Club Atlético Rosario Central

Tím z roku 1937.

V roku 1931 sa argentínska liga profesionalizovala. Zároveň bola vytvorená nová federácia združujúca kluby z mesta Rosario, a to Asociación Rosarina de Fútbol a táto začala organizovať novú regionálnu ligu. Rosario Central vyhralo túto ligu v ročníkoch 1937 a 1938. V roku 1939 sa klub spolu so svojim rivalom tímom Newell's Old Boys prihlásili do argentínskej futbalovej federácie a zároveň požiadali o možnosť hrať najvyššiu futbalovú súťaž. Túto požiadavku futbalová federácia akceptovala a oba kluby tak mohli hrať konečne prvú ligu. Rosario Central obsadil vo svojej prvej sezóne jedenáste miesto[3]. Avšak už v ročníku 1941 klub zostúpil do druhej najvyššej súťaže, keď obsadil posledné miesto[4]. No už po jednej sezóne sa vrátil späť do najvyššej súťaže. Zvyšok 40. rokov 20. storočia strávil klub v strede ligovej tabuľky. V sezóne 1950 však Rosario Central obsadil zas posledné miesto a znova zostúpil do druhej ligy[5]. Po roku sa však klub opätovne vrátil do najvyššej súťaže. Aj 50. roky strávil klub v strede ligovej tabuľky, okrem dvoch ročníkov, kde skončil predposledný a tesne sa tak vyhol zostupu. Taktiež v 60. rokoch sa Rosario Central umiestňoval v strede tabuľky. V sezóne 1967, keď sa súťaž rozdelila na časti Metropolitano a Nacional, skončil klub v časti Nacional na treťom mieste[6]. O rok neskôr v časti Nacional skončil klub štvrtý. V roku 1970 sa v časti Nacional dostal klub až do finále tejto časti súťaže, kde však prehral s tímom Boca Juniors[7].

Majstrovský tím z roku 1971.

Zlepšené výsledky z predchádzajúcej dekády sa naplno prejavili na začiatku 70. rokov. V roku 1971 sa trénerom klubu stal bývalý reprezentant Ángel Labruna. Už v sezóne 1971 v časti Nacional vyhral Rosario Central svoju skupinu. Následne v semifinále vyhral nad svojim najväčším rivalom Newell's Old Boys a potom vo finále porazil tím San Lorenzo a vyhral tak svoj vôbec prvý majstrovský titul[8]. V sezóne 1973 vyhral klub už svoj druhý majstrovský titul, keď vyhral finálový turnaj časti Nacional[9]. O rok neskôr skončil klub druhý tak včasti Metropolitano, ako aj Nacional. V tomto ročníku sa do klubu dostal jeden z najznámejších argentínskych futbalistov Mario Kempes. V sezóne 1979 sa v oboch častiach súťaže prebojoval Rosario Central do semifinále. V tomto období sa trénerom klubu stal Ángel Tulio Zof. V ročníku 1980 sa klub dostal do finále časti Nacional, v ktorom zvíťazil a získal tretí majstrovský titul[10]. Vtedajší tím dostal prezávku "La Sinfónica", ktorá vyplývala z výborného herného prejavu družstva. V nasledujúcom ročníku sa už ale tímu nepodarilo prebojovať v časti Nacional ani do semifinále. V nasledujúcich sezónach sa však klubu veľmi nedarilo, končil skôr v spodnej časti ligovej tabuľky. Zlé výsledky vyvrcholili v sezóne 1984, keď klub skončil na základe koeficientu predposledný v zostupovej tabuľke a vypadol tak do druhej ligy[11]. Už o dve sezóny sa Rosario Central opätovne vrátil do najvyššej súťaže. Hneď ako nováčik v sezóne 1986/87 skončil klub na prvom mieste a vyhral svoj štvrtý titul[12]. Hráč tímu Omar Palma sa stal v tomto roku najlepším strelcom súťaže. Zvyšné sezóny 80. rokov strávil klub v hornej časti tabuľky.

Majstrovský tím z roku 1987.

90. roky strávil klub striedavo v hornej a dolnej časti ligovej tabuľky. Až v sezóne 1997/98 sa v časti Apertura umiestnil na treťom mieste[13]. Lepší výsledok dosiahol klub v poslednej sezóne tejto dekády 1999/00, keď v časti Apertura obsadil výborné druhé miesto[14]. Napriek slabým výsledkom v tomto období zaznamenal Rosario Central v ročníku 1995 úspech v kontinentálnom pohári Copa CONMEBOL (predchodca pohára Copa Sudamericana). Tu sa prebojoval postupne až do finále, kde po dvoch zápasoch zvíťazil nad brazílskym klubom Atlético Mineiro a vyhral tak svoj jediný medzinárodný titul[15]. Nové tisícročie začal klub posledným miestom v časti Clausura sezóny 2000/01. Klubu sa veľmi nedarilo ani v nasledujúcich sezónach a v ročníku 2003/04 bol znova posledný v časti Clausura. V ďalších sezónach sa postavenie klubu v tabuľke stabilizovalo v jej strede. No už v sezóne 2007/08 obsadil zas posledné miesto, tento raz v časti Apertura. V nasledujúcom ročníku bol klub v časti Apertura predposledný a na základe zlých výsledkov z predchádzajúcich ročníkov bol jeho koeficient v zostupovej tabuľke veľmi zlý a Rosario Central musel hrať baráž o udržanie sa v najvyššej súťaži, kde však bol úspešný. Zlepšenie prišlo v sezóne 2009/10, klub bol v oboch častiach sezóny tesne pod stredom tabuľky, no naplno sa prejavili zlé výsledky z predchádzajúcich sezón a v zostupovej tabuľke tak bol Rosario Central znova na mieste, kde musel hrať baráž o udržanie sa. Tento krát už bol neúspešný a zostúpil do druhej najvyššej súťaže[16]. V prvej sezóne v druhej lige skončil klub až v strede tabuľky, v nasledujúcej bol štvrtý a prehral v baráži o postup. Sezónu 2012/13 však vyhral a postúpil späť do prvej ligy. Hneď po svojom návrate do najvyššej súťaže sa klub kvalifikoval do Copa Sudamericana. V sezóne 2015 obsadil Rosario Central výborné tretie miesto, čo bolo najlepšie umiestnenie klubu po mnohých rokoch. V roku 2016 tak mohol hrať Copa Libertadores, kde skončil vo štvrťfinále. V sezóne 2016/17 skončil klub na dvanástom mieste.

• Primera División (4): 1971 Nacional, 1973 Nacional, 1980 Nacional, 1986/87
• Primera B Nacional (1): 2012/13
• Primera B (3): 1942, 1951, 1985

• Copa de Competencia La Nación (1): 1913
• Copa Dr. Carlos Ibarguren (1): 1915
• Copa de Honor Municipalidad de Buenos Aires (1): 1916
• Copa de Competencia Jockey Club (1): 1916
• Copa de Competencia (Asociación Amateurs) (1): 1920

• Copa CONMEBOL (1): 1995

• Liga Rosarina:
  • Copa Nicaso Vila (10): 1908, 1914, 1915, 1916, 1917, 1919, 1923, 1927, 1928, 1930
  • Copa Estímulo (1): 1922
• Federación Rosarina (1): 1913
• Asociación Amateurs Rosarina (2): 1920, 1921
• Asociación Rosarina de Fútbol:
  • Torneo Luciano Molinas (2): 1937, 1938
  • Torneo Preparación (1): 1936
  • Torneo Hermenegildo Ivancich (1): 1937