Jizerské hory

Pohorie, v minulosti považované za západný výbežok Krkonôš, patrí do Krkonošsko-jesenickej sústavy a Krkonošskej podsústavy. Jizerské hory susedia na severe s Frýdlantskou pahorkatinou, na východe s Krkonošami a na juhu prechádzajú do Libereckej kotliny.

Assyntským vrásnením koncom starohôr vzniklo na území dnešných Jizerských hôr mohutné horstvo tvorené svorom a fylitom. Toto horstvo však bolo počas nasledujúcich 200 mil. rokov takmer zarovnané a v prvohorách územie zaplavilo more. Kaledónske vrásnenie spojil prvohorný podklad do jediného bloku. Dnešná podoba reliéfu bola formovaná ďalšími dvoma procesmi: hercýnskym vrásnením a saxonskými pohybmi v treťohorách. Práve v tomto období došlo k zlomom a vyzdvihnutiu Jizerských hôr.

Hlavnou horninou dnešného masívu sú granitové horniny – žuly, zastúpené sú však i kryštalické bridlice, svory, vápence a dolomity. V treťohorách pribudli čadiče.

Jizerské hory majú hustú sieť vodných tokov a hrebene tvoria rozvodnicu medzi Baltským a Severným morom. Západnú a juhozápadnú časť odvodňuje Lužická Nisa do Baltského mora, východ a juhovýchod územia odvodňuje Jizera do Labe a Severného mora.

Podnebie ovplyvňuje poloha pohoria v strede Európy a fakt, že ide o prvý vyšší celistvý útvar na severozápadnom okraji Krkonošsko-jesenickej sústavy. Expozícia, sklon svahov, horninové podložie, vegetačný kryt a skalné útvary výrazne ovplyvňujú klimatické podmienky. Oblasť svojim reliéfom vytvára vhodné podmienky pre veternú cirkuláciu. Patrí do chladnej klimatickej oblasti s krátkym, mierne chladným a vlhkým letom a dlhou zimou so snehovou pokrývkou v trvaní 140 až 160 dní. Jasných dní v roku je 30 – 40.

Priemerná ročná teplota sa pohybuje medzi 4 – 7 °C, pričom v januári je to od -7 do -3 °C a v júli od 12 do 16 °C. Teplotný extrém −42 °C bol nameraný v osade Jizerka v roku 1940. Zrážkové úhrny v oblasti exponovaných vlhkým severozápadným vetrom dosahujú v priemere 700 – 800 mm za rok. Rekord 24 hodinového úhrnu z osady Nová Louka z 29. júla 1897 predstavuje 345 mm zrážok a ročného úhrnu na Jizerke z roku 1926 celkom 2 201 mm.

Jizerské hory sú obľúbenou turistickou, rekreačnou a športovou oblasťou. V lete sú obľúbeným terénom pre turistické a cykloturistické výpravy. V zime je v horách udržiavaná sieť bežkárskych tratí – tzv. Jizerská magistrála. Najznámejšie strediská turistiky sú Jizerka, Bedřichov a Tanvaldský Špičák.

Od 80. rokov 19. storočia dochádza k veľkému rozvoju turistiky a budovaniu vyhliadkových veží a rozhľadní. Medzi najznámejšie patrí rozhľadňa Slovanka nad Hraběticami, na Tanvaldskom Špičáku a na Smrku.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jizerské hory

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Jizerské hory na českej Wikipédii.