Club Atlético River Plate

Klub Atlético River Plate bol založený 25. mája 1901, neďaleko mestskej časti La Boce (neskôr sa stali rivali Bocy Juniors). Klub sa prvýkrát presťahoval do Palerma a neskôr do Núñezu v severnej časti mesta v 1923.

Zápas z roku 1939, hráči: Minella, Vassini a Santamaría

Na začiatku 30. tych rokov, River angažoval útočníka Bernabé Ferreyru z klubu Tigre pre vtedy nevídanú sumu, väčšinu ktorej zaplatili v zlate. Pre to dostal klub prezývku Los Millonarios („Milionári“).

V 40. rokoch Alfredo Di Stéfano a v 50. rokoch Eduardo Omar Sívori hrali za River predtým než sa stali hviezdami v Európe - Sívori pre Juventus a Di Stéfano pre Real Madrid. Niektorí hráči Riveru, vrátane Di Stéfana, krátko hrali v kolumbijskej El dorado „pirátskej“ lige, ktorú neuznávala FIFA, v čase keď bola najbohatšia liga na svete.

Pre atraktívny ofenzívny štýl hry Riveru dostal klub v 40. rokoch prezývku La Máquina („Mašina“). Mená piatich klubových útočníkov (Muñoz, Moreno, Pedernera, Labruna, Loustau) sú známe pre väčšinu argentínskych futbalových fanúšikov. La Máquina je často považovaná za predchodcu Holandského total futbalu vďaka ktorému sa dostali až do finále Majstrovstiev sveta v roku 1974 kde ale podľahli Nemecku.

V rokoch 1952 až 1957 získal River päť zo šiestich ligových titulov, ale následne nasledovalo 18 ročné obdobie bez úspechov. River sa vrátili na špicu v roku 1975 a neskôr dosiahli viacej titulov v rade počas éry trénera Angela Labrunu s hráčmi ako Ubaldo Fillol, Daniel Passarella a Norberto Alonso.

V roku 1983 klub angažoval Enza Francescoliho z uruguajského klubu Montevideo Wanderers aby nahradil Alonsa. Dvakrát v rámci prestupu hral za River, pričom získal výborné renomé a stal sa známy ako „Princ“. V roku 1986, krátko po prestupu Francescoliho do Racing Club Paris do Francúzska, River vyhral prvýkrát Copa Libertadores. Nová generácia domácich odchovancov, vedená Claudiom Caniggiom, dosiahla opäť úspechy s River Plate a tiež v zahraničí.

River Plate vyhral 33 argentínskych profesionálnych ligových titulov, a tiež Interkontinentálny pohár v 1986 a Pohár osloboditeľov dvakrát v rokoch 1986 a 1996. V oboch prípadoch zdolal vo finále kolumbijský klub America de Cali. Tiež triumfoval v Copa Interamericana v 1987, keď vyhral nad LD Alajuelense z Kostariky a Superpohár v roku 1997. River bol prvým klub v Argentíne ktorý v rovnaký rok vyhral Superpohár (Supercopa) a stal sa majstrom ligy (Torneo Apertura 1997). Táto séria úspechov uviedla klub na prvé miesto v rebríčkoch svetových klubov IFFHS, kde sa ocitol počas šiestich mesiacoch a bol prvý argentínsky klub ktorému sa to podarilo.

V roku 1999 špeciálna edícia argentínskeho športového magazínu „El Gráfico“ označila River Plate ako „Šampiónov storočia“ („Campeón Del Siglo“) pre úspechy ktoré klub dosiahol. Zdôraznil najmä 28 ligových titulov, oproti 19 titulom ktoré získal rival Boca Juniors a 13 titulov Independiente (fakty z roku 1999). Ďalší rok v hlasovaní sponzorovaným Fifou River bol označený za argentínsky klub 20. storočia.

V roku 2008 sa trénerom stal Diego Simeone, ktorý doviedol klub po štyroch rokoch k ligovému titulu.[1] Nasledujúcu sezónu dosiahol klub slabé výsledky, ktoré spôsobili Simeoneho rezignáciu v polovici sezóny, klub skončil na poslednom mieste v lige. Stalo sa tak prvýkrát v 107-ročnej histórii klubu.

River Plate a Boca Juniors sú dva najväčšie kluby v Argentíne. Zápasy medzi týmito mestskými rivalmi označované ako derby El Superclásico bolo označené BBC ako jedno z najatraktívnejších derby na svete.[2] Denník The Observer ho dokonca zaradil do zoznamu slávnych zápasov, ktoré musí fanúšik vidieť pred smrťou.[3]

Fanúšikovia a novinári prezentujú River Plate pod prezývkou Milionári. Prezývka pochádza z 30. rokov, kedy klub urobil viaceré známe prestupy. V rokoch 1979 až 1981 patril River k najbohatším klubom na svete.

Fanúšikovia rivalov označujú River Plate ako Gallinas (sliepky). Prezývka pochádza z roku 1966, kedy vo finále Pohára osloboditeľov, kde hrali proti uruguajskému klubu Peñarol. River vyhrával už 2-0, ale nakoniec zápas prehral 2-4. Bolo to počas výsledkovo slabého obdobia Riveru, v rokoch 1957 až 1975, kedy River skončil až dvanásťkrát na druhom mieste v lige.

Kvôli červenej páske na tričku sú často označovaný ako El Equipo de la Banda Roja (tím s červenou páskou), alebo jednoducho La Banda (čo znamená aj skupina).

Slávny tím v rokoch 1941 až 1945 mal prezývku La Máquina (mašina). V rokoch 1996 a 1997 počas viacerých úspechov klubu (tri ligové tituly, zisk Pohára osloboditeľov a Superpohára) bol klub novinármi označovaný ako La Maquinita (Malá mašina). V tíme hrali hráči ako Juan Pablo Sorín, Hernán Crespo, Ariel Ortega, Marcelo Salas a Marcelo Gallardo.

Domácim štadiónom klubu je Estadio Monumental Antonio Vespucio Liberti, známy aj ako El Monumental. S kapacitou 65 645 miest je tiež domácim štadiónom pre národnú reprezentáciu. Prvý zápas tu klub odohral 25. mája 1938 proti uruguajskému klubu Peñarol. Štadión bol renovovaný viackrát, najvýznamnejšiou opravu prešiel pred Majstrovstvami sveta v roku 1978.[4]

Estadio Monumental

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Club Atlético River Plate na anglickej Wikipédii.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Club Atlético River Plate

• Oficiálna webstránka