Oravské Veselé

Nachádza sa na severe Slovenska pod masívom Pilsko, na rozhraní Podbeskydskej brázdy (severná časť) a Podbeskydskej vrchoviny (južná časť obce). Obcou preteká rieka Veselianka, ktorá tu priberá pravostranný Mútnik, ľavostranný Magurský Mútnik a viacero menších potokov.

Obec je dostupná cestou III/2274 (Oravská Jasenica – Mútne) z juhu i západu, severnou časťou pokračuje cesta III/2280. Námestovo je vzdialené 14 km juhovýchodne, Dolný Kubín 40 km južne, Čadca 69 km západne a do krajského mesta je to 83 km.

Zakladacia listina obce Oravské Veselé je datovaná dňom 13. augusta 1629, kedy ju v ružomberskom kaštieli svätej Žofie vydala grófka Helena Illešháziová. Prví osadníci boli oslobodení od daní, platili však desiatok za chov oviec. Územie, patriace Oravskému hradu, bolo už predtým využívané na pastvu oviec a hovädzieho dobytka. Príšelci dostali navyše právo prevádzkovať mlyn a pílu a medzi ich povinnosti patrilo stráženie neďalekej hranice a tiež ochrana do a z Poľska smerujúcich obchodníkov. Okolo roku 1657 dostal Juraj Námestovský šoltýstvo, zmenil si priezvisko na Veselovský a po prijatí evanjelickej viery dal vybudovať malý drevený kostolík. V roku 1659 žilo vo Veselom 578 katolíkov a 239 evanjelikov. Počas plienenia Oravy vojskom Jána Sobieskeho v roku 1683 bolo Veselé jednou z mála dedín, ktoré sa ubránilo rabujúcim žoldnierom. Na prelome 17. a 18. storočia bola aj táto oblasť zasiahnutá viacerými pohromami v podobe neúrody, vojen i epidémií, a tak sa počet obyvateľov znížil z 817 v roku 1659 na 490 v roku 1715.[4]

O storočie neskôr, v roku 1805 žilo v obci už 1 108 obyvateľov, ktorí obývali 398 domov, počas sčítania v roku 1828 síce počet obývaných domov klesol na 365, počet obyvateľov napriek tomu narástol na 1 823. Obec vlastnila školu, márnicu, hasičský sklad a trhovisko a richtár, notár a prísažní zabezpečovali chod školy a farnosti, no tiež sa starali o poľnohospodárstvo, výstavbu a opravu ciest a mostov. Dozerali tiež na bezpečnosť v obci, výber daní, lesné práce a mobilizovali regrútov do armády. Vedenie obce malo tiež na starosti protipožiarnu ochranu, zdravotníctvo, sociálne zabezpečenie, pomoc sirotám, tulákom, žobrákom a bezdomovcom. Farnosť vo Veselom zastrešovala veriacich aj z Mútneho a Beňadova a prichádzajúcich veriacich využívali predajcovia výrobkov a tovaru. Postupne sa tradícia trhov a jarmokov udomácnila natoľko, že do Veselého chodili kupci zo širokého okolia. Začiatkom 19. storočia do obce prišli židovskí podnikatelia, ktorí prevádzkovali krčmu, obchod s voskom, sviecami, soľou a priemyselným tovarom. V tomto období bolo vo Veselom v prevádzke 7 mlynov, ktoré mleli obilie pre všetky obce z údolia Bielej Oravy, no tiež kováčska dielňa. V roku 1873 bol založený Spolok urbarialistov, v tom istom roku obec postihla epidémia cholery. Obyvateľov decimovali i epidémie týfusu, kiahní, osýpok, červienky, šarlachu či tuberkulózy. Známou bola aj veľká povodeň, ktorá v roku 1813 zničila domy, hospodárske usadlosti aj úrodu a podobné katastrofy opakovane a často ničili obydlia i úrodu. Veľmi časté boli požiare, preto obec zakúpila už v 70. rokoch 19. storočia hasičskú striekačku.[5]

V druhej polovici 19. stor. sa situácia vo Veselom (a na celej Orave) dramaticky zhoršila. Amerika poskytovala pracovné príležitosti aj pre nekvalifikovaných robotníkov a zárobok bol v porovnaní s Uhorskom niekoľkonásobne vyšší. V rokoch 1875 až 1914 emigrovalo do Spojených štátov viac ako 620 000 Slovákov. Aj vo Veselom boli agenti verbovať na prácu do Ameriky, boli tu tiež agenti lodných spoločností, ktorí dávali informácie o cestovaní a dali sa u nich kúpiť aj lodné lístky.[6]

Začiatkom 20. storočia žilo v obci už 2 070 obyvateľov, žijúcich v 442 domoch, nasledoval však ich pokles. Obyvatelia sa zaoberali najmä roľníctvom a drevorubačstvom a v oblasti pretrvávalo pôvodné kopaničiarske osídlenie. Pestoval sa ovos, jačmeň, žito, zemiaky, ľan, no tiež kapusta, kŕmna repa, hrach, bôb a ďatelina. V roku 1940 bolo v obci evidovaných takmer 1 500 kusov hovädzieho dobytka a rozšírený bol aj chov oviec, ktorých bolo okolo 300. O niečo menej (230) bolo v obci koní, ošípaných sa v danom období chovalo okolo 500 kusov a nevyhnutnou súčasťou dediny bolo množstvo hydiny. Choroby však decimovali aj počty zvierat, ktorých množstvo značne kolísalo. Od roku 1928 v obci pôsobilo Úverové družstvo, vo februári 1933 bol založený hasičský spolok. Počas II. svetovej vojny mnohí mladí obyvatelia obce chodievali na sezónne práce do Nemeckej ríše, židovskí obyvatelia boli v roku 1942 odvlečení do koncentračného tábora v Osvienčime. Miestni sa vytvorením bojovej jednotky aktívne zapájali do Slovenského národného povstania, po jeho potlačení boli obyvatelia nútení budovať vojenské opevnenie pred očakávaným postupom Červenej armády. Veselé bolo oslobodené jednotkou generála Jeremenka 3. apríla 1945.[7]

Po vojne bolo nutné obnoviť zničené mosty, cesty i obydlia a ťažkú situáciu potvrdzoval zavedený prídelový systém na potraviny, textil, obuv a priemyselný tovar. Kvôli nedostatku práce chodili mnohí pracovať na Ostravsko, bežne sa dochádzalo Nižnej, Dolného Kubína a Istebného. Veselé bolo postupne elektrifikované, bola vybudovaná požiarna zbrojnica, základná škola i štvorbytovka. Rozbehla sa individuálna výstavba domov, opravili a vyasfaltovali sa cesty a mosty, dokončili bytovky, zdravotné stredisko, verejné osvetlenie, obchody, materská škola, športové ihrisko, kultúrny dom a obecný vodovod.[7]

• Ján Janovjak (* 1893 – † 1977), pedagóg
• Milan Jablonský, herec

Obec je východzím miestom túr na Pilsko, kde vedie značený turistický chodník.

• Základná škola s materskou školou Oravské Veselé

V obci Oravské Veselé sa nachádza niekoľko firiem a podnikov. Z priemyslu tu nájdeme spracovanie dreva, výrobu textilu a odevov, výrobu strojov a zariadení, výrobu a spracovanie kovov a ďalšie.

• výroba matracov Materasso
• pilovanie a hobľovanie dreva Ján Borák

• Zoznam kultúrnych pamiatok v obci Oravské Veselé

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Oravské Veselé

• Oficiálna stránka obce