Čertova zeď

Čertova zeď (tiež Velká Čertova zeď, nem. Taufelsmauer), spočívajúca na výraznom štruktúrnom chrbte v smere SV-JZ s maximálnou výškou 494 m n. m., vznikla v období treťohôr prienikom čadičovej hmoty (olivinický melilit) do pukliny v druhohorných kremenných a ílovitých pieskovcoch. Erózia pôsobiaca na mäkký pieskovec časom obnažila stuhnutý čadič. Vznikol tak prírodný val o hrúbke asi 2-4 metre, tvorený viacmenej horizontálnymi mnohostennými hranolmi striedanými s doskovou odlučnosťou.[2][3]

Odborne sa tento útvar nazýva dajka, Čertova zeď je jeho najlepším a najznámejším príkladom na území Česka.

Podľa istých zdrojov sa pôvodné Čertova zeď tiahla cez 20 km od Mazovej horky pri Světlej pod Ještědom až k Bezdězu.[4] Pri pohľade do máp, poťažmo pri osobnom zoznámení sa s miestnou krajinou, je to ale zjavne len tradovaná legenda bez opory v realite. Smer steny síce súhlasí, ale pozostatky v podobe výrazných hrebienkov či terénnych zárezov po odťažení steny sú sledovateľné len v dĺžke zhruba 12 km od Kotelského vrchu (498 m) cez vlastnú Čertovu zeď, Červený vrch (486 m), Dolánky, Brdy, Čertovu stěnu (378 m), až po Hřebínek (408 m) nad zaniknutou dedinou Olšina. Ani táto kratšia stena netvorí súvislú hradbu vzhľadom k niekoľkonásobnému preťatiu riečnymi údoliami (Zábrdky a jej prítokmi).[5]

Dnes je predmetom ochrany vo vyznačenej časti Čertovej zdi najvýznamnejší pozostatok steny, masívny blok zvaný Čertův Stolec (dĺžka 12 m, výška až 6 m) ležiaci 350 m juhozápadne od vrcholu chrbta, aj obojstranné svahy a ryhy po vyťaženom čadiči. Patrí sem, aj o ďalších 350 m juhozápadným smerom vzdialený, balvan Čertova hlava, spočívajúci na čadičovej žile. O 100 m ďalej na juhozápad bývala v stene prekopaná Čertova brána, pretože stena tvorila výraznú terénnu prekážku na ceste zo Smržova do Zábrdí.

Zo súvislého porastu prevládajú borovicové porasty, miestami buk, v dolných častiach svahov (miestami s pieskovcovými balvanovými suťami) smrekové porasty, často s hojnou prímesou brezy, hrabu, jarabiny. Miestami je hojný kríkový podrast, na skalných odkryvoch rastie teplomilná kvetena.[2]

Pozostatok steny neďaleko Čertovho stolca

Tvrdý čadič sa ľahko lámal, bol teda vhodný ako materiál pre stavbu ciest. Ťažba začala v 19. storočí a väčšina steny bola v minulosti vyťažená, zostala po nej len ryha. Na záchrane zvyškov pamiatky má podiel Otakar Fendrych, riadiaci učiteľ vo Všelibiciach, ktorý sa zaoberal geologickým štúdiom v okolí Českého Dubu, ten zahájil snahu o zachovanie steny v roku 1916. V roku 1922, potom, čo správa vedcov z Geological Survey upozornila, že sa Čertova zeď spomína v anglickej, francúzskej, nemeckej i japonskej odbornej literatúre, prevzal ochranu nad Čertovou stenou štát. V roku 1929 poskytol štát prostredníctvom Ministerstva školstva a národnej osvety financie na vykúpenie pozemkov od súkromných vlastníkov.[4]

NPP bola vyhlásená v roku 1948 a ďalej rozšírená v roku 1964 na ochranu skalnej steny tvorenej treťohornou čadičovou žilou vypreparovanou z okolitých druhohorných pieskovcov. Najväčšia časť zostala zachovaná medzi dedinami Kotel a Smržov.

Václav Hájek z Libočan v Kronike českej uvádza, že stenu vybudoval v roku 798 přemyslovský knieža Mnata na ochranu tunajšieho kraja pred nepriateľmi.[6]

S Čertovou zdí sa spája aj povesť o stávke sedliaka zo Zábrdí o dušu s čertom, že ten totiž nedokáže postaviť cez noc, do prvého ranného spevu kohúta, múr od Ještědu po Bezděz. Keď už bolo takmer isté, že na smrť vydesený sedliak prehrá, hodinu pred svitaním sám zakikiríkal, a zobudil tak všetkých kohútov na blízku, ktorí sa k nemu pridali.[6]

Čertova zeď leží južne od cesty II/278 (Osečná - Český Dub), z ktorej je najrýchlejší prístup od rázcestia Pod Čertovou zdí. Týmto rázcestím prechádza žltý turistický chodník Osečná - Český Dub, dôležitejší je však modrý chodník Kotel – Hrubý Lesnov, ktorý vedie cez samotnú Čertovu zeď.

Veľká Čertova zeď je súčasťou až 5 km širokého pásma tvoreného viac ako dvadsiatimi zhruba súbežnými žilami, z ktorých je známa ešte napr. Malá Čertova zeď pri Smržove. Severozápadné ohraničenie tohto žilného pásma tvoria významný tektonický prvok, tzv. Lužický zlom, oddeľujúci od seba sedimentárne pokrývky vrchnokriedovej panvy a metamorfované útvary Ještědského chrbta, v ktorých tieto žily chýbajú. Vek žilných intrúzií bol určený na cca. 55 až 80 miliónov rokov, tzn. na obdobie paleocénu a neskorú vrchnú kriedu.[3]

Čertova zeď geomorfologicky patrí do celku Ralská pahorkatina, podcelku Zákupská pahorkatina, okrsku Kotelská vrchovina a podokrsku Všelibická vrchovina.[7]

1. Stránky AOPK ČR [online]. [Cit. 2016-04-22]. Dostupné online. (po česky)
2. DEMEK, Jaromír; MACKOVČIN, Peter, a kolektiv. Zeměpisný lexikon ČR: Hory a nížiny. 2. vyd. Brno : AOPK ČR, 2006. 582 s. ISBN 80-86064-99-9.
3. Čertova zeď [online]. Geology.cz, [cit. 2016-04-24]. Dostupné online.
4. ANDĚL, Rudolf; TECHNIK, Svatopluk. Český Dub. Ústí nad Labem : Severočeské nakladatelství, 1991. 240 s. ISBN 80-7047-037-2. S. 12.
5. Čertova zeď (Taufelsmauer) [online]. Zabrdka.wz.cz (Místopis okolí Zábrdky), [cit. 2016-04-24]. Dostupné online.
6. Čertova zeď: Zpátky do pekel [online]. ČRo Sever, [cit. 2013-05-18]. Dostupné online.
7. BALATKA, Břetislav; KALVODA, Jan. Geomorfologické členění reliéfu Čech. Praha : Kartografie Praha, 2006. ISBN 80-7011-913-6.

• Čertova stěna (Ralská pahorkatina)
• Zoznam chránených území v okrese Liberec

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Čertova zeď

• Článok o NPP na turistika.cz
• Článok o NPP na cittadella.cz
• Čertova zeď na zabrdka.wz.cz
• Malá Čertova zeď na zabrdka.wz.cz
• Rasova roklina na zabrdka.wz.cz

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Čertova zeď na českej Wikipédii.

Portál vedy o Zemi