Peter Révai

Pochádzal z turčianskeho rodu Révai, jeho otec bol barón Michal Révai a matka Anna Bakičová. Vzdelanie získaval v Bardejove, Jihlave, pravdepodobne i vo Viedni a v rokoch 1589 – 1591 tiež v Štrasburgu, kde získal titul magistra filozofie. Od roku 1598 bol dedičným županom Turčianskej stolice, od roku 1601 kráľovským komisárom, v roku 1610 bol kráľovským dvormajstrom, od roku 1615 hlavným dverníkom a od roku 1619 stolníkom. Mal pomerne rozsiahly rozhľad vo filozofii a histórii, ovládal rečnícke umenie, viacero jazykov, vybudoval si bohatú knižnicu, a vďaka tomuto všetkému sa stal uznávanou politickou a kultúrnou osobnosťou. Bojoval vo vojne s Osmanskou ríšou (Ostrihom, Vyšehrad, Fiľakovo, Novohrad). Stal sa tiež jedným z vedúcich predstaviteľov evanjelickej šľachty, podporoval náboženskú literatúru. Zomrel v Trenčíne, no pochovaný bol napokon v Martine.

Úvodná stránka najznámejšieho diela Petra Révaia

Jeho básnické a historické dielo ovplyvnilo neskoršiu slovenskú historiografiu a národoobranné diela. Literárne sa začal prejavovať už počas štúdií v Štrasburgu, prvé dielo (okrem magisterskej dišputy) mu vyšlo v roku 1592 (stať Velezrada). Ako prvý uhorský historik objasňoval starobylosť Slovanov. Vo svojich dielach prezentoval Uhorsko ako mnohonárodnostný štát. S úradníkmi svojho panstva viedol korešpondenciu v kultivovanej slovenčine.

• 1591 – De laudibus Ciceronis, prednáška na chválu rečníctva
• 1591 – De quattuor virtutibus cardinalibus, traktát
• 1591 – Disputatio de mutuo materiae
• 1592 – Velezrada (De parricidio), stať
• 1613 – De sacra corona regni Hungariae ortu, virtuti, victoria, fortuna… brevis commentarius , rozprava o uhorskej korune
• 1659 – De monarchia et sacra corona regni hungariae centuriae septem obšírnejšia práca o dejinách Uhorska

• Révaiovci