Club Atlético Lanús

Tím v roku 1927 skončil na treťom mieste v prvej lige.

Lanús začal svoje zápasy hrávať v druhej najvyššej argentínskej futbalovej súťaži na starom štadióne klubu Lanús United. Už v roku 1919 vybojoval klub postup do najvyššej súťaže. V tej dobe bola najvyššia argentínska liga rozdelená na dve súbežne hrané konkurenčné súťaže, pričom Lanús sa pripojil k tej, ktorú organizovala tradičná argentínska futbalová federácia. Ale už v priebehu sezóny opustil klub túto súťaž a pripojil sa ku konkurenčnej lige, kde obsadil predposledné osemnáste miesto. Zvyšných dvanásť zápasov v pôvodnej lige bolo skontumovaných v prospech súperov klubu. Napriek tomu obsadil v konečnej tabuľke pôvodnej súťaže jedenáste miesto[2]. V nasledujúcich sezónach sa Lanús umiestňoval v spodnej časti tabuľky. V ročníku 1923 skončil klub dokonca posledný[3]. V ďalších sezónach sa výkony tímu zlepšili a postupne s každým novým ročníkom sa posúval v tabuľke vyššie. V sezóne 1926 obsadil vo svojej lige už šieste miesto. O rok neskôr, keď sa obe ligy zjednotili, obsadil Lanús dokonca výborné tretie miesto, pričom ligu vtedy hralo až tridsaťštyri klubov[4]. V roku 1929 otvoril klub nový štadión. V 20. rokoch sa klub usadil v hornej časti tabuľky. Ale v poslednej sezóne tejto dekády ročníku 1930 obsadil klub až 28 miesto. V ročníku 1931 sa futbalová liga v krajine profesionalizovala. Lanús znova opustil súťaž organizovanú futbalovou federáciou, ktorá zostala amatérska a pridal sa k novej profesionálnej súťaži "Liga Argentina de Football". V tej skončil klub predposledný[5]. V sezóne 1933 skončil klub na pätnástom mieste, no táto pozícia bola zostupová[6]. Následne vyzvala futbalová federácia dva kluby z mesta Lanús (druhý klub z mesta bol Talleres de Remedios de Escalada), aby sa spojili a hrali súťaž pod názvom Unión Talleres-Lanús. Predstavitelia futbalovej federácie dali klubom podmienku, že ak sa nespoja, oba zostúpia (oba kluby v danom ročníku skončili na zostupových pozíciách). Pod tlakom hrozby zostupu predstavitelia oboch klubov súhlasili a ročník 1934 tak hral spojený klub Unión Talleres-Lanús, ktorý obsadil dvanáste miesto. V ročníku 1935 sa znova hrala iba jedna súťaž, kluby sa znova osamostatnili a najvyššiu súťaž tak hrali separátne. Lanús obsadil jedenáste miesto. V sezóne 1938 klub Talleres de Remedios de Escalada z najvyššej súťaže zostúpil a v nej tak zostal už iba Lanús[7]. 30. roky 20. storočia strávil klub v spodnej časti tabuľky.

Tím v roku 1956 obsadil výborné druhé miesto.

V sezóne 1943 sa hráč klubu Luis Arrieta stal jedným z troch najlepších strelcov ročníka. Aj 40. roky však klub trávil v spodnej časti tabuľky. Nevýrazné výkony sa negatívne prejavili v sezóne 1949, kedy skončil Lanús na poslednom mieste spoločne s klubom Huracán. Oba kluby tak museli hrať sériu barážových zápasov o udržanie sa. Po prvých dvoch zápasoch bol stav série vyrovnaný a tak sa hral tretí zápas, ktorý mal rozhodnúť. Skóre tohto zápasu bolo 3:3, keď rozhodca odpískal pokutový kop v prospech tímu Lanús. Na protest voči tomuto rozhodnutiu opustili hráči klubu Huracán ihrisko, čím bol zápas zrušený. Futbalová federácia však sa však rozhodla nepotrestať Huracán a nariadila nový zápas. Vo štvrtom zápase neodpískal rozhodca pokutový klub v prospech Lanúsu a Huracán tak zápas vyhral 3:2. Na protest tak tento raz opustili zápas hráči klubu Lanús. Futbalová federácia však následne rozhodla, že potrestá Lanús preradením do druhej najvyššej súťaže[8]. V druhej lige však klub strávil iba jednu sezónu, keď vyhral tento ročník a postúpil tak späť do najvyššej súťaže[9]. Hneď v prvej sezóne sa klubu darilo nad očakávania. Klub skončil na piatom mieste a hráč tímu José Florio, ktorý strelil v danom ročníku 21 gólov bol predaný do talianskeho klubu Torino. V ročníku 1954 obsadil klub štvrté miesto, o rok neskôr bol znova piaty. V sezóne 1956 skončil Lanús na výbornom druhom mieste[10]. Vďaka výborným výkonom, ktoré vyplývali z vynikajúcej práce s loptou dostal vtedajší tím prezývku "The Globetrotters", čo vyplývalo z názvu slávneho basketbalového tímu. Nasledujúcu sezónu boli skoro všetci hráči klubu väčšinu sezóny zranení (iba jediný hráč odohral všetky zápasy sezóny), Lanús tak skončil predposledný[11]. Klub však zvyšok 60. rokov obsadzoval miesta v spodnej časti tabuľky.

Tím v 60. rokoch.

60. roky začal klub veľmi zle, keď v zostupovej tabuľke obsadil Lanús predposledné miesto a zostúpil tak do druhej ligy[12]. Ani v druhej najvyššej súťažil sa klubu vôbec nedarilo, keď dokázal obsadiť iba miesta v strede tabuľky. Až v ročníku 1964 vyhral klub finálový turnaj súťaže a postúpil tak znova do najvyššej súťaže[13]. V prvej lige sa však klub opäť umiestňoval iba v spodnej časti, až v sezóne 1967 sa jeho výkony zlepšili a posunul sa o niečo vyššie. V roku 1970 však Lanús skončil na poslednom mieste v zostupovej súťaži a vypadol do druhej ligy. V ročníku 1971 Lanús jednoznačne druhú ligu vyhral a vrátil sa späť do prvej ligy[14]. V sezóne 1972 podával klub v najvyššej súťaži katastrofálne výkony, získal rekordne nízky počet bodov a z predposledného miesta v tabuľke znova zostúpil. V druhej lige sa tímu vôbec nedarilo, končil buď v strede tabuľky, alebo neskôr tesne za postupovými miestami. Až v sezóne 1976 druhej ligy sa klub prebojoval cez niekoľko kôl postupových zápasov znova do najvyššej súťaže[15]. V sezóne 1977 však klub skončil tretí od konca a vrátil sa tak naspäť do druhej ligy. Zlé výsledky na ihrisku mali vplyv aj na financie klubu. Lanús sa dostal do veľkých dlhov a čelil tak najhoršej kríze vo svojej histórií. V sezóne 1978 skončil aj v druhej lige až predposledný a v následnom barážovom stretnutí o udržanie sa prehral a šokujúco tak zostúpil dokonca až do tretej najvyššej súťaže[16]. Počet členov klubu sa znížil na iba 2 tisíc členov. Politické skupiny, ktoré boli spojené s dlhmi klubu sa rozhodli, že pomôžu klubu znova napredovať. Tímu pomohli aj fanúšikovia, situácia sa zlepšila a Lanús vyhral tretiu ligu v ročníku 1981. Už v tomto roku sa počet členov klubu zvýšil až na 10 tisíc členov. V sezóne 1984 konečne dokázal Lanús bojovať o postup do prvej ligy, no nebol úspešný[17]. V roku 1986 mal klub už 25 tisíc členov. V ročníku 1989/90 sa klubu podarilo po úspešnom play-off o postup po dlhej dobe vrátiť späť do prvej ligy[18].

V sezóne 1990/91 hral klub po dlhej dobe znova najvyššiu futbalovú súťaž. V nej sa mu však vôbec nedarilo, v časti Apertura skončil posledný, v časti Clausura dvanásty. To znamenalo posledné miesto v zostupovej tabuľke a návrat do druhej ligy. V druhej lige však bol tento raz klub iba jednu sezónu, keď vyhral ročník 1991/92 a postúpil opäť do prvej ligy[19]. V prvej lige sa klubu už darilo viac, keď v oboch častiach sezóny skončil v strede tabuľky. V sezóne 1993/94 sa v časti Apertura umiestnil Lanús na šiestom mieste a kvalifikoval sa tak prvýkrát vo svojej histórií do nejakej kontinentálnej súťaže, konkrétne do Copa CONMEBOL. V roku 1994 debutoval v drese klubu odchovanec Ariel Ibagaza. V roku 1995 sa trénerom klubu stal bývalý argentínsky reprezentant Héctor Cúper. Pod jeho vedením skončil klub v oboch častiach sezóny 1995/96 na výbornom treťom mieste[20]. Vďaka tomu sa klub znova kvalifikoval do Copa CONMEBOL. Tento pohár v sezóne 1996 vyhral, keď vo finále zvíťazil nad klubom z Kolumbie Independiente Santa Fe[21]. V ročníku 1996/97 sa klubu darilo aj v lige, keď v časti Apertura skončil znova tretí. V roku 1997 sa Lanús dostal znova do finále Copa CONMEBOL, no tento raz prehral, keď nestačil na brazílsky klub Atlético Mineiro. V sezóne 1997/98 obsadil Lanús dokonca druhé miesto v časti Clausura[22]. Túto dekádu ukončil klub v strede ligovej tabuľky.

Nové tisícročie začal klub s tímom, ktorý bol postavený hlavne na odchovancoch. Lanús sa umiestňoval zväčša v strede tabuľky. V ročníku 2005/06 prišlo zlepšenie a v časti Clausura obsadil druhé miesto. Prvý domáci úspech prišiel v sezóne 2007/08, keď klub skončil na prvom mieste v časti Apertura a získal tak svoj prvý majstrovský titul[23]. V nasledujúcej sezóne obsadil v časti Apertura štvrté a v časti Clausura tretie miesto. Dekádu však klub ukončil znova v strede tabuľky. V sezóne 2010/11 sa klubu opäť pomerne darilo, keď skončil druhý v časti Clausura. V ročníku 2012/13 v časti Inicial skončil klub štvrtý, v časti Final tretí. O rok neskôr v časti Inicial obsadil Lanús dokonca druhé miesto. V sezóne 2013 hral klub Copa Sudamericana, kde vo finále porazil brazílsky klub Ponte Preta a vyhral tak druhý medzinárodný pohár[24]. V sezóne 2014 sa hrala už iba jedna súťaž, Lanús skončil na treťom mieste. Úspech sa dostavil o dva roky neskôr, keď Lanús najprv vyhral svoju skupinu č. 2 a následne vo finále súťaže porazil klub San Lorenzo, čím získal druhý majstrovský titul[25]. Na začiatku roka 2017 hral Lanús tiež finále Supercopa Argentina, kde vyhral nad víťazom domáceho pohára klubom River Plate. V sezóne 2016/17 obsadil Lanús v najvyššej súťaži ôsme miesto[26].

• Primera División (2): 2007 Apertura, 2016
• Primera B Metropolitana (4): 1950, 1964, 1971, 1976
• Primera B Nacional (4): 1991/92

• Copa del Bicentenario (1): 2016
• Supercopa Argentina (1): 2016

• Copa CONMEBOL (1): 1996
• Copa Sudamericana (1): 2013