Sihelné

Leží v Podbeskydskej vrchovine, juhovýchodne od majestátneho Pilska, asi 15 km od Námestova. Zástavba sa vinie popri Sihelnianskom potoku, ktorý sa poniže obce vlieva do Polhoranky. Prístup vedie odbočkou z cesty I/78, vedúcej z Námestova sedlom Hliny do Poľska.

Už názov obce Sihelné, ktorý vychádza z významu kosodrevina, resp. mladý smrekový či jedľový les, napovedá o ťažkých podmienkach na život v tejto časti Oravy. Hoci možno predpokladať pohyb ľudí v miestnych horách už v stredoveku, najstaršia zmienka pochádza zo zakladacej listiny, vydanej 13. augusta 1629 na Oravskom hrade. Gróf Gašpar Illesházy ju vydal Matejovi a Jurajovi Nováčikovcom z blízkej Rabče, ktorí mali založiť novú dedinu v „surových lesoch medzi Polhorou a Rabčou“. O 30 rokov neskôr, v roku 1659 žilo v osade Sylne 41 rodín a 384 obyvateľov. Nepokojný koniec 17. storočia zasiahol aj túto osadu, keď ju v rokoch 1683 – 1686 spustošili Litovci a kuruci, čo ešte zväčšilo biedu obyvateľov. V roku 1715 bolo v Sihelnom 67 gazdov (asi 335 ľudí), ktorým živobytie poskytovalo najmä roľníctvo a dobytkárstvo, doplnené o ľanárstvo a tkáčstvo, taktiež tu fungoval mlyn.

Obec sprvu patrila pod farnosť Rabčice, po roku 1772 to bola bližšia Rabča, kde boli zároveň Sihelňania pochovávaní. Pri sčítaní v roku 1828 mala obec 178 dreveníc a 965 obyvateľov, no viacero nasledujúcich nešťastí (mor v 1831, veľký požiar v 1835, hladomor v 1847) ich počet znížil. Na základe dohody bola v roku 1842 vybudovaná škola v Rabči, kde prebiehala výučba detí zo Sihelného, Rabče a Polhory. Prvé zmienky o snahe vybudovať obecnú školu pochádzajú z roku 1857, k jej realizácii došlo až v roku 1877. V tom období žilo v 161 domoch spolu 697 obyvateľov.

V roku 1925 obec zasiahla veľká povodeň, kolaudácia novej školy prebehla v apríli 1929. Po 2. svetovej vojne sa začalo spriemyselňovanie Oravy a pôvodný hospodársky ráz obce sa začal meniť. V roku 1948 začala elektrifikácia obce, o 2 roky neskôr opravili a predĺžili obecnú cestu, nasledovala výstavba budovy obecného úradu a samoobsluhy. V 60. rokoch pribudla nová budova ZDŠ, bytovka pre učiteľov, pošta a bol rozšírený miestny rozhlas, v roku 1972 bola v obci vybudovaná požiarna zbrojnica a v nasledujúcom bol otvorený nový cintorín. V ďalších rokoch bol dokončený kultúrny dom, vodovod a zvonica. Telovýchovná jednota začala svoju činnosť v roku 1976, začiatkom 80. rokov boli dokončené budovy materskej školy i domu smútku, opravilo sa verejné osvetlenie a začala výstavba družstevnej bytovky.

V 90. rokoch si obyvatelia postavili kostol s farou, započatá bola tradícia konania folklórnych slávností pod Babou horou a začatá bola výstavba bytovky. Pred miléniom sa začala rekonštrukcia kultúrneho domu, miestneho osvetlenia a začala výstavba nového vodovodu, napájaného z nových vodných zdrojov pod Pilskom. V roku 2002 vznikla v Sihelnom cirkevná škola, o rok neskôr bola rekonštruovaná materská škola a obecný úrad, v nasledujúcich rokoch pribudla nová telocvičňa a športová plocha za školou. Medzi najnovšie investície patria obnovené povrchy miestnych komunikácii, rekonštrukcie obecného úradu, miestneho rozhlasu a požiarnej zbrojnice, výstavba multifunkčného detského ihriska a snahy o zakúpenie organa do kostola.

Každoročne sa tu počas leta konajú folklórne „Slávnosti pod Pilskom a Babou horou“. V obci je dobová reštaurácia Oravský dvor.

Na hornom (severnom) konci sa nachádza lyžiarsky vlek Ski gruniky. V Sihelnom sa každoročne konali preteky traktorov v akcii s názvom Turbo.

• Štefan Luscoň (1912 – 1977) - fyzik a kňaz
• Ignác Kolčák (1931 – 2008) - akademický maliar
• Jozef Luscoň (1959) - kňaz, spisovateľ, pedagóg

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Sihelné

• Oficiálne stránky obce