Porfýr (subvulkanická hornina)

Porfýr zastarano porfyrit je všeobecné označenie kyslých až intermediárnych intruzívnych, subvulkanických hornín s porfyrickou textúrou.[1] Ide o horniny, ktoré obsahujú väčšie kryštály (tzv. fenokrysty, často tvorené živcom) obkolesené v jemnozrnnej základnej hmote, ktorej elementy nemožno rozlíšiť voľným okom. Termín je odvodený od textúrnej klasifikácie hornín, ktorá nie je zohľadnená v klasifikácii eruptívnych hornín podľa IUGS. Napriek tomu, že nejde o systematické označenie, je tento termín stále bežne používaný.

Porfýr vyvreté horniny
Obliak tzv. modrého porfýru (estérellit) z oblasti Massif de l'Esterel, blízko Saint-Raphaël vo Francúzsku.
Zloženie
Hlavné minerály	kyslé až intermediárne živce, kremeň, biotit
Vlastnosti
Textúra	porfyrická
Portál vedy o Zemi

Názov porfýru býva odvodený od jeho hlavných minerálov vyskytujúcich sa ako fenokrysty (napr. kremenno-živcový porfýr), alebo podľa typu horniny, od ktorej je odvodený (napr. granitový porfýr).[1] Minerálne zloženie je závislé od typu porfýru, časté sú výrastlice živcov, prítomný môže byť aj kremeň a biotit. Minerály v základnej hmote obyčajne nemožno rozlíšiť voľným okom. Porfýry môžu vznikať z magmy v pripovrchových podmienkach pri náhlom uvoľnení vody a následnom poklese tlaku.[2]

Termín porfýr resp. porfyrit sa používa už od antických dôb.[3] Pochádza z gréckeho porphyreos – fialový. Termín bol zavedený podľa typickej červenej horniny s kryštálmi veľkých bielych živcov, ktorá bola bežne používaná na výrobu ozdôb v starovekom Ríme.[4] Označenie porfyrit sa pôvodne používalo pre horniny neobsahujúce kremeň, resp. porfyrické horniny dioritového zloženia.[5] Termín kremenný porfirit zaviedol K. H. Rosenbusch (1877) a používal ho pre označenie paleodacitov.[3] Označenie kremenný porfýr sa v minulosti používalo v Európe pre predterciérne ryolity.

Porfýry sú často spojené s ložiskami medených, molybdénových, kobaltových a wolfrámových rúd a tento termín sa často používa v súvislosti s nimi.[1]