, ktoré boli považované za menšie ako Estudiantes, Vélez Sarsfield či Chacarita Juniors. Aj tento systém bol počas svojej existencie niekoľkokrát zmenený.

V roku 1985 padlo rozhodnutie, že doterajší formát bude nahradený novým, ktorý bude podobný formátom, ktoré boli v Európe[7]. V Argentíne, podobne ako vo väčšine krajín v južnej hemisfére, sa sezóna začínala aj končila v rovnakom roku. Po zmene sa sezóna začínala podobne ako v Európe, teda v lete, resp. na jeseň a končila na jar. Víťazom súťaže sa stal klub, ktorý skončil na konci sezóny prvý v tabuľke. Od sezóny 1988/89 sa začali udeľovať tri body za výhru. V prípade, ak zápas skončil remízou, kopali sa pokutové kopy, kedy víťaz dostal dva body a tím čo prehral si pripísal jeden bod. Táto zmena sa však vôbec neuchytila a celý systém bol onedlho nahradený.

Estudiantes, víťaz časti Apertura 2006.

Kluby River Plate a Boca Juniors sú najúspešnejšie tímy v krajine.

V roku 1991 sa začal znova hrávať formát dvoch súťaží hraných v jednom roku, vznikla tak Apertura a Clausura. V ročníku 1990/91 hrali víťazi oboch súťaží zápas o titul[8]. Zápas o titul sa síce hral aj v nasledujúcej sezóne, no napriek tomu boli za majstra uznané oba kluby, ktoré vyhrali jednotlivé časti daného ročníka. Od sezóny 1992/93 už bolo od zápasu o majstra upustené a za majstra bol považovaný víťaz tak časti Apertura, ako aj časti Clausura. Argentína tak mala znova dvoch majstrov v jednom ročníku. Obdobie, kedy sa súťaž hrala však bol zachovaný, a tak sa hralo stále systémom jeseň-jar. Pôvodne boli udeľované dva body za výhru, no od sezóny 1995/96 sa začali za víťazstvo dávať tri body a jeden za remízu. Napriek tejto zmene dominovali aj v tomto formáte kluby z oblasti hlavného mesta. Iba jediný klub mimo tejto oblasti sa v tomto období dokázal presadiť, keď tím Estudiantes vyhral päť titulov.

Od sezóny 2012/13 sa Apertura a Clausura zmenili na "Torneo Inicial" a "Torneo Final"[9]. Jednalo sa v podstate o rovnaký systém, no na konci sezóny mal byť vyhlásený iba jeden majster. Problematickosť tohto formátu sa naplno prejavila v sezóne 2012/13, kedy víťazi oboch súťaži hrali finálový zápas o titul, tzv. Superfinal 2013/14, no napriek tomu sa majstrami stali oba kluby a víťaz finálového zápasu si pripísal dokonca titul navyše a teda v jednej sezóne boli udelené až tri majstrovské tituly. Z tohto dôvodu mal formát veľa odporcov a po krátkej dobe bol zrušený.

Po neúspechu predchádzajúceho formátu sa v auguste 2014 začala nová sezóna, v ktorej sa už hrala iba jedna spoločná súťaž, ktorú tvorilo 20 klubov[10]. Od sezóny 2015 začalo ligu hrať dokonca až 30 tímov[11]. Tieto tímy boli po sezóne 2016 rozdelené na dve zóny, pričom každú zónu tvorilo 15 klubov. Víťazi oboch zón hrali finálový zápas o majstrovský titul. V roku 2016 však už argentínska futbalová federácia ohlásila nový systém pre nasledujúce sezóny. Sezónu 2016/17 bude hrať 30 tímov, štyri zostúpia do druhej ligy, no postúpia iba dve. Nasledujúcu sezónu tak bude hrať 28 klubov, pričom opäť štyri zostúpia a dva postúpia. Takto sa každý rok bude postupne znižovať počet klubov v najvyššej súťaži až kým nebude mať Primera División 22 účastníkov.