Marián Andel

Absolvoval Filozofickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. Pôsobil ako pedagóg na Slovenskej odborovej škole v Sládkovičove. Na prelome rokov 1989 a 1990 patril k zakladajúcim členom Slovenskej národnej strany. 19. mája 1990 sa zúčastnil na ustanovujúcom sneme SNS. Andel v 90-tych rokoch pôsobil v strane vo funkcii podpredsedu, ako aj vo funkcii „čestného predsedu“.

V prvých slobodných voľbách v roku 1990 bol zvolený za poslanca Slovenskej národnej rady za SNS v stredoslovenskom volebnom kraji.[1] Na ustanovujúcej schôdzi parlamentu bol zvolený za člena Predsedníctva SNR (predsedníctvo malo 21 členov).[2] V tomto volebnom období (1990 – 1992) pôsobil aj ako člen Ústavnoprávneho výboru SNR.

V parlamentných voľbách v roku 1992 viedol kandidátku SNS v západoslovenskom volebnom kraji a opäť bol zvolený za poslanca SNR.[3] Na ustanovujúcej schôdzi SNR bol zvolený za predsedu Výboru SNR pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport a za člena Predsedníctva SNR.[4] Ako poslanec podporil svojím hlasom Deklaráciu SNR o zvrchovanosti SR, ako aj Ústavu SR.

Po vládnej a parlamentnej kríze sa na jeseň 1993 uskutočnila rekonštrukcia vlády a na základe koaličnej dohody SNS nominovala do vlády 3 členov. Marián Andel sa stal podpredsedom vlády SR pre školstvo, kultúru, vedu a telovýchovu.[5] Po odvolaní vlády sa v marci 1994 vrátil do parlamentu a pôsobil vo výbore pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport.

V predčasných parlamentných voľbách v roku 1994 je opäť zvolený za poslanca NR SR (v západoslovenskom volebnom kraji).[6] Na ustanovujúcej schôdzi 3. novembra 1994 je zvolený za predsedu Výboru NR SR pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport (vo funkcii predsedu výboru ho v januári 1995 vystriedal Kamil Haťapka). 14. decembra 1994 je zvolený za podpredsedu NR SR.[7] V roku 1998 bol laureátom štátneho vyznamenania Rad Andreja Hlinku I. triedy za mimoriadne zásluhy o vznik samostatnej Slovenskej republiky.

V parlamentných voľbách v roku 1998 je po štvrtý raz zvolený za poslanca NR SR za SNS. 29. októbra 1998 na ustanovujúcej schôdzi je opäť zvolený za podpredsedu NR SR (tento raz už za opozíciu).[8] V roku 2000 bol zo SNS vylúčený a do konca volebného obdobia v roku 2002 pôsobil v parlamente ako nezávislý.

Po odchode z parlamentu pôsobil ako vysokoškolský pedagóg. Pôsobil aj ako poslanec mestského zastupiteľstva v Modre. V predčasných parlamentných voľbách v roku 2006 kandidoval do NR SR za SLNKO. Vo voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2014 a vo voľbách do NR SR v roku 2016 kandidoval opäť za SNS.

Manželka Mariána Andela, Oľga Andelová, bola v rokoch 1990 – 1992 poslankyňou Snemovne ľudu Federálneho zhromaždenia ČSFR.