Fender Telecaster

Pôvodne opravár rádií Leo Fender a inžinier George Fullertone začali na projekte masívnej elektrickej gitary pracovať už v roku 1948. Cieľom bolo vyrobiť funkčný nástroj, ktorý by vyhovoval požiadavkám hromadnej výroby. Aj preto Leo Fender zvolil netradičné a v mnohom inovatívne konštrukčné riešenie gitary.

V roku 1950 sa na trh dostal prvý Fender Telecaster, ešte pod označením Broadcaster. Toto označenie sa používalo iba do roku 1951, pretože značka Broadcaster už patrila firme Gretsch. Prechodne sa tento druh gitary neoznačoval, dnes sa tieto nástroje nazývajú "no-caster". Následne Leo Fender prišiel s názvom Telecaster, ktorý vďaka narážke na práve sa rozmáhajúcu televíziu ideálne vystihoval novátorskú povahu nástroja.

Leo Fender chcel od začiatku vyrobiť gitaru, ktorú by si mohol dovoliť takmer každý. Aj to bol jeden z dôvodov, prečo sa pustil do experimentovania s plným (masívnym) telom gitary. Druhým dôvodom bola čistota tónu. Prototyp Telecastra mal telo vyrobené z borovice a krk z javora. Mal iba jeden snímač, hlava nástroja sa sériovo vyrábaným Fendrom ešte nepodobala. Prvýkrát bol krk k telu gitary priskrutkovaný.

Telecaster ponúka širokú paletu zvukov vďaka dvom odlišným snímačom:

• snímač pri kobylke – je osadený diagonálne (pri najtenšej strune je najbližšie pri kobylke, pri najhrubšej zas najďalej od kobylky) a je citlivejší na vysoké frekvencie
• snímač pri krku – je citlivejší na basové frekvencie

Ovládanie gitary je jednoduché a určilo usporiadanie dlho dopredu. 3-polohový prepínač na snímače (1. poloha – kobylkový snímač, 2. poloha – kobylkový + krkový snímač, 3. poloha – krkový snímač), spoločné ovládanie hlasitosti a spoločná tónová clona. Spočiatku sa na Telecaster montoval aj kryt kobylky, ale nechávalo si ho iba minimum hráčov, pretože pri hraní prekážal a komplikoval výmenu strún. Začiatkom 80-tych rokov sa tieto kryty definitívne prestali na gitary montovať a dodávajú sa iba pri niektorých modeloch kopírujúcich staré nástroje. Struny Telecastru sú vedené cez telo nástroja, čo zvyšuje dĺžku dozvuku strún.

Broadcaster z roku 1950 je konštrukčne takmer zhodný so súčasným Telecasterom. Telo má z jaseňa, alebo z jelše, krk z javora s hmatníkom z javora, alebo z palisandru. Ešte v roku 1950 Fender začal inštalovať do Broadcastrov aj výstuhu krku (závitová tyč v puzdre na dĺžku hmatníka, uložená v krku gitary). Telecaster, rovnako ako aj iné modely gitár Fender sa časom menil, najme kvôli finančným problémom, ktoré firmu Fender postihli v 60-tych a 80-tych rokoch 20. storočia.
1950 – 1959 – telo z bahenného jaseňa, krk z jedného kusu javora, nitrocelulózový lak
cca od roku 1956 – gitary s netransparentnými povrchovými úpravami boli často vyrobené z jelše
1960 – 1968 – telo z jelše, krk z javora, hmatník z Palisandru, nitrocelulózový lak
od roku 1968 – Fender opäť ponúka aj javorový hmatník
70-te roky – návrat k jaseňu, nie v šak bahenného, pre netransparentné povrchové úpravy sa používa jelša. Objavujú sa aj hybridné Telecastre s novými kobylkami a snímačmi.
rok 1985 – Telecaster sa vyrába s jednoduchšou kobylkou, ktorá neumožňuje aby struny prechádzali telom
rok 1988 – Na trh sa dostáva Telecaster American standard, návrat ku klasickej konštrukcii
1989 – vznik Fender Custom shopu, je možné objednať si ľubovoľný materiál na výrobu tela, krku, hmatníku, osadenie snímačov, lakovanie…

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Fender Telecaster