Club Atlético Banfield

V roku 1912 sa argentínska liga rozdelila na dve súčasne hrané konkurenčné ligy. Vďaka tomu sa Banfield dostal do prvej ligy bez toho, aby vôbec hral druhú najvyššiu súťaž. Klub sa tak predstavil v prvej lige v sezóne 1913, kedy skončil v strede tabuľky[3]. Už v nasledujúcej sezóne sa klubu darilo viac a obsadil dokonca štvrté miesto. V roku 1914 ale začala Prvá svetová vojna a keďže väčšina hráčov klubu mala britský pôvod, narukovali títo do britskej armády a išli bojovať do Európy[4]. Z tohto dôvodu v ročníku 1915 neodohral Banfield niektoré zápasy a v lige skončil na pätnástom mieste. Klub postupne klesal a v sezóne 1917 skončil úplne posledný a zostúpil do druhej najvyššej súťaže[5]. V druhej lige skončil klub iba na piatom mieste. Po vojne odohral Banfield úspešný ročník v druhej lige a znova postúpil do najvyššej súťaže. Súťaž bola znova rozdelená a vo svojej lige obsadil klub výborné druhé miesto[6]. Hráč klubu Fausto Lucarelli sa stal najlepším strelcom súťaže. Banfield zároveň vyhral aj vtedajší národný pohár. V sezóne 1921 sa klub pridal k druhej futbalovej federácií a hral tak konkurenčnú súťaž. Tu skončil iba v strede tabuľky[7]. Zvyšok 20. rokov strávil klub zväčša v spodnej časti tabuľky. V sezóne 1931 sa klubový futbal v Argentíne profesionalizoval, no nie všetky kluby súhlasili s touto zmenou a tak sa prvá liga znova rozdelila. Banfield zostal v pôvodnej, no amatérskej súťaži. V sezóne 1933 v nej skončil na treťom mieste. O rok neskôr bol už druhý[8]. V roku 1935 sa liga znova zjednotila, no už ju mohli hrať iba profesionálne kluby. Keďže však bol Banfield stále amatérskym klubom, musel povinne v roku 1935 hrať druhú najvyššiu súťaž. Tu sa klubu vôbec nedarilo a v roku 1938 dokonca skončil posledný a mal tak zostúpiť až do tretej najvyššej súťaže[9].

Tím z roku 1946 vyhral druhú ligu.

Novým prezidentom klubu bol zvolený mladý podnikateľ Florencio Sola. Jeho hlavnou úlohou bolo zabrániť zostupu do tretej ligy, na čo chcel využiť skutočnosť, že klub Estudiantil Porteño sa rozhodol ukončiť futbalovú činnosť a bol následne vylúčený z futbalovej federácie a aj druhej ligy. To sa aj podarilo a Banfield mohol hrať ďalej druhú ligu[10]. V ročníku 1939 získal viacero hráčov na hosťovanie, vďaka tomu sa mu darilo viac ako pred tým a obsadil výborné štvrté miesto. V následnom play-off o postup bol klub úspešný a vrátil sa do prvej ligy[11]. Sezónu 1940 hral klub už s úplne novým tímom a zakončil ju v strede tabuľky. V tejto sezóne dostal klub svoju prezývku "El Taladro", teda vŕtačka, ktorá mu zostala do súčasnosti. V roku 1941 bol klub potrestaný za pokus o ovplyvnenie zápasov a úplatkárstvo. Bolo mu odpočítaných 16 bodov, no vďaka výborným výkonom sa mu podarilo vyhnúť zostupu[12]. V nasledujúcich ročníkoch podával striedavé výkony. V sezóne 1944 skončil klub posledný a zostúpil do druhej najvyššej súťaže[13]. V druhej lige hral klub do roku 1946. Zvyšok 40. rokov strávil klub v strede tabuľky. V ročníku 1949 sa hráč klubu Juan José Pizzuti stal najlepším strelcom ligy. V sezóne 1951 bol klub veľmi blízko úspechu. V lige obsadil delené prvé miesto s tímom Racing Club. Z tohto dôvodu sa hrali dva barážové zápasy o titul. V tých padol iba jediný gól, ktorý však strelil Racing Club a získal tak majstrovský titul. V oboch zápasoch rozhodovali anglickí rozhodcovia[14]. V ďalších sezónach však začal Banfield postupne klesať, v sezóne 1954 skončil posledný a zostúpil do druhej najvyššej súťaže[15]. Zvyšok 50. rokov strávil klub v druhej lige.

Tím zo 60. rokov.

Aj začiatok 60. rokov trávil Banfield iba v druhej lige. V roku 1962 však bol úspešný, obsadil prvé miesto a po rokoch postúpil znova do najvyššej súťaže[16]. V 60. rokoch sa tímu podarilo uchytiť v prvej lige, keď pravidelne obsadzoval miesta v strede tabuľky. V tejto dobe v klube hrali aj reprezentanti Jorge Carrascosa a José Manuel Ramos Delgado. Na začiatku 70. rokov sa výkony klubu postupne zhoršovali a tento sa začal približovať zostupovým miestam. V časti Metropolitano sezóny 1972 tak Banfield skončil posledný a po desiatich rokoch znova zostúpil[17]. Po roku sa však vrátil späť do ligy. Zostup mu ale hrozil aj v ročníku 1974, no v tejto sezóne nikto nezostupoval. Vypadnutie nakoniec prišlo v sezóne 1978, kedy v časti Metropolitano obsadil klub predposledné miesto[18]. V druhej lige tento raz klub strávil deväť sezón. Do prvej ligy sa vrátil na jednu sezónu v ročníku 1987/88, po ktorom opäť vypadol. Prvá šanca na postup prišla v sezóne 1990/91, kedy Banfield prehral až vo finále play-off o postup. V ročníku 1992/93 bol klub úspešný, vyhral druhú ligu a postúpil do najvyššej súťaže[19]. Počas sezóny 1996/97 sa Banfield dostal do finančných problémov, čo sa prejavilo posledným miestom v zostupovej tabuľke a vypadnutím do druhej ligy[20].

Majstrovský tím zo sezóny 2009/10.

V sezóne 2000/01 vyhral Banfield v play-off druhú ligu a vrátil sa znova do najvyššej súťaže[21]. V lige sa klubu konečne darilo viac, v sezóne 2003/04 dokonca skončil tretí v časti Apertura a štvrtý v časti Clausura. O rok neskôr obsadil v časti Clausura druhé miesto[22]. Dobré výkony podával Banfield aj v ročníku 2007/08, keď v časti Apertura obsadil tretie miesto, hráč tímu Darío Cvitanich sa stal najlepším strelcom tejto časti súťaže. V sezóne 2009/10 dosiahol klub svoj najväčší úspech, keď skončil na prvom mieste v časti Apertura a získal tak svoj prvý majstrovský titul, hráč tímu Santiago Silva sa zároveň stal najlepším strelcom tejto časti súťaže[23]. Avšak už o pár rokov neskôr, v sezóne 2011/12 skončil Banfield v oboch častiach súťaže posledný a zostúpil do druhej ligy[24]. V druhej lige bol klub už iba dve sezóny, keď v ročníku 2013/14 vyhral druhú ligu a vrátil sa tak späť do najvyššej súťaže. Banfield obsadil sedemnáste miesto, no súťaž sa mala v nasledujúcom ročníku rozširovať, takže žiadny tím nezostúpil. V sezóne 2015 skončil klub na ôsmom mieste a kvalifikoval sa do kontinentálnej súťaže Copa Sudamericana[25]. V ročníku 2016/17 hral klub oveľa lepšie, obsadil výborné piate miesto a kvalifikoval sa tak dokonca do Copa Libertadores[26].

• Primera División (1): 2009 Apertura
• Primera B Nacional (3): 1992/93, 2000/01, 2013/14
• División Intermedia (1): 1919
• Primera B (6): 1899, 1900, 1939, 1946, 1962, 1973

• Copa de Honor Municipalidad de Buenos Aires (1): 1920