Rabča

Obec leží v Podbeskydskej brázde Oravskej kotliny, v údolí Polhoranky, asi 8 km severne od Námestova. Z juhu na sever prechádza z Námestova na hraničný prechod cesta I/78, pokračujúca do mesta Żywiec.

Hoci prvá písomná zmienka o obci sa zachovala z roku 1564, Rabča existovala už v roku 1550, kedy je ako jedna z obcí zaznačená na rukopisnej mape Oravy. Ťažké podmienky hornooravských drevorubačov napriek ich oslobodeniu od platenia daní spôsobili ich odsťahovanie a koncom 16. storočia zostali v osade obývané už iba 2 domy. Majiteľ územia Juraj Turzo pristúpil v roku 1608 k opätovnému osídleniu obce. 9. augusta poveril nového richtára Jána Ramzu k osídleniu valaskými kolonistami a už v roku 1616 bola odčlenením časti chotára založená obec Rabčice. V roku 1624 zanikli pre osadníkov výhody, plynúce z ich stráženia severnej hranice, čím došlo k zrovnoprávneniu Rabče s ostatnými poddanskými obcami. Nepokojná druhá polovica 17. storočia znamenala pre Rabču opäť výrazný úbytok obyvateľov a v roku 1672 tu zostalo len 5 sedliackych usadlostí. Tie boli v roku 1683 vydrancované Litovským vojskom, smerujúcim na obranu Viedne. V tomto období boli v Rabči už len dve usadlosti a niekoľko bezmajetných obyvateľov.

Až prechod vlastníctva na Erdődyovcov prispel k hospodárskemu oživeniu a zlepšeniu podmienok na život, čo sa odrazilo v opätovnom zaľudňovaní regiónu. V obci žilo v roku 1715 už 240 obyvateľov, ktorí zúrodňovali okolitú pôdu. V roku 1772 bola založená škola, no tiež farnosť s pôsobnosťou aj pre obce Oravská Polhora, Rabčice, Sihelné. Zavedením tereziánskeho urbáru sa v roku 1774 ukončilo pôsobenie dedičných richtárov, ktoré nahradil systém volených richtárov na jeden rok. Právo voliť mali len gazdovia platiaci dane. Pri sčítaní v roku 1778 žilo v Rabči už 829 obyvateľov a fungovali tu dva mlyny a štyria tkáči, využívajúci rozšírené pestovanie ľanu. Miestni sa živili tiež ťažbou dreva, jeho spracovaním a chovom dobytka.

Novú budovu školy postavili v hornej Rabči v roku 1842, pričom deti z Polhory a Sihelného sem chodili až do roku 1878. V tomto roku bola zriadená škola aj na dolnom konci, druhá budova na hornom bola dokončená v roku 1884.

Počas prvej svetovej vojny trpeli obyvatelia nedostatkom, čo zhoršoval odchod mužov na front. Miestni, ktorých živilo najmä poľnohospodárstvo, drevorubačstvo a povozníctvo, museli pravidelne odvádzať dobytok, seno a slamu pre armádu. V ťažkých medzivojnových rokoch si Rabčania prestavali kostol, postavili novú školskú budovu a farský úrad a v roku 1935 zaviedli telefón na poštu a notársky úrad. Po druhej svetovej vojne bola opravená hlavná cesta, no zároveň bol zatvorený hraničný prechod do Poľska. Založené bolo roľnícke družstvo a zoštátnené súkromné majetky, čím sa výrazne zmenil ráz celej oblasti. Po roku 1989 nastal rozvoj živností a veľká časť obyvateľov začala za prácou dochádzať do iných regiónov.

Po komunálnych voľbách v novembri 1990 boli do vedenia obce dosadení priamo zvolení predstavitelia. Postupne bol vynovený kostol, komplex školských budov, športová hala, obvodné zdravotné stredisko, Dom kultúry, Dom služieb a novými investíciami sa zlepšuje občianska vybavenosť a tým podmienky na život.

V obci je hlavným propagátorom športu TJ Oravan a medzi organizované odvetvia patria futbal, stolný tenis, armwrestling, florbal, hokej, volejbal, basketbal, streľba a turistika, doplnené o každoročnú súťaž drevorubačov.

• Ján Briššák (1904 – 1978), katolícky kňaz a autor náboženskej obradnej literatúry
• Klaudia Fernezová (nar.1998), tiktokerka, instagramerka a influencerka

• Gmina Świnna, Poľsko
• Wölfersheim, Nemecko
• Šenov, Česko

• Zoznam kultúrnych pamiatok v obci Rabča

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Rabča

• Stránka obce

• Oficiálne stránky obce