Prales Jizera

Chránené územie sa rozkladá na ploche 92,44 ha v katastrálnom území mesta Hejnice. Rezervácia sa nachádza v nadmorskej výške medzi 1000 až 1122 m nm[5] okolo vrcholu Jizery (1 122 m n. m.), ktorá je druhým najvyšším vrcholom Jizerských hôr.[6] Vo vrcholovej partii sa nachádza rad vystupujúcich skalných tvarov.[3] Na južnej strane chráneného územia sa rozkladá veľké balvanité suťovisko.[6]

Zdravé smrekové porasty spoločne s odumretými stromami vytvárajúce príhodnú mikroklímu pre obnovu lesa

Samotné územie má pretiahnutý tvar vo východo-západnom smere a jeho hranice kopíruje približne vrstevnica s výškou medzi 1000 až 1060 m nm[7] Okolo územia sa podľa zákona rozkladá 50metrové ochranné pásmo .[8]

Územie je taktiež súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Jizerské hory, ďalej ochranného pásma vodného zdroja II. stupňa, vtáčej oblasti Jizerské hory, vyhlásenej v roku 2004, a európsky významnej lokality, prírodnej rezervácie Klečové louky.[8][4]

Z historického pohľadu bol vrchol Jizery porastený ihličnatými lesmi.[3] Predpokladá sa, že vplyvom nedostupnosti vrcholových partií boli tunajšie lesy poznačené len minimálne ťažbou dreva.[3][9]

Prírodná rezervácia bola vyhlásená 21. júna 1960 výnosom 22.332 / 60-V / 2 Ministerstvom školstva a kultúry ČSR, načo bolo 19. októbra 1965 tým istým subjektom prehlásené. V čase vyhlásenia bolo pre vrcholovú partiu typické, že sa tu nachádzali torzá odumretých stromov neobvyklých tvarov.[3] V roku 1966 zasiahla úbočie Jizery víchrica, ktorá vyvrátila starý porast približne na 30 ha rozlohy chráneného územia.[10] Viac ako dve tretiny polámaných stromov bolo z lokality odťažených, načo tu zostala holina o rozlohe 20 ha.[10] V roku 1976 došlo následne k vytvoreniu plánu na umelé zalesnenie vzniknutých holín a to prevažne za využitia smreku strieborného, ​​duba, brezy a jarabiny. K samotnému zalesneniu došlo až v roku 1980.[10] Ďalšie prehlásenie prebehlo výnosom Ministerstva kultúry ČSR z 21. decembra 1987 a s dátumom účinnosti 29. decembra 1987. Zatiaľ posledný prehlásenie sa odohralo v súvislosti so zmenou legislatívy 11. júna 1992 (s dátumom účinnosti 13. augusta 1992), kedy vošla do platnosti vykonávacia vyhláška 395/1992 Zb. Ministerstva životného prostredia ČR.[11] Prírodná rezervácia sa tak stala najstarším chráneným územím v oblasti Jizerských hôr.[3]

Výhľad z vrcholu Jizery do okolia na porast prírodnej rezervácie

Tunajší les bol silne zdevastovaný v 2. polovici 20. storočia, keď sa v oblasti nahromadili negatívne dopady nadmerného znečistenia atmosféry vplyvom rozsiahlych priemyselných exhalácií (prevažne oxidu siričitého[5]) z poľských a nemeckých elektrární. Kyslé dažde a následné okyslenie pôdy spôsobili postupné oslabovanie a neskoršie odumieranie jednotlivých stromov, ich početnejšie polomy, k čomu sa pridala kalamita lykožrúta kulminujúce medzi rokmi 1983 až 1986.[10] Situácia gradovala v 80. rokoch 20. storočia.[5] Silne zdevastovaný les bol následne odťažovaný, okrem oblasti prírodnej rezervácie, kde boli odumreté torzá stromov ponechané postupnému rozpadu. Les bol čiastočne (celkovo na 45 ha rozlohy) medzi rokmi 1994 až 1995 obnovený výsadbou sadeníc prevažne z miestnych zdrojov, ale dochádzalo aj k masívnemu vysádzaniu nepôvodného smreka pichľavého (Picea pungens) a kosodreviny a smreku obyčajného z iných oblastí Česka.[3][5][12]

V roku 1980 a 1990 prebehol na lokalite botanicky orientovaný inventarizačný prieskum, v rokoch 1991 a 1994 prebiehal výskum bystruškovitých chrobákov, následne medzi rokmi 1993 až 1999 výskum pavúkov.[13] V roku 2001 potom inventarizačný prieskum zameriavajúci sa na rovnokrídly hmyz.[11]

V prírodnej rezervácii sa historicky vyskytoval prevažne smrekový porast s prímesou jarabiny. Tento druh lesa sa tu nachádza takmer na hraničnom rozhraní svojho prirodzeného výskytu, čo sa odrážalo vo vzhľade urastených smrekov. Tie boli prevažne malého vzrastu so silnými vetvami, ktoré boli schopné odolávať nevhodným klimatickým podmienkam.[3] Vystupujúce Jizerské hory pôsobia ako výrazná prekážka pre mračná, ktoré tu kondenzujú, čo sa prejavuje na hojných zrážkach dosahujúcich ročný úhrn medzi 1500 až 1700 mm.[14] Priemerná ročná teplota sa pohybuje okolo 2,5 až 3 ° C, v januári sa potom pohybuje teplota zvyčajne medzi -5,5 až 6° C, v júni naopak medzi 11,5° C.[15]

Z geomorfologického pohľadu spadá územie do Krkonošsko-jeseníckej sústavy, oblasti Krkonošskej podsiete, celku Jizerské hory a okrsku Smědavská hornatina.[12]

Geológia

Pohľad na jednu z vystupujúcich skál tvorenú porfyrickým granitom

Podložie lokality tvoria výrazne porfyrický granit hercýnskeho veku, ktorý vystupuje na niekoľkých miestach na povrch v podobe rozsiahlych skál. Podľa jedného prieskumu sa jedná celkom o 13 samostatných skalných telies.[7] Miestami je porfyrický granit narušovaný drobnozrnným variantom, z ktorého sa vytvorili sutinové polia[16] zaberajúce približne 3% rozlohy územia.[17] Skalné bloky vykazujú známky mrazového zvetrávania,[17] čím vznikajú ako balvanovité polia tak aj mrazové zruby a zrázy.[18]

Pôdna pokrývka je tvorený chudobnými pôdami, čo je zapríčinené minerálno chudobným skalným podložím.[14] Prevažuje tu teda hlavne] zrašelinený podzol pokrývajúci väčšinu územia, ďalej miestami taktiež regozem a glej rašelinový.[14]

Flóra

Hranice prírodnej rezervácie Prales Jizery na severozápadnom úpätí Jizery

Lesný porast horských acidofilných smrečín sa podľa plánu starostlivosti nachádza približne na 50% chráneného územia. Je tvorený prevažne stromami staršieho a stredného veku, kedy vzniká trstinová smrečina Calamagrostio villosae-Piceetum. Sutinové polia sú porastené nesúvisle čučoriedkami, machmi, lišajníkmi a kríkmi.[17] Ďalšie 3% pokrýva rašelinový les, prevažne vo východnej časti územia, porastený roztrúsenou nepôvodnou kosodrevinou.

Na území bol popísaný celý rad druhov, ktorých komplexný výpočet je dostupný v pláne starostlivosti.[20] Ide napríklad o tieto druhy: borovica kosodrevina (Pinus mugo), kýchavica biela Lobelova (Veratrum album), mliečivec alpínsky (Cicerbita alpina), horec luskáčovitý (Gentiana asclepiadea), šucha čierna (Empetrum nigrum), chvostník jedľový (Huperzia selago) alebo papradka alpínska (Athyrium distentifolium).[5][3]

Prirodzene zmlazující porast vyrastá pod torzom odumretých stromov

V súčasnosti mladé smrekové porasty úspešne dorastajú[5] a les sa obnovuje prirodzeným prírastkom mladých smriečkov zo semenáčov. Avšak výsledkom tohto procesu nebude obnova pralesa, ale prírode blízky les,[3] respektíve les smerujúci k pralesu.[11] Cieľom lesníckych zásahov je znížiť zastúpenie skôr nevhodne zvolených druhov (už spomínaný smrek pichľavý a kosodrevina[12]) pre horský les a obnovu pôvodnej drevinnej skladby.[5]

Plán starostlivosti odporúča, aby bola z lokality postupne úplne odstránená nepôvodná kosodrevina približne v horizonte 20 rokov, primárne na balvaniskách a sutinoviskách.[12]

Najvyššia skala hory Jizery osadená krížom a rebríkom pre uľahčenie prístupu

Prales Jizery je prístupný len pre peších, k vrcholu nevedie žiadna spevnená pozemná komunikácia. Najvyšší vrchol je vybavený vyhliadkou s veľkým dreveným krížom, ktorá je prístupná po rebríku.[3] Územie prírodnej rezervácie je dostupné po žlto značenej odbočke z hlavnej červeno značenej cesty, ktorá vedie sedlom pozdĺž Bílej Smědej.

1. VIŠŇÁK, Richard. Plán péče o přírodní rezervaci Prales Jizera na období 2012-2011, str. 3. [online]. . Ďalej len Plán starostlivosti.. Dostupné online. (po česky)
2. Stránky AOPK ČR [online]. [Cit. 2016-04-30]. Dostupné online. (po česky)
3. Cestou-necestou: Přírodní rezervace Prales Jizera [online]. Liberecky-kraj.cz, [cit. 2016-04-30]. Dostupné online. (po česky)
4. PR Prales Jizera v zoznamu osobitne chránených území AOPK ČR
5. Maloplošná chráněná území Libereckého kraje: Přírodní rezervace Prales Jizera [online]. Kraj Liberec, [cit. 2016-04-30]. Dostupné online. (po česky)
6. Přírodní rezervace Prales Jizera - Kořenov, Jizerské hory [online]. Region Jizerské hory a Liberecko, [cit. 2016-04-30]. Dostupné online.
7. Plán starostlivosti, str. 7 .
8. Plán starostlivosti, str. 4.
9. Plán starostlivosti, str. 21.
10. Plán starostlivosti, str. 22.
11. AOPK ČR - Prales Jizera [online]. [Cit. 2016-04-30]. Dostupné online.
12. Plán starostlivosti, str. 6.
13. Plán starostlivosti, str. 19.
14. Plán starostlivosti, str. 10
15. Plán starostlivosti, str. 11.
16. Geologické lokality: Prales Jizera [online]. Česká geologická služba, [cit. 2016-04-30]. Dostupné online.
17. Plán starostlivosti, str. 5.
18. Plán starostlivosti, str. 9.
19. Plán starostlivosti, str. 12.
20. Plán starostlivosti, str. 12 až 19.

• Zoznam chránených území v okrese Liberec
• CHKO Jizerské hory
• Jizera (hora)

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Prales Jizera

• Výnos Ministerstva školstva a kultúry o zriadení chráneného územia
• Dvojstrana o maloplošných chránených územiach Libereckého kraja

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Prales Jizera na českej Wikipédii.