Na Čihadle

Prírodná rezervácia sa nachádza v centrálnej časti Jizerských hôr na severovýchodnom úpätí masívu Černej hory, inak nazývanom Sněžné věžičky[3], pri Štolpišskej ceste.[6] v nadmorskej výške 965 – 977 m n. m. Celková rozloha prírodnej rezervácie je 4,35 ha[4] Ochranné pásmo sa rozkladá na západnom okraji rezervácie na dolnom úbočí Snežných vežičiek a východná časť sa nachádza pri Štolpišskej ceste, ktorá je jednou z hlavných turistických ciest tejto časti hôr. Zasahuje do nadmorskej výšky 1 000 m n. m.[3]

PR Na Čihadle

Prírodná rezervácia sa rozkladá v katastrálnom území mesta Hejnice v okrese Liberec v Libereckom kraji.[3]

Náhorná planina, na ktorej leží vrchovisko Na Čihadle, bola až do stredoveku človekom takmer nedotknutá. Jediní ľudia, ktorí sa tu pohybovali, boli vtáčnici, hľadači vzácnych kovov a uhliari. K osídľovaniu dochádzalo predovšetkým v podhorí.[7]

Od 16. storočia vlastnil Frýdlantské panstvo rod Redernovcov. Tí podporovali vznik nových baníckych osád, lesných sklárskych hút a osád s textilnou výrobou. Významnou baníckou osadou, pre ťažbu cínu, bolo Nové Mestečko, dnes poznáme ako Nové Město pod Smrkem. Lesné sklárske huty vznikali vo vyšších polohách. K najznámejším určite patria osady Bedřichov, Mšeno, Hute a Rejdice.[7]

PR Na Čihadle

S veľkým ekonomickým rozvojom oblasti dochádzalo aj k veľkému osídľovaniu a k zintenzívneniu ťažby dreva. Ťažby neboli ušetrené už ani vysoké partie hôr, aj cez to, že kvôli strmým a kamenistým svahom, boli horšie dostupné. Kmene boli do údolia splavené po Smědej a Štolpichu. V roku 1776 zaviedol lesný úrad vykonávanie holých sečí, čo na prelome 18. a 19. storočia spôsobilo takmer celkové vymiznutie staršieho porastu z centrálnej časti hôr.[7]

V 19. a 20. storočí v podhorí Jizerských hôr bol veľmi intenzívny sklársky (Jablonec nad Nisou) a textilný priemysel (Kateřinky u Liberce). Vďaka pravidelnej pracovnej dobe a voľným nedeliam došlo k zmene životného štýlu obyvateľstva. Vo veľkej miere sa začal rozvíjať turizmus. Začali vznikať horské chaty, rozhľadne a turistické chodníky. V prvej polovici dvadsiateho storočia došlo k veľkej premene miestneho obyvateľstva. Česi zo Sudetov odišli v roku 1938. Po druhej svetovej vojne muselo oblasť nútene opustiť celé nemecké obyvateľstvo. Horské dediny a osady zostali opustené. Až v 60. rokoch 20. storočia sa sem vrátil život, a to vplyvom rekreantov. Tí začali dediny a osady opäť opravovať. Podarilo sa im zachovať typický vzhľad Jizerskohorskej krajiny.[7]

PR Na Čihadle

V 80. rokoch 20. storočia zasiahla Jizerské hory veľká imisná ekologická katastrofa. Acidifikácia spoločne so škodcami a s intenzívnym rúbaním úplne zmenila charakter hôr. Vznikli rozsiahle holiny a súčasne sa zmenil charakter klímy a hydrického systému.[3] K pozitívnym zmenám v hospodárení na území Jizerských hôr došlo až v 90. rokoch 20. storočia. V roku 1991 bol vypracovaný plán starostlivosti pre prírodnú rezerváciu Na Čihadle, ktorý už obsahoval cieľ ochrany rašeliniska.[3]

Geomorfologicky sa oblasť radí do Krkonošsko-jesenickej subprovincie, Krkonošskej oblasti, celku Jizerské hory, podcelku Jizerská hornatina a okrsku Smědavská hornatina.[3]

Geologické podložie je tvorené horninami Krkonošsko-jizerského žulového plutónu. Konkrétne sa jedná o výrazne porfyrickú, stredne zrnitú žulu až granodiorit.[5] Sú to horniny ťažko rozložiteľné a chudobné na látky pre výživu rastlín.[4] V nadloží je rozšírené ložisko rašeliny.[3]

Oblasť prírodnej rezervácie je charakteristická chudobným horninovým podložím, málo členitým reliéfom a chladnou humídnou klímou. Tieto podmienky významne ovplyvňujú jej pôdne pomery. Vyskytuje sa tu rašelinisková pôda vrchovisková, zrašelinovatelé gleje a podzoly.[3]

Klimatické podmienky sú zásadne ovplyvnené vlhkým oceánskym prúdením od severu až severozápadu. Výrazná kondenzácia zrážok zaisťuje bohatú zrážkovú činnosť.[3] Priemerný ročný úhrn zrážok je 1 500 až 1 600 mm. Mierne južné svahy a náhorné plošiny spôsobujú, že podnebie je vlhké a chladné s vyrovnaným chodom zrážok a teplôt. Priemerná ročná teplota záujmovej oblasti je menej ako 4°C. Priemerná januárová teplota je pod -5°C a v júli okolo 13°C.[3]

PR Na Čihadle

Prírodná rezervácia leží na hlavnom európskom rozvodí, ktoré je tu tvorené povodím Čierneho potoka (na severe) a potoka Jedlové (na juhu).[3] Ide o rozvodie medzi Baltským a Severným morom.[6] Obidva toky tu pramenia. Vrchovisko Na Čihadle je charakteristické výskytom rašelinových jazierok (blänkov). Niektoré z nich patria k najväčším v Jizerských horách.[3]

Flóra

Rezervácia je charakteristická vegetáciou Hercýnsko-sudetského typu. Rastie tu väčšina významných rastlín, tvoriacich významné vrchoviskové spoločenstvá.[4] Najvýznamnejším a dominujúcim spoločenstvom rašeliniska je nelesné vrchovisko. V malej miere sú v rezervácii zastúpené aj spoločenstvá podmáčaných, rašelinových smrečín a jedľosmrekových bučín. Porast je tu zakrpatený a väčšinou veľmi poškodený.[3] Prirodzený kosodrevinový porast tu úplne chýba.[4] Fragment vitálnejších stromov sa nachádza iba v okolí vyhliadkovej veže.[3]

Kvôli nízkemu obsahu živín v pôde i vode, kyslému a podmáčenému prostrediu, kolísaniu teplôt spôsobeným prehriatím povrchu v letnom období a krátkemu vegetačnému obdobiu na jar, ktoré je spôsobené značným podchladením rašeliniska, je kvetena rezervácie relatívne chudobná.[4]

Typická lesná kvetena sa tu objavuje len vo zvyškoch rašelinovej smrečiny a v ochrannom pásme rezervácie. Medzi druhy hojne sa vyskytujúce môžeme radiť metlušku krivoľakú (Avenella flexuosa) a brusnicu čučoriedkovú (Vaccinium myrtillus), ktorú okrem iného môžeme nájsť aj v balvanitých svahoch ochranného pásma. Ďalšími zástupcami lesnej kveteny sú sedmokvietok európsky (Trientalis europaea), papraď rozložená (Dryopteris dilatata), kyslička obyčajná (Oxalis acetosella), lipkavec skalný (Galium saxatile), podbelica alpínska (Homogyne alpina) a chvostník jedľový (Huperzia selago).[3]

Rašelinisková kvetena je pre PR najtypickejšia[4] a zaberá väčšinu plochy vrchoviska.[3] Dominantným druhom je tu páperec trsnatý (Trichophorum cespitosum), ktorý v tunajších podmienkach nepôsobí negatívne, vďaka dostatočnému zavodneniu oblasti. Vytvára tu spoločenstvá s páperníkmi (Eriophorum sp.). Ďalej sa tu nachádzajú spoločenstvá rašeliníka (Sphagnum recurvum) s páperníkom pošvatým (Eriophorum vaginatum).[3] Spoločenstvá s páperníkom sa nachádzajú predovšetkým v relatívne suchších častiach rašeliniska.[5]

PR Na Čihadle

Na rašelinisku sa darí mäsožravým rastlinám, pretože nedostatok dusíka, fosforu, síry a ďalších významných látok sú schopné dopĺňať z drobného hmyzu.[4] Ich zástupcom Na Čihadle je rosička okrúhlolistá (Drosera rotundifolia).[3]

V rašelinových jazierkach sa vyskytujú páperník úzkolistý (Eriophorum angustifolium), ostrica málokvetá (Carex pauciflora) a blatnica močiarna (Scheuchzeria palustris). Ostrica málokvetá (C. pauciflora) sa tu vyskytuje pomerne málo. blatnica močiarna (Scheuchzeria palustris) je druh radiaci sa medzi kriticky ohrozené avšak na tejto lokalite má najväčší výskyt z celých Jizerských hôr.[3]

Ďalšími druhmi, ktoré tu nie sú tak výrazne rozšírené sú vres obyčajný (Calluna vulgaris), brusnica barinná (Vaccinium uliginosum), šucha čierna (Empetrum nigrum) a kľukva močiarna (Oxycoccus palustris). Druhy objavujúce sa v menšej miere na okrajoch vrchoviska sú páperník pošvatý (Eriophorum vaginatum) a čermeľ lúčny (Melampyrum pratense). Zástupcovia stromov sú borovica horská (Pinus mungo) a breza previsnutá (Betula pendula) a to predovšetkým vďaka oploteniu PR, ktoré bráni prístupu divokej zveri.[3]

V oblasti prameniska a prechodného rašeliniska sa vyskytuje sitina rozložitá (Juncus effusu), sitina niťolistá (Juncus filiformis), fialka močiarna (Viola palustris), ostrica zobáčikatá (Carex rostrata), ostrica ježatá (Carex echinata), ostrica čierna (Carex nigra), ostrica sivastá (Carex canescens).[3]

Porast na území PR je skôr mladina bez súšovej nadúrovne. Rastie tu predovšetkým smrek obyčajný (Picea abies), smrek pichľavý (Picea pungens), v malej miere je zastúpená aj kosodrevina neznámeho pôvodu, breza karpatská (Betula carpatica) a jarabina vtáčia (Sorbus aucuparia).[3]

Fauna

PR je významná aj vďaka vzácnej faune bezstavovcov.[4] Veľa druhov je tu viazaných na špecifické podmienky vrchoviska, na rozdiel od stavovcov. Tí skôr vyhľadávajú trvalé bezlesné plochy, ktorých je v horných polohách Jizerských hôr málo.[4] Najvzácnejšia zo stavovcov je tu ornitofauna. Ornitofauna je tu reprezentovaná predovšetkým tetrovom hoľniakom (Lyrurus tetrix) a červenákom karmínovým (Carpodacus erythrinus).[3] Z bezstavovcov sú tu významné skupiny pavúkov, vážok, motýľov, potočníkov, rovnokrídlovcov a chrobákov bystruškovitých.[3]

Z pavúkov (Araneae) sa tu nachádza 33 druhov. Vyskytujú sa tu počas celého vegetačného obdobia. Na jar prevládajú vrchoviskové strehúne.[4] S ​​najznámejším druhom strehúň Arctosa alpigena Lampert, ktorý je na území Česka vzácny až veľmi vzácny. Podľa červeného zoznamu patrí do kategórie zraniteľných.[3] V letnom období prevažujú pradiarkovité (Theridiidae), plachtárkovité a pavučenky (Linyphiidae), čeľustnatkovité (Tetragnathidae) a v neposlednom rade tiež križiaci (Aranidae).[4] Po strehúňovi vrchoviskovom sú najvýznamnejšie pavúky vrchoviska plachtárka (Centromerus pabulator), plachtárka (Lepthyphantes mughi), strehúň (Pardosa sordidata), strehúň (Pardosa sphagnicola) a pavučenka (Silometopus elegans).[3]

Na vrchovisku sa vyskytuje 15 druhov vážok (Odonata) a väčšina z nich parí medzi významné rašelinné druhy. Päť z nich je zaradených do červeného zoznamu ohrozených druhov. Patrí sem ligotavka (Somatochlora alpestris), šidielko (Coenagrion hastulatum), šidielko (Ischnura pumilio), šidlo (Aeshna juncea), vážka rašelinisková (Leucorrhinia dubia).[3]

PR Na Čihadle

Výskyt motýľov na rašeliniskách Jizerských hôr je pomerne chudobný, a to z dôvodu menšieho zastúpenie živných rastlín húseníc typických rašeliniskových motýľov.[4] Aj tak sa tu motýle nachádzajú. Na Čihadle je zastúpený sivkavec červenoškvrnný (Apamea rubrirena), obaľovač najmenší (Epinotia nanana), piadivka rakytová (Hydriomena furcata), blyštek horský (Incurvaria vetulella), ohniváčik zlatobyľový (Lycaena virgaureae), potočníkovec hôrny (Micropterix aureatella), obaľovač bielobodý (Phiaris bipunctana), pamora čučoriedková (Polia hepatica), zelenáčik trnkový (Rhagades pruni), piadivka škvrnitá (Rheumaptera subhastata) a mnoho ďalších.[3]

Významným potočníkom rašeliniska je Hydropsyche tenuis, ktorý podľa červeného zoznamu patrí medzi ohrozené druhy. Koníkovité sú tu zastúpené druhmi koník fialovohoný (Chrysochraon dispar), koník zelený (Omocetus viridulus), koník hnedý (Chorthippus brunneus) a koník dlhotykadlový (Chortipus parallelus). Bystruškovité chrobáky, sú charakteristické pre rozsiahlejšie rašeliniská Jizerských hôr. Na Čihadle môžeme nájsť napríklad druhy Agonum ericeti, Patrobus assimilis, Pterostichus rhaeticus a Trechus amlicollis.[3]

Predmetom ochrany PR Na Čihadle je ochrana porastov, kveteny a krajinných útvarov. Dlhodobým cieľom ochrany porastu oblasti je obnoviť prirodzene diferencovaný smrekový porast s vtrúsením brezy karpatskej a jarabiny. Lesný porast je tu významným prvkom, ktorý zmierňuje vysychanie rašeliniska. Iba ak, dôjde k dlhodobému zlyhaniu podsadby, je možné vysadiť brezu karpatskú, jarabinu a geneticky vhodnú kosodrevinu. K výsadbe sa neodporúča borovica lesná a breza previsnutá, ktoré by pri svojom rozšírení mali silne deštruktívny vplyv na rašelinisko. Mohlo by dôjsť až k jeho zániku. Prí väčšom výskyte týchto drevín by bolo nutné pristúpiť k eliminácii výrezom. Porast rašeliniska je oplotený z dôvodov zachovania jeho funkčnosti na dobu minimálne desiatich rokov. Odstránená by mala byť lokálne primiešaná kosodrevina neznámeho pôvodu.[3]

Časť PR tvorená bezlesím by mala zotrvať bez akýchkoľvek pestovateľských zásahov. Ochranné pásmo bolo v minulosti takmer vyťažené. Pre jeho významnú funkciu, kedy chráni vrchoviská pred nepriaznivými poveternostnými vplyvmi, je nutné ho obnoviť. Do porastu bolo vysadených veľké množstvo brezy a jarabiny. Z dôvodu výskytu divokej zveri bolo nutné oplotiť väčšinu oblasti ochranného pásma.[3]

Pre ochranu PR pred návštevníkmi bol vybudovaný povalový chodník s rozhľadňou. Rezervácia nie je inou cestou prístupná.[3]

1. Stránky AOPK ČR [online]. [Cit. 2016-05-03]. Dostupné online. (po česky)
2. Slovník spisovného jazyka českého uvádza význam slova čihadlo ako: místo nebo zařízení na lapání ptáků
3. Plán péče Na Čihadle na období: 2012-2021 [online]. [Cit. 2016-05-03]. Dostupné online.
4. Jóža, M., Vonička, P. a kolektiv: Jizerskohorská rašeliniště, Jizersko-ještědský horský spolek, 2004, ISBN 80-903252-3-8
5. VONIČKA, P., Jizerské hory: Zprávy ze Správy – Přírodní rezervace Na Čihadle, Časopis Krkonoše-Jizerské hory, [online] 2003 říjen [cit. 2012-12-27] Dostupné z WWW: < http://krkonose.krnap.cz/index.php?option=com_content&task=view&id=8492&Itemid=5>
6. Lorencová, M., Mrázová, Š., Na Čihadle, Geologické lokality [online], 6. 9. 2012 [cit. 2012-12-27]. Dostupné z WWW: http://lokality.geology.cz/1793>
7. Historie Jizerských hor [online]. 2007 [cit. 2012-12-27]. Dostupné z WWW: < http://www.jizerskamagistrala.cz/cz/jizerske-hory/historie-jizerskych-hor/>

• Zoznam chránených území v okrese Liberec

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Na Čihadle

• Výnos Ministerstva školstva a kultúry o zriadení chráneného územia
• Dvojstrana o maloplošných chránených územiach Libereckého kraja

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Na Čihadle na českej Wikipédii.