Asociación Atlética Argentinos Juniors

Tím z roku 1927.

V roku 1931 sa profesionalizoval futbal v krajine, nie všetky kluby však súhlasili s týmto krokom a liga sa tak rozdelila na dve súbežne hrané súťaže. Argentinos Juniors sa pripojil k profesionálnej lige. V roku 1933 obsadil klub štrnáste miesto, ktoré malo znamenať zostup, no vzhľadom k tomu, že liga sa mala znova reorganizovať a v roku 1934 sa klub spojil s tímom Club Atlético Atlanta, hral aj v nasledujúcom roku prvú ligu. V sezóne 1934 skončil vo svojej súťaži na poslednom mieste. Liga však v tej dobe prechádzala často rôznymi transformáciami a preto Argentinos Juniors ani tento raz nezostúpil. Aj v ročníku 1936 obsadil klub vo svoje súťaži posledné miesto, no znova nezostúpil z rovnakých dôvodov. Zlá forma tímu pokračovala v roku 1937 skončil predposledný, tento raz však už zostúpil do druhej najvyššej súťaže[3]. Druhú ligu vyhral klub už v roku 1940, no nebolo mu umožnené hrať najvyššiu súťaž, keďže jeho ihrisko nespĺňalo požiadavky na prvú ligu. Futbalová federácia nebola ochotná udeliť klubu výnimku hrať na inom štadióne tak, ako ju udelila iným klubom pred tým[4]. V roku 1943 začal v klube svoju kariéru Hector Ingunza, ktorý sa stal po troch sezónach (1943 až 1946) so 143 gólmi najlepším strelcom klubovej histórie. Aj v roku 1948 sa klubu v druhej lige darilo, kvalifikoval sa do baráže o postup do prvej ligy. Súťaž však bola prerušená štrajkom hráčov. Následne futbalová federácia zrušila celý ročník súťaže a nikto tak nepostúpil. V druhej lige strávil Argentinos Juniors ešte niekoľko sezón, kým sa mu nezačala v polovici 50. rokov konečne viac dariť.^{[chýba zdroj]}

Tím, ktorý v roku 1955 vybojoval postup do prvej ligy.

Predstavitelia a fanúšikovia klubu cítili po posledných rokoch veľkú krivdu, keďže klub dvakrát nepostúpil z dôvodu rozhodnutia futbalovej federácie[5]. Frustráciu však ukončila sezóna 1954, kedy klub obsadil v druhej lige druhé miesto. Vytúžený postup prišiel o rok neskôr, keď klub konečne po 18. rokoch postúpil znova do najvyššej súťaže. V prvej sezóne po návrate do prvej ligy skončil klub tesne nad zostupovým miestom. Klub sa postupne usadil v strede tabuľky, kde strávil niekoľko sezón po sebe. Pred sezónou 1960 došlo k reorganizácií tímu, v tomto ročníku sa mu darilo a skončil na výbornom treťom mieste[6]. Ani v 60. rokoch sa klubu veľmi nedarilo, v lige končil skôr v spodnej časti tabuľky, v sezóne 1964 obsadil dokonca predposledné miesto. V roku 1967 došlo k ďalej reorganizácií súťaže a liga sa rozdelila na dve súťaže Metropolitano a Nacional. V tomto ročníku sa klub iba tesne vyhol zostupu. Zvyšok 60. rokov klub síce strávil v prvej lige, no obsadzoval spravidla miesta v spodnej časti tabuľky. Ani 70. rokoch nezaznamenal Argentinos Juniors lepšie výsledky a stále sa umiestňoval v spodnej časti tabuľky. V ročníku 1975 však klub skončil na predposlednom mieste v časti Metropolitano a iba vďaka tomu, že žiadny tím v tejto sezóne nezostupoval, nevypadol do druhej ligy.^{[chýba zdroj]}

Diego Maradona v drese klubu.

20. októbra 1976 debutoval v drese Argentinos Juniors najslávnejší argentínsky futbalista v dejinách Diego Maradona. Klub prehrával 0:1 a tréner poslal na ihrisko iba 15-ročného hráča menom Diego Maradona. Tým sa stal Maradona historicky najmladším hráčom, ktorý kedy hral najvyššiu súťaž v Argentíne až do roku 2003[7], keď tento rekord prekonal Sergio Agüero (neskorší zať Maradonu). Klub síce zápas prehral, no začala skvelá kariéra Diega Maradonu a zároveň bol položený základ aj pre neskoršie úspechy klubu Argentinos Juniors. Klub sa začal postupne posúvať v tabuľke nahor, najprv bol deviaty, potom už piaty a v sezóne 1979 dokonca tretí v časti Metropolitano. V roku 1980 dosiahol klub historicky najlepšie umiestnenie, keď obsadil druhé miesto v časti Metropolitano, v časti Nacional vyhral svoju skupinu a následne prehral až vo štvrťfinále tejto časti najvyššej súťaže. Následne bol Diego Maradona predaný za 1 milión amerických dolárov do klubu Boca Juniors. Význam Maradonu sa prejavil prakticky ihneď a v sezóne 1981 skončil klub v časti Metropolitano až na pätnástom mieste, teda tesne nad zostupovými pozíciami. Z peňazí, ktoré Argentinos Juniors zarobil na predaji Maradonu však začal nakupovať nových hráčov. Už v sezóne 1983 sa klub prebojoval do semifinále časti Nacional. Koncepčná práca sa prejavila už v sezóne 1984, najprv klub skončil vo štvrťfinále časti Nacional, no v časti Metropolitano vyhral celú súťaž a získal tak svoj prvý majstrovský titul[8]. Vďaka tomu sa klub kvalifikoval do ročníka 1985 juhoamerickej obdoby európskej Ligy Majstrov Copa Libertadores. Klubu sa darilo aj v Copa Libertadores, kde sa postupne prebojoval až do finále. Tu narazil na klub z Kolumbie América de Cali, ktorý v troch zápasoch porazil a získal tak svoj prvý medzinárodný titul[9]. V sezóne 1985 najvyššej argentínskej súťaže sa klub postupne prebojoval až do finále časti Nacional, kde porazil klub Vélez Sarsfield a získal tak svoj druhý majstrovský titul[10]. Vďaka výhre v Copa Libertadores hral v roku 1985 Argentinos Juniors aj Interkontinentálny pohár. Tu sa stretol s talianskym klubom Juventus Turín, pod vedením trénera Giovanniho Trapattoniho a v zostave s hráčmi ako Michel Platini, Michael Laudrup, Gaetano Scirea a Antonio Cabrini. Sila súpera sa prejavila a Argentinos Juniors prehral po penaltách. V roku 1986 však klub vyhral aspoň Copa Interamericana. Tým sa skončilo najlepšie obdobie v histórií klubu.^{[chýba zdroj]}

Claudio Borghi v drese klubu.

V sezóne 1985/86 sa začala v Argentíne hrať prvá liga v novom európskom formáte. Argentinos Juniors skončil na štvrtom mieste. V sezóne 1986/87 sa mu vôbec nedarilo a obsadil až sedemnáste miesto. V roku 1988 sa úspešný tím rozpadol, keď väčšina hráčov prestúpila postupne do iných klubov. V sezóne 1988/89 však ešte klub obsadil siedme miesto. 90. roky začal klub pomerne dobre, keď v sezóne 1990/91 v časti Apertura obsadil štvrté miesto. V časti Clausura však skončil tretí od konca. V ročníku 1992/93 skončil klub v časti Apertura predposledný a v zostupovej tabuľke sa umiestnil tesne nad zostupovými miestami. V sezóne 1994/95 v časti Apertura obsadil klub výborné piate miesto, no v časti Clausura skončil posledný. O rok neskôr skončil znova v spodnej časti tabuľky, v časti Clausura dokonca posledný. Zlé výsledky znamenali po dlhšej dobe opätovný zostup do druhej najvyššej súťaže, keďže v zostupovej tabuľke obsadil klub posledné miesto. V druhej lige obsadil klub prvé miesto a hneď sa vrátil späť do prvej ligy. Zvyšok 90. rokov strávil klub v strede tabuľky. Nové tisícročie začal Argentinos Juniors lepšie, keď v časti Clausura sezóny 2000/01 obsadil štvrté miesto. Horšie výsledky z predchádzajúcich sezón však znamenali, že klub sa v zostupovej tabuľke ocitol na mieste, kde musel hrať baráž o udržanie sa v súťaži, v ktorej však bol úspešný. O rok neskôr však v zostupovej tabuľke skončil predposledný a znova vypadol do druhej ligy. V druhej lige sa klubu pomerne darilo a bojoval o postup, no prehral v barážovom stretnutí o postup. V nasledujúcej sezóne už ale bol klub úspešný a znova postúpil späť do prvej ligy[11].

Po návrate do najvyššej súťaže sa Argentinos Juniors znova ocitol v spodnej časti zostupovej tabuľky a zachránil sa až v barážovom stretnutí. V sezóne 2005/06 bol v oboch častiach sezóny klub síce v strede tabuľky, no znova sa v rámci zostupovej tabuľky umiestnil na barážových miestach, kde si znovu vybojoval zachovanie účasti v prvej lige. Lepšie umiestnenia v ďalších ročníkoch konečne vzdialili klub od zostupových miest. V sezóne 2009/10 však nastal po dlhej dobe zlom, trénerom sa stal odchovanec klubu a majster sveta Claudio Borghi. V časti Apertura najprv skončil klub na šiestom mieste, no v časti Clausura skončil dokonca prvý a vyhral tak svoj tretí majstrovský titul[12]. V sezóne 2010/11 skončil klub v čati Clausura piaty. V sezóne 2012/13 však v oboch častiach súťaže skončil v spodnej časti tabuľky a znova sa ocitol blízko zostupových miest v zostupovej tabuľke. V sezóne 2013/14 sa klubu znova nedarilo a v zostupovej tabuľke bol úplne posledný a opäť vypadol do druhej ligy. Tu strávil Argentinos Juniors iba jednu sezónu a postúpil späť. V ročníku 2015 najvyššej súťaže obsadil pätnáste miesto. V ročníku 2016 bol štrnásty v skupine č. 2 a znova sa ocitol na poslednom mieste zostupovej tabuľky a vypadol. V sezóne 2016/17 tak hral znova druhú ligu, kde však obsadil prvé miesto a postúpil do najvyššej súťaže.^{[chýba zdroj]}

• Primera División (3): 1984 Metropolitano, 1985 Nacional, 2010 Clausura
• Primera B Nacional (2): 1996/97, 2016/17
• Primera B (3): 1940, 1948, 1955

• Copa Libertadores (1): 1985
• Copa Interamericana (1): 1985