Nickelback

Na názov skupiny „Nickelback“ prišiel brat Chada Kroegera, basgitarista Mike Kroeger, ktorý pracoval v kaviarni obchodného reťazca rýchlych občerstvení Starbucks. Keď zákazníkom vracal drobné, často im hovoril: „Here is your nickel back“. (Doslova: Tu máte späť Váš nickel.)[18][19][20]

História skupiny začala v malom kanadskom meste Hanna, ktoré sa nachádza 215 km severovýchodne od mesta Calgary,[21] kde bratia Chad Kroeger a Mike Kroeger vyrastali a neskôr sa tam prisťahoval aj Ryan Peake z mesta Brooks. Spolu sa spriatelili a začali hrať v garáži Ryana Peaka. Po ukončení vysokej školy založili spoločne amatérsku skupinu, ktorá hrala coververzie skladieb ich obľúbených skupín ako Alice in Chains, Soundgarden, Red Hot Chili Peppers a Pearl Jam. Po čase sa k skupine pripojil bubeník Gabe Sinclair, ktorý upevnil zostavu skupiny.[22] Skupina mala týchto členov: Chad Kroeger (spev, gitara), Mike Kroeger (basová gitara), Ryan Peake (gitara), Gabe Sinclair (bicie). Skupina sa predstavovala pod názvom „Point of View“, ale na scéne radšej vystupovali pod názvom „Village Idiot“. Avšak tento názov sa nepozdával niektorým majiteľom barov, preto sa rýchlo museli premenovať. Po roku koncertovania bola skupina unavená z hrania hudby iných interpretov a rozhodli sa rozísť.

Zakladateľ skupiny Nickelback, gitarista Chad Kroeger počas koncertu v Dubline v roku 2006

Mike Kroeger sa rozhodol presťahovať do Vancouveru a hral na basgitaru v niekoľkých miestnych heavy metalových skupinách ako Black Dogs a Depression.[23] Začiatkom roku 1996 napísal Chad Kroeger 10 textov piesní, požičal si od svojho nevlastného otca 1 500 dolárov, a presvedčil ostatných členov skupiny aby nahrávali vo Vancouveri. Vtedy sa do skupiny dostal na miesto Sinclaira bratranec bratov Kroegerovcov, Brandon Kroeger. Priateľ Mika Kroegera zarezervoval čas v nahrávacom štúdiu, ktoré patrilo pod Turtle Records. Tak sa zrodila skupina, ktorá sa v začiatkoch volala „Bricks“. Po skončení nahrávania materiálov na svoju demonahrávku, Mike navrhol názov skupiny „Nickelback“. V januári 1996 nahrali v štúdiu Crosstown Studios vo Vancouveri materiál. Demo bolo nahrané s producentom Jeffom Bondom. Na albume bolo 7 skladieb. Demo s názvom Hesher bolo vydané len v Kanade, a predávané najmä v provincii Alberta, kde skupina vznikla. Predalo sa 150 000 kópií dema. Kanadská miestne rozhlasová stanica CFOX-FM ako jedna z prvých začala hrať ich prvý singel „Fly“ z tohto albumu.[24]

Majiteľ nahrávacieho štúdia Turtle Recordings Studios Larry Anschell spoznal skupinu cez ich manažéra Clyda Hilla. Bol producentom skupiny Jar v MR Management. Skupine sa zapáčil album vydaný cez Anschella, ktorý pozval skupinu do svojho štúdia na konkurz. Po konkurze sa skupina spoločne s Anschellom rozhodli nahrať materiál pre svoj debutový album. Skupina si vzala pôžičku 30 000 dolárov. Práca na albume trvala od januára do marca 1996. Skupina nahrala časť piesní v Crosstown Studios s producentom Jeffom Boydom (časť týchto piesní dostala miesto v EP Hesher) a časť v Turtle Recordings Studios s producentom Larrym Anschellom. Nahrávanie trvalo 10 dní. Skupina nahrala v tej dobe 8 nových piesní, a na EP Hesher boli použité štyri z nich („Where?“, „Fly“, „Left“, „Window Shopper“). Album bol vydaný dňa 3. marca 1996. Album dosiahol 182. miesto na prestížnom americkom zozname Billboard 200, čo bolo obrovským úspechom pre tak málo známu skupinu. Preto v roku 1997 skupina podpísala svoju prvú zmluvu s malým nezávislým kanadským vydavateľstvom Shoreline. K piesni „Fly“ nahrala skupina svoj prvý videoklip, ktorého premiéra sa konala dňa 16. júna 1997. Piesne z oboch albumov boli často hrávané v mnohých kanadských rozhlasových staniciach, a turné Curb Tour im pomohlo v presadzovaní albumu v Spojených štátoch. Celkovo skupina v roku 1997 hrala 27 koncertov.[25]

Skupina v roku 1998 intenzívne koncertovala po USA na podporu svojej hudby. Medzitým spevák Chad Kroeger pracoval ako predavač reklamných priestorov.[21] V roku 1998, tesne predtým, ako vydali album The State, opustil skupinu bratranec bratov Kroegerovcov, bubeník Brandon Kroeger. Skupina tak začala hľadať náhradníka. Voľba padla na kanadského bubeníka Mitch Guindon.[26] On však v skupine strávil len niekoľko dní. Skupina opäť zostal bez bubeníka. Gitarista Ryan Peake zavolal svojho priateľa Ryana Vikedala, ktorého poznal z mesta Brooks, kde obaja vyrastali. Vikedal súhlasil a prišiel skupine predviesť svoje zručnosti. V polovici prvej piesne, ktorú Vikedal hral ho Chad Kroeger prerušil a povedal mu, že je prijatý. Vikedal sa počas jedného týždňa naučil 12 piesní a tak mohol začať pracovať na novom albume. Vtedy tiež skupina prepustila svojich manažérov, lebo sa domnievala, že sama lepšie zvládne svoje záujmy. Spevák Chad Kroeger robil rozhovory s médiami, Mike Kroeger sa stal distribútorom a Vikedal usporadúval koncerty.[21] Práce na CD boli začaté v Greenhouse Studios v Burnaby. Skupina pracovala na materiáloch so spoluproducentom Dale Pennerom (Matthew Good Band, Holly McNarland). Album zremixoval Garth Richardson. Druhý album dostal názov The State. Jeho premiéra sa konala v roku 1998, a to len v Kanade. Album bol, rovnako ako predchádzajúci album, vydaný nezávisle. S piesňou „Leader of Men“, ktorá mala obrovský úspech v rebríčkoch hitparád, sa začali o skupinu zaujímať veľké nahrávacie štúdiá. Skupina s z mnohých ponúk vybrala vydavateľstvo EMI Records pre Kanadu a holandské metalové vydavateľstvo Roadrunner Records.[27]

Skupina Nickelback začala s nahrávaním svojho tretieho štúdiového albumu v apríli roku 2001 v štúdiách Greenhouse Studios v Burnaby a London Bridge Studio v Seattli. Skupina pracovala na materiáloch päť týždňov. Producentom albumu bol Rick Parashar známy spoluprácou so skupinami Pearl Jam a Temple of the Dog. Tento album obsahuje deväť nových skladieb, a skladba „Just Four“ z albumu Curb bola nahraná v novej verzii, a na albume sa objavila pod názvom „Just For“. Remixovaniu piesne sa ujal Randy Staub (Metallica, U2). Kombinácia Parashara a Stauba vytvárala nový zvuk skupiny, ktorý sa stal silnejším, ostrejším a takisto s jemnými refrénmi a prevládajúcimi gitarovými sólami. Práce na albume skončili v júni 2001. Album Silver Side Up bol vydaný v USA dňa 11. septembra 2001 a vo Veľkej Británii dňa 24. septembra 2001. V októbri 2001 bol album vydaný v celej Európe. Najúspešnejším singlom vydaným z albumu bol „How You Remind Me“, ktorý bol vydaný dňa 17. júla 2001. Album a takisto aj singel prispeli k mnohým oceneniam pre skupinu. Skladby „Where Do I Hide“, „Money Bought“ či „Hangnail“ boli hrané už počas turné k albumu The State. Skupina Nickelback je držiteľom mnohých prestížnych ocenení ako Juno Awards v kategórii Best New Group.[28] Nickelback vďaka singlu „How You Remind Me“ sa stala prvou kanadskou skupinou, ktorá od času vydania singlu „American Woman“ od skupiny The Guess Who dosiahla 1. miesto v hitparádach v Kanade a Spojených štátoch.[21] Okrem toho sa tiež singel „How You Remind Me“ stal prvým singlom kanadskej skupiny / hudobníka od roku 1991, ktorých pieseň sa dostala na vrchol rebríčku Billboard 200. Predchádzajúcim kanadským hudobníkom bol Bryan Adams s piesňou „(Everything I Do) I Do It for You“.[29] Skupina končí rok 2001 s bilanciou 102 zahraných koncertov.[30] V roku 2002 Nickelback začína s uvádzaním svojho prvého oficiálneho turné Silver Side Up Tour, ktoré sa začína prvým koncertom dňa 16. januára 2002 v kanadskom meste Victoria. Dňa 25. januára 2002 počas koncertu v Rexall Place v Edmontone nahrala skupina materiál pre svoje prvé koncertné DVD s názvom Live at Home. Na tomto koncerte sa zúčastnilo viac ako 20,000 ľudí. Počas koncertu si so skupinou Nickelback zahral spevák a gitarista skupiny Alice in Chains, Jerry Cantrell. Turné bolo rozdelené do 9 etáp, teda spolu 145 koncertov.[30] Nickelback počas turné navštívil Severnú Ameriku, Austráliu, Európu a Áziu. Turné oficiálne končí dňa 4. decembra 2001 koncertom v Dubline. Ako podpora Nickelbacku počas turné vystupovali Jerry Cantrell (sólo), Default, Greenwheel, Epidemic a Familiar 48. Počas turné skupina dostala mnoho ocenení hudobného priemyslu. Vyhrala 4 ceny Billboard Music Awards, 4 ceny Juno Award, 2 ceny Much Music Awards, 2 ceny MTV Video Music Awards, 3 ceny Prairie Music Awards, 2 ceny West Coast Music Awards, Doobie Awards a Georgia Straight Awards, a 1 cenu Socan Awards. Pieseň „How You Remind Me“ sa stala najhranejšou piesňou roka 2002 v rockových rozhlasových staniciach po celom svete.[31][32] Skupina ešte vydala dva single „Too Bad“ a „Never Again“. Obidva single tiež zožali úspech. Prvý z nich obsahuje text s citovými zážitkami z detstva speváka Chada Kroegera a dosiahol 1. miesto v rebríčkoch Mainstream Rock Tracks a Canadian Airplay Chart. Navyše, hudobné video získalo 2 ocenenia Much Music Video Awards v kategóriách Best Video a MuchLoud Best Rock Video. Druhý singel „Never Again“ dosiahol tiež vrchol rebríčkov Mainstream Rock Tracks a Canadian Airplay Chart. Text piesne rozpráva o domácom násilí a zneužívaní žien. Nickelback nakrútil videoklip k piesni, ale bol cenzurovaný pretože bol „príliš násilný“. Druhý videoklip bol nakrútený z častí koncertu, ktorý sa konal 25. januára 2001 v Edmontone.

V roku 2002, frontman skupiny Chad Kroeger nahráva spoločne s Josey Scottom zo skupiny Saliva pieseň „Hero“, ktorý bol vložený do soundtracku filmu Spider-Man. Na nahraní piesne sa podieľal aj Mike Kroeger (basová gitara), Tyler Connolly (sólová gitara), Paul Iverson (basová gitara), Matt Cameron (bicie). Pieseň „Hero“ dosiahla 1. miesto v rebríčkoch Canadian Hot 100, Mainstream Rock Tracks, Modern Rock Tracks a Billboard Hot 100. Okrem toho, Chad Kroeger sa stáva hudobným producentom, a zakladá spolu s právnikom Jonathanom Simkinom vydavateľstvo s názvom 604 Records, ktoré sa zaoberá podporou začínajúcich skupín.

Nakoniec, album Silver Side Up bol v Kanade 8x nominovaný na platinu,[33] v Spojených štátoch 6x,[34] vo Veľkej Británii 3x,[35] v Austrálii 2x [36] a v Rakúsku a Holandsku jednou platinou. Singel „How You Remind Me“ dosiahol 2x platinovú platňu v Austrálii,[37] zlato v Rakúsku,[38] Belgicku,[39] Nemecko,[40] Švajčiarsku,[41] Veľkej Británii [42] a v Spojených štátoch,[43] a striebro vo Francúzsku.[44]

Dňa 29. októbra 2002 vydáva The Island Def Jam Music Group koncertné DVD s názvom Live at Home, ktoré bolo nakrútené na koncerte v Edmontone. Na DVD sa nachádza 14 skladieb a bonusy v podobe videoklipov zo zákulisia, ukážky z iných koncertov, rozhovory atď. Producentmi tohto DVD boli Amber Cordero, Rick Parashar, Mike Sarkissian, Lewis Weinstein a samotná skupina Nickelback.[45] DVD získalo 2x platinu v Kanade a v USA.

V roku 2003 skupina začala svoje malé turné (3 koncerty), ktoré sa začalo koncertom v Los Angeles dňa 13. januára.[46] Medzičasom skupina získala ocenenia a trofeje počas odovzdávania cien Juno Awards. Tiež Chad Kroeger sa stal spevákom roka.[47] Potom skupina Nickelback prestala aktívne koncertovať a sústredila sa na pripravovanie nového materiálu pre ďalší album. Práce na novom albume začali v apríli roku 2003 v štúdio Green House a v domácom štúdiu Chada Kroegera Mountain View Studios vo Vancouveri. Preto producentom albumu bol Chad Kroeger, s malou pomocou Joe Moi. O mixovanie sa postaral Randy Staub, a mastering urobil George Marino v štúdiu Sterling Sound.[48]

Práce na albume trvali do augusta 2003. 1. septembra 2003 bol v Nemecku vydaný prvý singel z albumu s názvom „Someday“. V rebríčkoch Hot Adult Top 40 Tracks a Canadian Singles Chart dosiahol singel 1. miesto. Dňa 5. septembra bol singel vydaný aj v USA. Skladba sa stretla s kritikou zo strany hudobných publicistov a kritikov, kvôli jej podobnosti so skladbou „How You Remind Me“. Skupina bola kritizovaná pre rovnakú štruktúru a štýl hudby v oboch skladbách.[49] Dňa 22. septembra 2003, bol album The Long Road vydaný v Európe a o deň neskôr mal album premiéru v USA. Album dosiahol 6. miesto v rebríčku Billboard 200, a vo Veľkej Británii päť dní od premiéry bol certifikovaný na zlato. Album dosiahol 1. miesto v rebríčku najpredávanejších CD v Kanade. Aj v ostatných krajinách mal album veľký úspech. Na coververzii skladby Eltona Johna „Saturday Night's Alright (For Fighting)“ spolupracovali Kid Rock a Dimebag Darrell. Okrem nej na albume sa nachádzajú ešte skladby „Yanking Out My Heart“ a „Learn the Hard Way“. Japonské vydanie albumu bol v podobe bonusovej skladby „Someday“ v akustickej verzii a pieseň „Slow Motion“. Okrem toho album tiež obsahuje coververziu Neila Sedaka „Love Will Keep us Together“. Skupina dňa 14. októbra 2003 začala prvým koncertom v Lubbocku turné s názvom The Long Road Tour. V Severnej Amerike skupina zahrala spolu 21 koncertov a 12 koncertov v Európe. Celkom skupina v roku 2003 zahrala 43 koncertov.[46] Takisto Nickelback získal nomináciu na cenu Grammy v kategóriach Best Rock Album, Best Rock Single a Record Of The Year (za skladbu „How You Remind Me“).[47]

Od januára 2004 Nickelback pokračoval v turné The Long Road Tour. Začal tromi etapami, ktoré tvorilo 26 koncertov v Kanade. Dňa 24. februára 2004 bol vydaný ďalší singel s názvom „Figured You Out“. Vzhľadom na text piesne s erotickým motívom bola pieseň zakázaná vo Veľkej Británii. Aj napriek tomu dosiahla veľký úspech a 1. miesto v rebríčkoch Mainstream Rock Tracks (kde na 1. mieste vydržala 13 týždňov)[50] a Canadian Singles Chart. Takisto dosiahol 4. miesto v rebríčku Modern Rock Tracks.[51]

V máji 2004 Nickelback odišla na 4 koncerty do Austrálie. V druhej polovici mája sa skupina vrátila koncertovať do Európy. Dňa 5. júna 2004 skupina koncertovala na festivale Rock am Ring v Nürburgringu popri skupinách ako Motörhead, Linkin Park či Red Hot Chili Peppers. Skupina Nickelback okrem ich vlastného materiálu, vyrobila tiež coververziu heavymetalovej skupiny Metallica s názvom „Sad but True“.[52] Z tohoto koncertu bolo vydané neoficiálne DVD. Dňa 15. júna 2004 skupina vydala v USA tretí singel (v Európe bol vydaný 8. marca) s názvom „Feelin’ Way Too Damn Good“. Singel dosiahol 2. miesto v rebríčku Canadian Singles Chart a 3. miesto v rebríčku Mainstream Rock Tracks. Deň predtým skupina vydala v Nemecku a Austrálii propagačný singel s názvom „See You at the Show“. Singel bol použitý v roku 2005 cez Nine Network v Austrálii počas Friday Night Football ligy Australian Football League.

Následne v júni sa skupina vrátila do Spojených štátov, kde zahrala 37 koncertov a tým ukončila turné The Long Road Tour. Toho istého roku získala skupina ocenenie Juno Awards v kategórii Skupina Roka. Okrem toho skupina vyhrala 6 nominácii Radio Music Awards, a 1 nomináciu od American Music Awards. Nickelback tiež získal cenu Socan Awards v kategóriách International Archivement a Rock Music. Skupina bola tiež znovu nominovaná na cenu Grammy. Tentoraz v kategóriách Best Hard Rock Performance (za skladbu „Feelin’ Way Too Damn Good“), Best Rock Song - Songwriter (za skladbu „Someday“) a Best Rock Album (The Long Road).[53] 7. septembra v Spojených štátoch vydala skupina singel s názvom „Because of You“. Skladba v metalovom štýle dosiahla 3. miesto v Kanade a 7. miesto v Spojených štátoch v rebríčku Mainstream Rock Tracks. Rok 2004 skupina Nickelback ukončila so 79 koncertmi na svojom konte.[54]

Basgitarista Mike Kroeger počas koncertu v Omahe, Nebraska v roku 2007.

Začiatkom roka 2004 skupina plánovala ročnú prestávku v koncertovaní. Ale spevák Chad Kroeger začal skladať nový materiál a tak bola prestávka bola ukončená.[55] Mesiac január priniesol skupine personálne zmeny. Dňa 27. januára kanadský časopis Chart oznámil odchod bubeníka Ryana Vikedala tesne pred začatím nahrávania nového albumu. Jeho miesto dňa 4. marca zaujal bubeník skupiny 3 Doors Down Daniel Adair. Údajný dôvod odchodu Vikedala zo skupiny boli veľké rozdiely v hudbe skupiny. Spevák Chad Kroeger bol vyzvaný na zaplatenie dlhov Ryana Vikedala.[56] Nahrávanie albumu sa koná v Mountain View Studios vo Vancouveri. Producentom albumu bol opäť Chad Kroeger spolu s Joeom Moiom. Mastering albumu urobil Ted Jensen a zmixoval ho Randy Staub. Práce na albume trvali pol roka, kedy skupina nehrala veľa koncertov a úplne sa sústredila na práce v štúdiu. Prvé koncerty skupina začala dňa 18. augusta. Zahrala celkovo 20 koncertov, z toho 3 v Nemecku a 1 v Anglicku. Dňa 8. augusta vydala skupina prvý singel z nového albumu. Skladba „Photograph“ zaznamenala veľký úspech a dosiahla 1. miesto v rebríčkoch Canadian Airplay Chart (kde sa udržal na prvom mieste 7 týždňov), Pop 100 a Mainstream Rock Tracks. Skladba tiež dosiahla 2. miesto v rebríčku Billboard Hot 100 a 3. miesto v rebríčkoch Modern Rock Tracks a Australian Singles Chart. 4. miesto dosiahol na Novom Zélande a v Nemecku. Samotného singlu „Photograph“ sa celosvetovo predalo cez 2 milióny kópií, za čo dostal dvakrát platinové ocenenie od asociácie RIAA.[57] Dňa 3. októbra 2005 skupina vydala album All The Right Reasons, a o deň neskôr mal album premiéru v Spojených štátoch. Na albume hosťoval gitarista a spevák skupiny ZZ Top, Billy Gibbons. Album zaujal 1. miesto v rebríčku Billboard 200 (týždeň), Canada Albums Chart (mesiac), UK Rock Albums (7 týždňov), New Zealand Albums Chart (2 týždne), Billboard Top Hard Rock Albums, Billboard Top Modern Rock/Alternative Albums a Billboard Top Rock Albums. V prvom týždni predaja sa predalo 60,000 kópií albumu a tým predbehol predchádzajúce albumu Silver Side Up a The Long Road. Album sa cez 102 týždňov udržal v rebríčku Billboard 200 a pritom sa nedostal pod 30. miesto. Dňa 8. novembra 2005 skupina vydala len v USA singel s názvom „Animals“, ktorá zaujala 97. miesto v rebríčku Billboard Hot 100, 1. miesto v rebríčku Mainstream Rock Tracks a 16. miesto v Modern Rock Tracks. Toho roku skupina ešte vyhrala 3 ocenenia BMI Pop Awards v kategóriách Most Performed 50 Songs of the Past Year za skladby „Figured You Out“, „Someday“ a „Why Don’t You & I“ (Chad Kroeger & Santana).[58]

Dňa 17. januára začína skupina svoje koncertové turné s názvom All The Right Reasons Tour, ktoré začína prvým koncertom v kanadskom meste Prince George. Prvá etapa turné trvá do 30. marca a zahŕňa Kanadu a Spojené štáty. 25. apríla vydala skupina singel s názvom „Savin’ Me“. Ten dosiahol 1. miesto v rebríčku Canadian Airplay Chart, a bol tiež použitý v soundtracku k seriálu Prison Break. S touto skladbou Nickelback vystupuje na slávnostnom udeľovaní cien Juno Award, kde skupina získala 2 ocenenia v kategóriách Group of the Year a Rock Album of the Year (All The Right Reasons). Okrem toho skupina Nickelback tiež získala cenu Socan Awards v kategórii Song Award („Photograph“), BMI Pop Award („Feelin’ Way Too Damn Good“). Skupina z troch nominácií Much Music Video Awards získala jednu cenu v kategórii Best Rock Video („Photograph“). Takisto bola skupina Nickelback vyznamenaná 3 oceneniami Billboard Awards v kategóriách Hot 100 Artists of the Year, Duo/Group of the Year a Rock Almum of the Year (All the Right Reasons). Skupina sa takisto stala víťazom World Music Awards v kategórii Best Rock Group,[59] a takisto víťazom Billboard Touring Awards. Na koncerty skupiny sa predalo viac ako 800,000 lístkov (od januára 2006), čo je podľa časopisu Pollstar šiestym najlepším výsledkom na svete.[60] V júli 2006 skupina vydala singel s názvom „Far Away“ (v Európe bol vydaný 20. januára). Singel dosiahol 1. miesto v rebríčkoch Canadian Airplay Chart a ARC Weekly Top 40. Počas koncertu v Sturgis v Južnej Dakote, ktorý sa konal dňa 8. júla, skupina hrá špeciálny koncert, krotý je nahraný pre ich ďalšie koncertné DVD. Od júna do septembra 2006 skupina Nickelback aktívne koncertuje po severných štátoch USA v rámci turné All The Right Reasons Tour. Dňa 22. augusta skupina vydáva ďalší singel s názvom „Rockstar“. Singel dosiahol 1. miesto v britskom rebríčku UK Rock Chart, a 2. miesto v Írsku a Rusku. Singel takisto dosiahol 4. miesto v rebríčku Mainstream Rock Tracks, a 6. miesto v rebríčku Billboard Hot 100. Pieseň taktiež dosiahla 100. miesto v zozname časopisu Rolling Stone 100 najlepších piesní roku 2007. Kvôli tejto pozícii skupina Nickelback kritizovala časopis.[61] Počas prestávky z turné, skupina dňa 26. novembra vydáva singel „If Everyone Cared“. Singel dosiahol 1. miesto v rebríčku Canadian Airplay Chart. Celkový výťažok z predaja singlu a hudobného videa od februára do júla 2007 bol venovaný na dobročinné účely a rozdelený dvom organizáciám - Amnesty International a International Childrens' Awareness Canada. Celkový výťažok presiahol 600,000 dolárov.[62] Skupina Nickelback končí rok 2006 so 107 koncertmi na svojom konte.[63]

V marci 2007 skupina vydáva siedmy a posledný singel z albumu pod názvom „Side of a Bullet“. Singel dosiahol 7. miesto v rebríčku Mainstream Rock Tracks. Skladba je poctou skupiny tragicky zosnulému gitaristovi skupiny Pantera, Dimebag Darrellovi, postreleného počas koncertu. V piesni bolo použité jeho gitarové sólo, ktoré Chad Kroeger dostal od brata zosnulého gitaristu, Vincenta Paula Abotta.[64][65] Dňa 19. marca skupina Nickelback končí piatu etapu turné, obsahujúcu koncerty v Severnej Amerike. Dňa 9. júna 2007 skupina Nickelback za vynikajúce zásluhy pre svoju krajinu a za predaj viac ako 21 miliónov albumov po celom svete získala zápis do Canada Walk of Fame. Toto rozhodnutie bolo argumentované aj ich 10-ročnou ťažkou a vytrvalou prácou.

Album All The Right Reasons sa stal veľmi úspešným, a to rovnako v Európe a ako aj v USA. V Kanade album získal 7x platinu,[66] v USA 8x platinu, v Austrálii 4x platinu,[67] vo Veľkej Británii 2x platinu,[68] v Nemecku zlato a platinu,[69] a vo Švajčiarsku zlato.[70]

Celkový predaj albumu dosiahol 10 miliónov kópií po celom svete, z ktorých bolo predaných 7 332 490 kópií v Spojených štátoch.

Chad Kroeger počas koncertu Anglicku, september 2008

Skupina upustila z náročného koncertovania k turné All The Right Reasons Tour. V marci 2008 sa Nickelback začal pripravovať na nahrávanie nového štúdiového albumu. Producentom albumu sa stal Robert Lange,[71] ktorý je známy pre svoju spoluprácu s umelcami ako AC/DC, Def Leppard alebo Bryan Adams.[72]

Práca na albume trvala viac ako pol roka. Album bol nahrávaný v Mountain View Studios vo Vancouveri. Za mastering bol zodpovedný Tedd Jensen a mixovanie urobil Randy Staub.[73] Práca na albume bola dokončená v auguste 2008. Nakoniec za produkciu boli zodpovední Chad Kroeger, Joe Moi a Robert Lange. Od 8. do 21. septembra zahrala skupina 9 koncertov, a to v Nemecku, Severnom Írsku a Južnej Amerike. Na koncertoch mal premiéru nový singel „Gotta Be Somebody“,[74] ktorý bol dňa 29. septembra vydaný v USA ako singel. Album mal premiéru dňa 14. novembra 2008 v Nemecku. Zaujímavosťou je, že 4 dni pred premiérou bol album zverejnený na internete. Deň po premiére, 15. novembra, album bol vydaný v Austrálii,[75] o dva dni neskôr, 17. novembra, bol vydaný v Európe [76] a dňa 18. novembra bol vydaný v Kanade a v Spojených štátoch.[77] 21. novembra mal premiéru v Holandsku.[78] Album Dark Horse už počas dňa premiéry zaznamenal veľký úspech s predajom 330,000 kópií, čo mu pomohlo dostať sa na 2. miesto medzi najlepšie sa predávajúcimi albumami. Album dosiahol vrcholné pozície v rebríčkoch Billboard Top Rock Albums, Billboard Top Hard Rock Albums, Billboard Top Modern Rock/Alternative Albums a Canadian Albums Chart. Album tiež dosiahol 2. miesto v prestížnom rebríčku Billboard 200, a dlhú dobu sa udržal v prvej desiatke.[79] Album tiež dosiahol vysoké pozície v iných krajinách, vrátane 3. miesto v rebríčkoch Australian Albums Chart a New Zealand Albums Chart. Takisto dosiahol 2. miesto v britskom rebríčku UK Albums Chart a v nemeckom rebríčku German Albums Chart. V Rakúsku a Švajčiarsku dosiahol album 5. miesto, v Rusku 11. miesto a v Írsku dosiahol 19. miesto.

Dňa 11. októbra skupina vydala singel s názvom „If Today Was Your Last Day“. Objavil sa vo forme podporného singlu. Dosiahol 7. miesto v rebríčku Canadian Hot 100,[80] a 2. miesto v rebríčku Hot Adult Top 40 Tracks.[81] Navyše sa singel dostal na vrchol britského rebríčku UK Rock Chart.

Skupina Nickelback sa v roku 2008 stala nositeľom ceny Western Canadian Music Awards v kategórii International Achievement Awards. Okrem toho skupina získala cenu Socan Awards za skladbu „If Everyone Cared“. Druhú cenu dostal Chad Kroeger za skladbu „Into the Night“, ktorú nahral spoločne s Carlosom Santanom.[82] Dňa 2. decembra sa na trhu objavilo druhé koncertné DVD skupiny s názvom Live at Sturgis 2006.[83] Materiál na DVD bol nahrávaný dňa 8. júla 2006 počas turné All The Right Reasons Tour. 15. decembra v USA bol vo forme podporného singlu vydaný singel s názvom „Something in Your Mouth“. Dosiahol vrchol rebríčku Mainstream Rock Tracks a až 21. miesto v rebríčku Modern Rock Tracks.

V roku 2009 sa Nickelback začal pripravovať na turné. Slávnostné otvorenie turné sa konalo dňa 25. februára v Nashville. Prvá etapa turné trvala od 15. februára do 26. apríla a obsahovala koncerty v Severnej Amerike. Medzičasom skupina vydala singel s názvom „I’d Come for You“. Balada držaná v štýle alternatívneho rocku dosiahla vrchol rebríčka UK Rock Chart. V rebríčku Canadian Hot 100 pieseň dosiahla 29. miesto. V apríli skupina získala 3 ocenenia Juno Awards v kategóriách Group of the Year, Album of the Year (Dark Horse) a divácka cena. Chad Kroeger bol znovu ocenený za pieseň „Into the Night“, nahranú s Carlosom Santanom. Tentoraz získal ocenenie BMI Pop Awards. Nickelback získal tiež 2 ocenenia Much Music Video Awards za pieseň „Gotta Be Somebody“. Ocenenie Word Magazine Reader's Choice vyhrala skupina v kategórii World's Best Selling Rock Artist.[84]

22. mája skupina zahrala šesť koncertov vo Veľkej Británii, v rámci druhej etapy turné Dark Horse Tour. 28. mája, počas koncertu v Londýne, skupina natočila videoklip k piesni „Burn It to the Ground“. Premiéra singlu bola o tri dni skôr. Skladba dosiahla 7. miesto vo Fínsku,[85] a 3. miesto v rebríčku Mainstream Rock Tracks. Dňa 10. júla 2009 sa skupina vracia k tretej etape turné, ktorá prebehla v severných Spojených štátoch. 29. septembra bol oficiálne vydaný singel s názvom „Never Gonna Be Alone“. Singel bol tiež vydaný v Portugalsku a v Brazílii, vzhľadom na jeho zaradenie do soundtracku brazílskej telenovely Caminho das Índias.[86] Pieseň dosiahla najvyššiu pozíciu v rebríčku Hot Adult Top 40 Tracks, kde dosiahol 5. miesto. 16. novembra vydala skupina ďalší, v poradí sedemnásty singel s názvom „Shakin’ Hands“.[87] Ten dosiahol 11. miesto v rebríčku Mainstream Rock Tracks, a až 49. miesto v rebríčku Canadian Hot 100.

V roku 2010 skupina pokračovala v turné. Začala sériou 10 koncertov po Európe. Dňa 28. februára si zahrala počas uzatváracej ceremónie na Zimných olympijských hrách 2010 vo Vancouveri, kde zahrali pieseň „Burn It To The Ground“.[88][89] 23. marca skupina vydala posledný singel, tentoraz s názvom „This Afternoon“, ktorý je vlastne pokračovaním piesne „Rockstar“. Pieseň zaujala 5. miesto v rebríčku Hot Adult Top 40 Tracks. 3. apríla 2010 Nickelback začal poslednú etapu turné, ktorá bola ukončená dňa 3. júna koncertom vo Vancouveri. Ako podpora počas turné vystupovali skupiny ako Hinder, Papa Roach, Saving Abel, Seether, Black Stone Cherry, Sick Puppies, Daughtry, Shinedown a Breaking Benjamin.

V tom istom roku bola skupina Nickelback nominovaná na dve ceny Juno Awards a Grammy v kategórii Best Hard Rock Performance (za pieseň „Burn It To The Ground“), kde museli uznať nadradenosť nad piesňou „War Machine“ od skupiny AC/DC.

Album Dark Horse si odniesol veľký úspech. V Kanade album dostal 6-krát platinu,[90] v Austrálii 3-krát,[91] v USA 2-krát, platinu na Novom Zélande,[92] a vo Veľkej Británii,[93] zlato v Nemecku,[94] Švédsku,[95] a vo Švajčiarsku.

Chad Kroeger povedal v rozhovore pre Billboard.com v septembri 2010, že písanie textov piesní pre ďalší album bolo naplánované na začatie už vo februári 2011 s "okolo štyrmi melódiami" práve na mysli.[96] Adair sa zmienil, že skupina hľadá spätnú cestu k hudobnému štýlu albumu All the Right Reasons, ktorý označili ako "viac prirodzený".[97]

Skupina Nickelback ohlásila svoj nový album Here and Now dňa 8. septembra 2011 popri dvoch hlavných singloch „Bottoms Up“ a „When We Stand Together“. Tieto dva single boli predstavené na rozhlasových staniciach dňa 26. septembra a dňa 27. septembra na predaj cez iTunes.[98]

Here and Now dosiahol 2. miesto v rebríčku Billboard 200 s predajom 226 714 kópií počas svojho prvého týždňa vydania s albumom Christmas od Michaela Bublého, ktorý dosiahol 1. miesto s rozdielom o 419 kópií.[99]

Skupina Nickelback oznámila ich turné Here and Now Tour dňa 11. januára 2012 a koncertovať budú spoločne so skupinami Seether, Bush a My Darkest Days.[100]

Podľa rozhovoru s Chadom Kroegerom na CFOX-FM, skupina plánovala vydať svoj ôsmy štúdiový album ešte pred koncom roka 2014. Tiež bol oznámený hlavný rockový singel, „Revolution“, ktorý bol vydaný v auguste 2014. Singel bol popísaný ako "odbočka" od typického zvuku skupiny Nickelback a politická pieseň. Častý spolupracovník Chris Lord-Alge sa vráti namixovať niektoré zo skladieb na albume. Bolo tiež oznámené, že skupina podpísala zmluvu s novým vydavateľstvom Republic Records.[101]

Hlavný singel z albumu nesie názov „Edge of a Revolution“ a vydaný bol cez iTunes dňa 18. augusta 2014.[102][103][104] Prvý pop singel a zároveň 2 singel z albumu nesie názov "What Are You Waiting For?" a bol vydaný dňa 9. septembra 2014. Neskôr kapela zverejnila informáciu, že album ponesie názov No Fixed Address, a bol vydaný dňa 17. novembra 2014.

Dňa 23. januára 2017 kapela zverejnila oznámenie o vydaní nového singlu "Feed the Machine" , ktoré sa uskutoční dňa 2. februára 2017, v ten deň kapela zverejnila aj detaily o veľkom turné 2017. Dňa 25. januára 2017 kapela podpísala zmluvu s "BMG Rights Management" aby vydala svoj deviaty album s rovnakým názvom ako prvý singel, Feed the Machine. Druhý singel s názvom "Song on Fire" bol vydaný dňa 28. apríla 2017. Album bol vydaný 16. júna 2017.

Basgitarista Michael Kroeger sa v jednom interview vyjadril, že kapela už teraz začala s prácou na novom albume. Frontman Chad Kroeger ale v rozhovore prezradil že on osobne zatiaľ na tomto projekte nepracuje. Takže je stále otázne, či vôbec tento projekt na ktorom pracuje zbytok skupiny, bude vôbec vydaný. Michael Kroeger neskôr upresnil informácie a prezradil že by to mohol byť cover album na zopár piesní thrash metalovej skupiny Slayer. Michael taktiež prezradil že chce aby kapela zmenila štýl a prešla na plnohodnotný heavy metal.