Club de Gimnasia y Esgrima La Plata

Majstrovský tím z roku 1929.

V najvyššej súťaži sa klub predstavil v sezóne 1916, pričom hneď obsadil výborné štvrté miesto[2]. V roku 1916 sa klub prvýkrát v jednej súťaži stretol aj so svojim najväčší rivalom tímom Estudiantes. Gimnasia y Esgrima zvíťazil 1:0. Zvyšok tejto dekády strávil klub hlavne v strede ligovej tabuľky. Postupne sa však tímu začalo viac dariť, v roku 1924 otvoril klub svoj nový štadión, kde zaznamenal rekordnú sériu 15 mesiacov bez prehry. V sezóne 1924 skončil vo svojej lige na druhom mieste[3]. Najvyššia súťaž však bola v tej dobe rozdelená na dve súbežne hrané konkurenčné súťaže. V roku 1927 sa liga opäť zjednotila. V tej dobe sa klub umiestňoval v strede tabuľky. V ročníku 1929 sa súťaž rozdelila na dve skupiny, pričom víťazi oboch skupín hrali na konci sezóny finálový zápas o titul. Skupinu A vyhral práve Gimnasia y Esgrima a tak sa v následnom finálovom zápase stretol s tímom Boca Juniors. Vo finále zvíťazil Gimnasia y Esgrima 2:1 a získal tak svoj prvý majstrovský titul[4]. V roku 1931 sa futbal v Argentíne profesionalizoval, čo malo za následok opätovné rozdelenie súťaže na dve súbežne hrané konkurenčné ligy. Gimnasia y Esgrima sa pridal k profesionálnej lige. V tomto období odcestoval klub na turné po Európe a Brazílii. Gimnasia y Esgrima bol vôbec prvý klub, ktorý sa nenachádzal v oblasti hlavného mesta Buenos Aires, na turné mimo krajinu. V Európe sa okrem iných krajín klub predstavil dokonca aj v Československu, kde porazil Spartu Praha. Na začiatku turné zvíťazil nad slávnymi klubmi Real Madrid a FC Barcelona. V roku 1935 sa liga opätovne zjednotila, pričom v nej zostali iba profesionálne kluby vrátane Gimnasia y Esgrima[5]. Zvyšok 30. rokov strávil klub zväčša v hornej polovici najvyššej súťaže.

Tím v roku 1962 obsadil tretie miesto.

40. roky 20. storočia nezačal klub dobre. Už v sezóne 1941 skončil v spodnej časti tabuľky. Rovnaké umiestnenie nasledovalo aj v ďalšej sezóne. V roku 1943 sa klubu vôbec nedarilo a v prvej lige skončil úplne posledný. Zostúpil tak do druhej najvyššej súťaže[6]. V druhej lige hral klub výborne, keď skončil bez problémov na prvom mieste a vrátil sa po jednej sezóne späť do prvej ligy. V prvej lige strávil Gimnasia y Esgrima iba jednu sezónu, keďže v ročníku 1945 skončil znova posledný a zostúpil[7]. Tento raz bol klub v druhej lige dve sezóny, kedy druhú vyhral a postúpil do najvyššej súťaže. V tejto sezóne hral za klub aj reprezentant Antonio Sastre. Klub sa tak predstavil v ročníku 1948 prvej ligy, no opäť skončil úplne posledný[8]. Nezostúpil iba z dôvodu, že sa v tejto sezóne nezostupovalo. V nasledujúcich rokoch sa klub zlepšil a 40. roky ukončil v strede ligovej tabuľky. 50. roky začal klub začal klub zle, keď obsadil posledné miesto[9]. Nasledujúci ročník druhej ligy však znova vyhral a vrátil sa späť do najvyššej súťaže. Tu sa mu tento raz už darilo viac, keď obsadil v ročníku 1953 výborné šieste miesto. Zvyšok 50. rokov končil tím Gimnasia y Esgrima v spodnej polovici tabuľky. V sezóne 1962 trénoval klub úspešný uruguajský tréner Enrique Fernández Viola. Pod jeho vedením hral klub oveľa lepšie, vďaka tomu skončil na konci sezóny na treťom mieste[10]. V 60. rokoch sa klub trvalejšie usadil v prvej lige, podarilo sa mu úspešne prekonať aj zložitejšie obdobie, keď sa liga reformovala na nový formát Metropolitano a Nacional. V ročníku 1970 sa klub dostal až semifinále časti Nacional[11]. Tento tím dostal od fanúšikov prezývku "La Barredora" a je do súčasnosti vnímaný ako jeden z najlepších, ktorý kedy klub mal. 70. roky hral klub lepšie, no stále sa umiestňoval iba v strede tabuľky. Až v sezóne 1979 prišlo výrazné zhoršenie, keď klub vyhral iba tri zápasy a na konci sezóny sa umiestnil na zostupových miestach v tabuľke zostupu[12]. V druhej lige sa však klubu veľmi nedarilo a hral v nej od roku 1980 do roku 1984. Tento raz sa klub v prvej lige usadil na dlhší čas. Znova však končil v strede tabuľky. V ročníku 1987/88 hral klub znova lepšie a umiestnil na výbornom piatom mieste, v sezóne 1989/90 bol Gimnasia y Esgrima na siedmom mieste[13].

Hráči tímu sa tešia z postupu do prvej ligy (2012/13).

Od sezóny 1990/91 sa začal hrať nový formát ligy Apertura a Clausura. Gimnasia y Esgrima skončil v oboch častiach sezóny v strede tabuľky. V nasledujúcej sezóne obsadil klub v časti Apertura piate miesto[14]. Výborne hral tím aj v sezóne 1994/95, keď v časti Clausura skončil dokonca druhý, rovnaké umiestnenie zopakoval aj v nasledujúcej sezóne[15]. V ročníku 1997/98 bol v časti Clausura tretí. V sezóne 1998/99 obsadil druhé miesto v časti Apertura. V 90. rokoch sa klub umiestňoval zväčša v hornej časti tabuľky. Pomerne dobre začal klub Gimnasia y Esgrima aj sezónu 2000/01, keď v časti Apertura skončil na treťom mieste. V dobrých výkonoch klub pokračoval aj v ďalšej sezóne, keď v časti Cuasura obsadil druhé miesto[16]. V nasledujúcich rokoch obsadzoval tím znova miesta v spodnej časti tabuľky. V ročníku 2005/06, v časti Apertura, obsadil klub znova druhé miesto. Okrem tohto umiestnenia sa ale klub umiestňoval na nižších miestach, čo sa odrazilo v zlom tabuľkovom postavení v sezóne 2007/08, kedy musel Gimnasia y Esgrima hrať baráž o udržanie sa v najvyššej súťaži. V tejto bol úspešný a tak hral ligu aj v ďalšej sezóne. V ročníku 2008/09 bol klub znova v spodnej časti tabuľky, čo znamenalo posledné miesto v zostupovej tabuľke[17]. V druhej lige strávil klub štyri sezóny, keď v ročníku 2012/13 skončil druhý a postúpil priamo do najvyššej súťaže. Tu sa mu znova darilo, keď sa umiestnil v hornej časti tabuľky. V sezóne 2016 sa tímu podarilo kvalifikovať do kontinentálneho pohára Copa Sudamericana. V sezóne 2016/17 hralo najvyššiu súťaž až 30 tímov a Gimnasia y Esgrima obsadil trináste miesto[18].

• Primera División (1): 1929
• División Intermedia (1): 1915
• Primera B (3): 1944, 1947, 1952

• Copa Centenario de la AFA (1): 1993
• Copa Bullrich (1): 1915